Kým podľa zákona o sociálnom poistení do konca minulého roka mala exmanželka nárok na vdovský dôchodok aspoň vo výške výživného, ktoré exmanželovi pri rozvode určil súd, dnes už možnú finančnú závislosť rozvedenej manželky od svojho exmanžela zákon neuznáva.
"Ak v minulosti žena preukázala, že v čase smrti exmanžela bola závislá od jeho príspevku na výživu, mala na vdovský dôchodok nárok. Ak však jej exmanžel zomrel až po decembri 2003, nárok na vdovský dôchodok už nemá," konštatuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Adela Štrpková. Neposudzuje sa pritom, či žili v spoločnej domácnosti a boli od seba navzájom ekonomicky závislí. Podľa Kataríny Belickej z tlačového odboru rezortu práce rozvedená manželka nemôže dostávať vdovský dôchodok, pretože jej manželský vzťah už právne zanikol. Ak teda aj po rozvode žijú bývalí manželia spolu ako druh a družka, nárok na pozostalostný dôchodok im nevzniká.
"Ani družka zomretého občana nemá nárok na dôchodok po ňom, pretože tu nie je z právnej stránky taký vzťah, aký je medzi manželmi," tvrdí Štrpková. Ako ďalej dodáva, družka nemala nárok na vdovský dôchodok ani podľa starej úpravy. Podľa posledného sčítania obyvateľstva však približne 30-tisíc ľudí žije vo "faktickom" manželstve - čiže bez papiera. "Je to pritom iba približné číslo, pretože pravdepodobne nie všetci označili svoj partnerský vzťah," mieni zástupkyňa riaditeľa Sociologického ústavu SAV Magdaléna Piscová. Ako sa ďalej vyjadrila, aj vek uzatvárania manželstva sa posúva do vyššieho veku. Podľa posledného európskeho výskumu hodnôt na Slovensku (r. 2000) vyše desať percent ľudí tvrdilo, že manželstvo je zastaraná inštitúcia.
Ako však prízvukuje Belická, vzťah druh/družka nie je rodinnoprávnym vzťahom. "Zákon o rodine nepoznal a ani nepozná inštitút druh/družka. Je na slobodnom rozhodnutí každého páru, či dajú svojmu spolunažívaniu právnu formu, ktorá zaručí v prípade udalosti aj právnu ochranu," dodáva Belická.
Dôležitý papier
Pozostalostné dôchodky majú podľa Štrpkovej prispieť ovdovenému manželskému partnerovi k vyrovnaniu životnej úrovne. Podľa Piscovej je však takéto riešenie pre nezosobášených partnerov sociálne veľmi nevýhodné. "Títo ľudia sú v podstate diskriminovaní," dodáva Piscová. Zdá sa však, že kompetentní o absolútnom zrovnoprávnení faktického súžitia s manželstvom neuvažujú ani v budúcnosti. Ako sa vyjadrila riaditeľka odboru legislatívy civilného práva na ministerstve spravodlivosti Janka Prístavková, hoci sa chystá komplexná rekodifikácia občianskeho a rodinného práva, aj naďalej bude potrebné, aby právny poriadok preferoval manželskú rodinu. "Aj ústava hovorí o poskytnutí vyššieho stupňa právnej ochrany vzťahom medzi mužom a ženou založených manželstvom," dodáva Prístavková.
"Nárok na vdovský dôchodok má teda len manželka, a to bez ohľadu na to, či v čase smrti s manželom žila v spoločnej domácnosti alebo nie," dodáva Štrpková. Ak je družka ekonomicky závislá od svojho partnera, nárok na vdovský dôchodok nemá, pretože jej partner nemal voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť (ekonomickú pomoc jej poskytoval iba dobrovoľne). Zákony tak nerešpektujú reálny stav. "Avšak manželia majú zákonom stanovenú vzájomnú vyživovaciu povinnosť," dodáva Prístavková. A preto aj vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, ak aj bola finančne nezávislá, má nárok na plný vdovský dôchodok. Nový zákon je tak k nej liberálnejší, pretože už nemusí ani dokazovať, že v čase smrti manžela mala voči nemu nárok na výživné. "Ešte minulý rok sa však skúmalo, či manželstvo plnilo svoju spoločenskú funkciu, ktorou bolo spolužitie v spoločnej domácnosti a spoločná starostlivosť o deti," tvrdí Štrpková.
Dnes sa má vdovec lepšie (ale nie každý)
Nový zákon teda niektorým polepšil, iným však zobral. Od 1. januára 2004 už nemá nárok na vdovský dôchodok po uplynutí jedného roka ani vdova, ktorá:
- vychovala tri deti
- dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti
- má aspoň 50 rokov
- alebo aspoň 40 rokov (v deň manželovej smrti) a jej manžel zomrel následkom pracovného úrazu. Výhodou však je, že ak vdova zarába, už sa jej vdovský dôchodok nebude krátiť. "To znamená, že aj pri vyššom príjme si môže uplatniť nárok na vdovský dôchodok," objasňuje Štrpková.
Naproti tomu sa však zákon liberálnejšie postavil k mužom, keď ich zrovnoprávnil s vdovami. Doteraz totiž mali nárok iba na pevnú sumu 2 356 korún, a aj to iba vtedy, ak sa starali o nezaopatrené dieťa. Od januára však dostanú 60 percent zo starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý by mala ich manželka nárok. Dostávať ho však budú aj vtedy ak sú osamelí, ale rovnako ako vdova iba jeden rok. Ak by vdovec chcel poberať vdovecký dôchodok aj naďalej, musí byť invalidný (70 percent invalidita), starať sa naďalej o nezaopatrené dieťa alebo sa stať dôchodcom.
"Toto zrovnoprávnenie sa však týka iba tých vdovcov, ktorí ovdoveli až tento rok," konštatuje Štrpková. Ak teda ich manželka zomrela pred tohtoročným januárom, dostanú iba pevnú sumu (od februára zvýšenú o štyri percentá na 2 451 korún) a musia spĺňať podmienky podľa starého zákona. "Uplatňuje sa tu totiž zásada, podľa ktorej sa nároky na dôchodkové dávky posudzujú podľa tých právnych predpisov, za účinnosti ktorých došlo k sociálnej udalosti. Aj preto nemôžeme súhlasiť s poskytovaním nových vdoveckých dôchodkov tým vdovcom, ktorých manželky zomreli napríklad aj pred 20 - 30 rokmi," dodáva Belická.
Od januára 2004 stanovuje zákon o sociálnom poistení pre vdovy aj vdovcov rovnaké podmienky pre pozostalostný dôchodok.
Nárok na vdovský/ vdovecký dôchodok má vdova/vdovec po manželovi/manželke, ktorý/á:
- poberal/a starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok alebo
- splnil/a podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
- získal/a počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo
- zomrel/a v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Nárok na vdovský/vdovecký dôchodok zaniká:
- uzatvorením manželstva,
- dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela/ku.
Nárok na výplatu vdovského/vdoveckého dôchodku trvá:
- jeden rok od smrti manžela/ky. Po týchto 12 mesiacoch má nárok na výplatu iba vtedy, ak spĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok:
- stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa , ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané,
- je invalidná/ý z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent,
- dovŕšil/a dôchodkový vek.
Ak vdove/vdovcovi zanikne nárok na výplatu vdovského dôchodku, pretože prestane spĺňať podmienku starostlivosti o nezaopatrené dieťa alebo prestane byť invalidná/ý z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent, a neskôr začne niektorú z týchto podmienok spĺňať znovu, nárok na výplatu vdovského dôchodku jej opäť vznikne.
Suma vdovského/vdoveckého dôchodku je 60 percent:
- starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal/a alebo by mal nárok,
- invalidného dôchodku, ak zomretý/á manžel/ka bol/a poberateľom invalidného dôchodku a ešte nesplnil/a podmienky nároku na starobný dôchodok,
- predčasného starobného dôchodku priznaného zomretému manželovi, ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok.
Ak zomretý manžel/ka spĺňal/a ku dňu smrti podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
Zdroj: Sociálna poisťovňa