Porovnanie Slovenska s okolitými krajinami

Slovensko je jednou z najrovnostárskejších spoločností v rámci krajín OECD, čiže mzdové rozdiely sú najnižšie. A možno teda očakávať, že sa budú zvyšovať. "Zatiaľ čo v komunistickej minulosti to boli predovšetkým demografické faktory (najmä vek), ktoré spôsobovali mzdovú diferenciáciu, v súčasnosti sa už presadzujú trhové faktory ako vzdelanie, schopnosti a miera preberania zodpovednosti. Navyše zvýrazňovať sa bude aj rozdiel v úspešnosti podnikov," domnieva sa analytik Slavie Capital Pavol Ondriska.
Významným faktorom, ktorý sa podieľa na formovaní rozdielov medzi nákladmi práce organizácií, je ich druh vlastníctva. Na Slovensku sa prejavuje pozitívny efekt zahraničných investícií, keď spoločnosti s vloženým zahraničným kapitálom investujú do ľudských zdrojov viac prostriedkov ako subjekty domáceho kapitálu
Podľa Ondrisku fakt, že Slovensko má nižšiu nominálnu mzdu a následne aj nižšie mzdové náklady voči ostatným krajinám V4, a to pri porovnateľnej kvalitatívnej štruktúre pracovnej sily, je pre nás dočasnou konkurenčnou výhodou pri získavaní zahraničných investícií.
"Za predpokladu, že Slovensko naďalej bude priťahovať priame zahraničné investície, by mzdy vo V4 mali konvergovať, pretože kvalita pracovnej sily v priemysle je porovnateľná v Česku, v Maďarsku a na Slovensku. Pri rovnakom objeme kapitálu by teda pracovná sila mala dosahovať porovnateľnú produktivitu, a teda mzdy. Slovensko pri súčasnom kurze a mzdách je jednoznačne najlacnejšou krajinou aj zohľadňujúc nedávny pokles hodnoty forintu a zlotého," uviedol analytik ING Bank Ján Tóth.
Rebríček výšky priemerných hrubých miezd pri použití bežných kurzov mien vedie Poľsko, nasledované zhruba rovnakou úrovňou Maďarska a Českej republiky. Najnižšie mzdy má Slovensko. "Pri zohľadnení rozdielnych cenových hladín, ktorá je na Slovensku taktiež najnižšia, sa naše zaostávanie zmierni. Nižšia úroveň miezd na Slovensku je odrazom nižšej výkonnosti našej ekonomiky, nižšej prítomnosti zahraničných investícií, nižšej produktivity práce a ešte nedávno najvyššej nezamestnanosti," objasnil Ondriska.
Vlády v Českej republike a najmä v Maďarsku pristúpili nielen pred voľbami, ale aj po nich, k veľkému zvýšeniu miezd vo verejnom sektore. Na jednej strane im to potvrdilo sociálno-politickú orientáciu ich kabinetov a dočasne zvýšilo životnú úroveň. Na druhej strane dlhodobejšie pretrvávajúci predstih rastu reálnych miezd pred produktivitou práce bude prehlbovať ich rozpočtové problémy, čo spolu s tlakom na obchodnú nerovnováhu a infláciu si skôr či neskôr vynúti prijatie korekčných opatrení a následný pokles reálnych miezd.
Podľa Ondrisku je však potrebné poznamenať, že pri medzinárodnom porovnaní miezd je údaj skreslený rozdielnym daňovým a odvodovým systémom v jednotlivých krajinách, čo skresľuje čistú mzdu a celkové náklady práce pre zamestnávateľa.