V snahe dodať na stôl čo najkvalitnejšie a zároveň neškodné potraviny Miller využíva pri pestovaní svojej zeleniny namiesto jedovatých insekticídov systém biokontroly, teda živé organizmy požierajúce škodlivý hmyz. A nie je sám.
|
|
|
Biologické predátory pomáhajú znižovať množstvo insekticídov v poľnohospodárstve požieraním škodlivého hmyzu. Snímka archív |
V dôsledku čoraz väčšieho tlaku ochranárskych organizácií a zvýšeného záujmu štátov o ekologizáciu poľnohospodárstva sa v poslednom období po celom svete rozmohol biznis s chovom biologických predátorov škodlivého hmyzu, ktoré do veľkej miery nahradzujú chemickú ochranu poľnohospodárskych plodín. Ako uviedla agentúra Reuters, najväčším producentom týchto predátorov je švajčiarska agrochemická spoločnosť Syngenta Bioline. Spoločnosť s pôvodným názvom Novartis BCM je dcérskou firmou agrochemického giganta Syngenta, najväčšej agrochemickej firmy na svete.
Jej súčasťou je aj insektárium v britskom meste Clacton-on-Sea, kde chovajú 27 druhov hmyzu. Tie rozposielajú po celom svete, okrem Európy aj do krajín Blízkeho východu, Japonska a na americké kontinenty. Tisíce lienok naložených v pukancoch smerujú pravidelne do Saudskej Arábie, zatiaľ čo osičky rodu Encarsia formosa do Španielska či čmeliaky do jednotlivých britských lokalít na opeľovanie paradajok. Podľa výkonného riaditeľa Syngenta Bioline Melvyna Fidgeta ročne opustí priestory insektária 200 miliárd kusov užitočného hmyzu.
Syngenta Bioline si však zatiaľ vydobyla len druhé miesto v tomto rozmáhajúcom sa biznise. V súčasnosti v oblasti dominuje holandská spoločnosť Koppert Biological Systems BV. Nie je však vylúčené, že v budúcnosti sa Syngenta postupne pretlačí na prvé miesto. Tento biznis spadajúci pod ekologické hospodárstvo má totiž podľa analytikov v dôsledku rastúcich obáv obyvateľov vyspelých krajín o svoje zdravie veľkú budúcnosť. Samotný chov biologických predátorov škodlivého hmyzu nie je nový, ale až v ostatnom období, keď sa ľudia začali viac zaujímať o to, čo jedia a či ich potraviny nie sú kontaminované rezíduami pesticídov, sa rozmohlo pestovanie ekologických plodín.
Podľa Medzinárodného združenia chovateľov biologických predátorov sa vo svete len za rok 2000 predalo užitočného hmyzu približne za 300 miliónov eur (362,5 milióna dolárov), pričom do roku 2010 by toto číslo malo vzrásť približne na 400 miliónov eur. Aj keď v porovnaní s celosvetovým biznisom produkcie insekticídov je toto číslo veľmi malé (globálny predaj insekticídov dosiahol v roku 2003 hodnotu 6,7 miliardy dolárov), biokontrolu už nie je možné ignorovať.
Najväčší podiel na zvyšovaní záujmu o tento druh biznisu majú hlavne ekologicky silne zmýšľajúce škandinávske národy. Podľa agentúry Reuters, na severe Európy vyše 90 percent zeleniny pestovanej v skleníkoch využíva systém biokontroly a trend sa začína rozširovať aj na pestovanie okrasných kvetov. Záujem rastie aj v ďalších oblastiach. Farmári okolo Stredozemného mora využívajú biologické predátory vo fóliovníkoch, zatiaľ čo ich kolegovia vo Francúzsku, v USA a Holandsku najmä na kukuričných poliach a v jabloňových a hruškových sadoch.
Jediným problémom pre firmy, ktoré sa rozhodli vstúpiť na tento v budúcnosti lukratívny trh, je fakt, že na rozdiel od chemikálií a geneticky modifikovaných plodín biologické predátory nie je možné nechať si patentovať. Výsledkom je, že mnohé podniky v sektore biokontroly sú menšie rodinné firmy alebo poľnohospodárske družstvá. Vstup Syngenty na tento trh preto viacerých prekvapil. Prečo chce firma žijúca z predaja patentovaných insekticídov produkovať nepatentovateľné biologické predátory, ktoré v budúcnosti budú zasahovať do jej chemickej produkcie? Podľa Fidgeta to má však Syngenta veľmi dobre zrátané.Takto si môže udržať dominantnú pozíciu na trhu ochrany poľnohospodárskych plodín, či už vo forme insekticídov alebo biokontroly. Práve kombinácia týchto dvoch modelov je do budúcnosti základom úspechu každej svetovej agrochemickej firmy.