Margita Barošová: Je aj ochranou podnikania

Republiková únia zamestnávateľov navrhuje v budúcnosti zrušiť inštitút minimálnej mzdy. Je potrebný?
- Minimálna mzda je najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom spravidla najnižšej kvalifikácie a výkonnosti. Je to najnižšia cena práce zamestnanca zabezpečujúca mu určitý primeraný životný štandard, a to na minimálnej uznanej spoločenskej hranici. Pre veľké organizácie, aké sú v Republikovej únii zamestnávateľov, by minimálna mzda nemala hrať teda veľkú úlohu, pretože si spravidla dojednávajú v kolektívnych zmluvách podstatne vyššie podnikové minimálne mzdy ako je centrálna. Možno to viac pôsobí na malých podnikateľov, ktorí sú tiež v únii.

Treba vôbec ešte regulovať cenu práce?
- Áno, žijeme v ekonomike, ktorá je regulovaná. Dokonalá konkurencia na trhu, vrátane trhu práce, v súčasnosti už nejestvuje nikde. Ekonomiky zväzuje aj množstvo medzinárodných dohôd. Ide len o únosnú mieru regulácie. Podľa Medzinárodnej organizácie práce, ktorej sme členom, treba právo na minimálnu mzdu chápať ako základný faktor sociálnej integrity občana, nielen ako cenu práce. Mala by mu zabezpečiť slušný život aj s rodinou. U nás sa však viaže len na zabezpečenie potrieb jednotlivca. Sú krajiny, kde plní aj ochranu rodiny.

Aké sociálne funkcie teda tento inštitút plní?
- Má zaručiť určitú formu prežitia zo zárobku, zabrániť stlačeniu mzdy pod hranicu reprodukčných nákladov na pracovnú silu. Teda, aby z každej práce mohol človek aspoň vyžiť. Ak niekto chce, aby mzdy neboli regulované, zrejme chce, aby boli ešte nižšie. Nemyslím si, že niekde bude blahobyt, ak budú mzdy v krajine nízke. Historický vývoj dokazuje, že bez sociálneho dialógu a sociálneho konsenzu by Západ by nikdy nebol tam, kde je.

Má minimálna mzda aj ekonomické funkcie?
- Je východiskom pre tarifné mzdy, spodnou hranicou priamych mzdových nákladov, ktoré majú vplyv na cenovú skladbu tovarov a služieb, a tým aj na hladinu cien, na konkurencieschopnosť, a tým aj na infláciu.
Zákonný inštitút minimálnej mzdy je však aj ochranou pred ekonomickým dampingom, pred určitým druhom nekalej súťaže podnikateľov. Napríklad Anglicko ju koncipovalo aj s cieľom obmedziť nekalú súťaž výplatou príliš nízkych, neférových miezd. Podobne v tom čase aj USA a Austrália. Zabezpečuje, aby mali v hospodárskej súťaži podnikatelia férové podmienky. Nízke mzdy vplývajú aj na to, že naše firmy sa stávajú ľahšie konkurencieschopné, a to ich nenúti k technologickej obnove. Ľudia potom často pracujú v nevhodných hygienických a bezpečnostných podmienkach, produktivita práce je nízka.

Zamestnávatelia tvrdia, že vysoká minimálna mzda zvýši nezamestnanosť.
- Pokiaľ je stanovená uvážene, môže naopak motivovať ďalších ľudí pre nástup do zamestnania. Neexistuje zhoda na teoretickej ani empirickej úrovni o presných účinkoch minimálnych miezd na zamestnanosť. Všeobecne sa usudzuje, že zvýši nezamestnanosť len ak je stanovená nad určitú, obyčajne však bližšie nešpecifikovanú hranicu. Poznatky z mnohých krajín dokazujú, že na celkovú nezamestnanosť dospelých nemá spravidla významný vplyv. Preto sa nepovažuje za všeobecnú hrozbu nezamestnanosti. Pri neuváženom zvýšení môže byť príčinou straty zamestnania mladistvých a nízkokvalifikovaných ľudí. Ak sa však zvyšuje v súlade s tempom inflácie a rastu produktivity práce, nezruinuje krajinu ani podnikateľov. V Maďarsku začiatkom roka 2001 zvýšili minimálnu mzdu naraz o 96 percent a nič vážne sa nestalo. Vzhľadom na našu nezamestnanosť a značné regionálne rozdiely by však mohla minimálna mzda na úrovni 60 % z priemernej - povedzme 8 100 korún, ako vlani požadovali odborári - zničiť viaceré firmy v regiónoch s nízkymi mzdami. Je to však len hypotéza. Nemáme relevantné prieskumy, čo by ekonomika ešte zniesla.
Iná vec je, či by nemali aj minimálne mzdy byť diferencované napríklad podľa odvetví a regiónov. Nemáme už niekoľko rokov hodnoverný prieskum, aby sme mohli povedať, či je lepší mechanizmus jednotnej minimálnej mzdy, alebo by sa mala diferencovať podľa regiónov, veku zamestnancov, obratu firmy a podobne, alebo do akej miery je iba mýtom, že by pri zvyšovaní mzdy rástla nezamestnanosť. Ale zrušiť by ju nebolo vhodné, firmy by to mohli proti zamestnancom zneužívať.