Žijúce legendy, slávni ekonómovia, neortodoxné nápady

Friedrichovi Augustovi von Hayekovi sa 10. decembra 1974 podaril husársky kúsok, ktorý môže zísť na um iba ekonómovi. V Štokholme sa poslušne poďakoval za Nobelovu cenu za ekonómiu a jedným dychom skritizoval chlieb svoj každodenný. Zdôraznil totiž, že toto švédskou Reichsbankou dotované ocenenie pre ekonómov, prvýkrát udelené v roku 1969, pravdepodobne iba posilní "módne trendy vo vede" a vplyv jednotlivých ekonómov na politikov a verejnosť.
Minimálne druhá časť tohto varovania nebola potrebná, pretože väčšina nositeľov Nobelovej ceny za ekonomiku je mimo svojej brandže zväčša neznáma a politická scéna ich nápady obyčajne ignoruje. Výsledky výskumov by však mohli výraznou mierou pomôcť pri mnohých diskusiách o reformách a poskytnúť praktické rady. Nezávisle od toho, či ide o liberalizáciu energetického trhu alebo o reformu zdravotníctva. Práce nositeľov Nobelovej ceny, ako Jamesa Buchanana, Garyho S. Beckera či Kennetha Arrowa, sú stále aktuálne.
A tak sa dvanásť významných ekonómov čoskoro, 1. až 4. septembra, zíde v nemeckom Bodensee na historicky prvom stretnutí nositeľov Nobelovej ceny za ekonomiku. Súčasťou podujatia je celý rad prednášok, ako aj diskusie so 160 vybranými študentmi z univerzít z celého sveta. Mediálnymi partnermi sú denníky Wall Street Journal Europe a Handelsblatt. Nemecký denník pri tejto príležitosti otvoril desaťdielny seriál, v ktorom predstaví najvýznamnejších ekonómov súčasnosti.