V databáze odpočúvacieho systému ministerstva vnútra (MV) sa pred rokom objavila nelegálna nahrávka telefonického rozhovoru podpredsedu parlamentu Pavla Ruska s novinárom. Vďaka iniciatíve niektorých zamestnancov MV sa o tejto skutočnosti dozvedeli aktéri i verejnosť. Vyvolalo to rad otázok, napr. kto mohol mať záujem o odpočúvanie politika či redakcie denníka a ako nahrávka vznikla. Následne sa objavili pochybnosti o úrovni kontroly, zákonnej úprave odpočúvania, o ochrane utajovaných skutočností na pracoviskách MV a Slovenskej informačnej služby (SIS) pre prácu s informačno-technickými prostriedkami (ITP) i o zneužiteľnosti nedostatkov odpočúvacieho systému.
Kauza niekoľko mesiacov zhoršovala vzťahy vo vládnej koalícii. Po odmietnutí krížovej kontroly bezpečnostných rezortov sa ako východisko zo situácie ponúkal zásah do legislatívnej úpravy odpočúvania.
Zákon o ochrane súkromia
Národná rada v apríli schválila zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP. Podľa neho sa má zvýšiť úloha parlamentu pri kontrole ITP, ktorými štátne orgány zasahujú do ústavného práva občanov na súkromie. Parlament má dvakrát ročne prerokovať správu o použití ITP v SR. Jej spracovaním má byť poverený jeden parlamentný výbor, ktorý získa právomoc vyžiadať si v lehote piatich dní informácie o použití ITP priamo od vedenia Policajného zboru SR, SIS, Vojenského spravodajstva, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Colného riaditeľstva, teda inštitúcií, ktoré sú podľa zákona ako jediné v SR oprávnené ITP používať.
Ani po pol roku od nadobudnutia účinnosti zákona o ochrane súkromia však plénum parlamentu nerozhodlo, ktorý výbor bude poverený kontrolou používania ITP.
Pôvodné deklarácie politikov o ráznom vyšetrení tohto prípadu i odstránení všetkých rizík narábania s ITP sa tak začali rozplývať v nadväzujúcich kauzách (diskreditačné články v britskom spravodajskom magazíne, skupinka či odvolávanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu). Všeobecná kritika nedostatočnej parlamentnej kontroly spravodajských služieb sa nijako neprejavila na motivácii poslancov iniciovať objektívny prieskum narábania s ITP jednotlivými oprávnenými inštitúciami.
Kauza nelegálneho odpočúvania sa v poslednom období posunula výrazne dopredu v trestnoprávnej rovine. Prokurátor obvinil zo zanedbania služobných povinností troch riadiacich príslušníkov technickej sekcie SIS (vedeli o nedostatkoch systému a neurobili potrebné protiopatrenia). Ich obvinenie však nedal do priamej súvislosti s nahrávkou Ruskovho telefonátu.
Ucho na drôte
Úroveň legálneho odpočúvania bola na Slovensku po roku 1990 obmedzená finančnou nedostupnosťou nového technického riešenia. Sledovanie telekomunikačnej prevádzky sa obmedzovalo na odpočúvanie pevných liniek. Bolo založené na rovnakom systéme práce, aký uplatňovala ŠtB vo forme fyzického vstupu do priestorov ústredne telekomunikácií, monopolného poskytovateľa služieb v tejto oblasti. Na odpočúvanie pevných liniek po roku 1993 slúžil systém zdedený po orgánoch ČSFR. Čiastočné zmeny priniesla až digitalizácia ústrední a nárast využívania NMT systémov na prenos komunikácie v rokoch 1993 až 1995. Analógové ústredne pevnej siete sa dnes nachádzajú prakticky už len v ústredňových pobočkách.
Celkovú výmenu odpočúvacieho systému doteraz nahrádzala modernizácia a provizórne prispôsobovanie sa vývoju telekomunikačných technológií, ktoré už nevyhovuje nárokom doby. Priame "napichnutie na drôt" sa dnes bez súčinnosti operátora nedá uskutočniť, pretože ústredňa dokáže pomocou merania prípojkového odporu rozlíšiť, koľko koncových zariadení je na ňu napojených. Ak sa odpočúvanie týka cieľovej stanice, ktorá používa pripojenie na kódovaný prenos komunikácie cez ISDN, je súčasťou odpočúvania aj prenos dát z internetu. V súčasnosti sa v teoretickej rovine diskutuje o forme modernizácie odpočúvania pevnej siete. Medzi alternatívy riešenia patrí príprava výberového konania na dodávku nového systému pre MV a SIS alebo rozšírenie existujúceho odpočúvacieho podsystému Slovenských telekomunikácií.
Česká republika, ktorá začínala v rovnakom východiskovom bode, začala v januári skúšobnú prevádzku centralizovaného diaľkového monitoringu telekomunikačnej prevádzky pevných liniek. Od začiatku septembra týmto systémom nahradila "manuálny" spôsob pripájania odpočúvania. Oprávnené štátne orgány zasielajú svoje požiadavky na odpočúvanie v elektronickej podobe na špecializované pracovisko operátora, ktorý ich zaeviduje v zariadení Monitor. Ďalšia činnosť systému je založená na komunikácii transfer serverov s ústredňami po celej krajine. Servery zašlú požiadavku na príslušnú ústredňu a z tej odchádza výsledok v podobe zaznamenaného hovoru priamo zadávajúcemu orgánu. Obsah hovorov odchádza v podobe toku dát samostatným kanálom mimo zariadenia operátora. Český Telecom eviduje len tzv. sprievodné údaje - telefónne čísla. Zariadenie, ktoré je schopné prijať, analyzovať a skonfigurovať zakódovaný obsah hovorov zvukovej podoby, majú v Česku len Bezpečnostná informačná služba a Polícia ČR.
Obmedzený sortiment techniky
O nákupe nového odpočúvacieho zariadenia sa začalo na Slovensku uvažovať ešte v roku 1994, keď sa pripravoval vstup mobilných operátorov na telekomunikačný trh. Na rokovaniach o dodávke systému sa so svojimi ponukami zúčastnilo päť najväčších svetových výrobcov bezpečnostných a informačných systémov. Po odborných rokovaniach mala slovenská firma Technopol v roku 1995 sprostredkovať nákup zariadenia Lion King americkej technológie od izraelskej spoločnosti Verint Systems. Ten musel splniť nároky na telekomunikačné štandardy podľa noriem Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Výrobca udával, že jeho systém má za sebou 50 úspešných inštalácií po celom svete vrátane USA, Rakúska, Poľska či Českej republiky.
Legislatíva EÚ zaväzuje výrobcov telekomunikačnej techniky, aby s dodávkou ústrední automaticky inštalovali aj kompatibilné moduly a softvérové vybavenie na pripojenie na odpočúvacie systémy. Rovnaké technické požiadavky musia spĺňať aj zariadenia pevnej telekomunikačnej siete.
Náklady na zabezpečenie kompatibility nových komunikačných zariadení a nákup modulov na pripojenie mali podľa zákona o elektronických komunikáciách hradiť operátori. MV a SIS zaplatili zo svojich rozpočtov nákup vlastného technického vybavenia pracovísk a softvérové vybavenie na spracovanie a uchovávanie nahrávok. So vstupom mobilných operátorov schválila tretia vláda Vladimíra Mečiara pre SIS údajne mimoriadne zvýšenie rozpočtu o jednu miliardu korún. Ďalšie prostriedky si s polročnými odstupmi už počas prevádzky mobilnej komunikácie vyžiadalo rozširovanie služieb mobilných operátorov. Súčasťou odpočúvania mobilného čísla je, napríklad, aj kontrola komunikácie prostredníctvom SMS, zasielanie servisných informácií tlačových agentúr či komunikácia s internetom.
Mobily on-line
Nový odpočúvací systém pre GSM bol inštalovaný v roku 1998 v dvoch etapách. Ešte predtým však dva roky prebiehala intenzívna teoretická príprava expertov silových rezortov v súvislosti s prevádzkou v sieti GSM, po ktorej nasledoval výber príslušníkov polície a SIS do špecializovaných útvarov pre ITP. Prepojenie EuroTelu a Globtelu s odpočúvacím systémom sa neudialo v rovnakom čase. Spôsobila to najmä dvojkoľajná technická príprava operátorov. EuroTel sa orientoval na konzultantov technického riešenia z Maďarskej republiky, pomoc Globtelu zabezpečovali technici z Francúzska. Odpočúvanie mobilných liniek sa však spustilo naraz v prípade obidvoch operátorov.
Systém tvoria tri časti. Na ústredne operátora je napojený tzv. frontend, ktorý z technickej stránky spravuje SIS. Naň je pripojené komunikačné centrum na nahrávanie hovorov a ich ďalšie odosielanie na koncové zariadenia, tzv. backendy, podľa toho odkiaľ vyšla požiadavka na odpočúvanie. Podľa niektorých informácií bolo MV a SIS ešte pred dvoma rokmi napojené na jeden odpočúvací systém. V súčasnosti sú navzájom nekomunikujúce backendy dva. Napriek ambíciám vojenského spravodajstva rezort obrany nedostal vlastné zariadenie na odpočúvanie.
Kontakt frontendu s modulom operátorov, čiže zadanie požiadavky na odpočúvanie i odoslanie nahrávky objednávateľovi, podlieha kódovaniu. Identifikačné znaky a charakteristiky odpočúvaní obsahujú najmä čas a dĺžku hovoru, účastníka či lokalitu, v ktorej sa nachádza volajúci. Rozkódovanie dát umožňuje verejne nedostupný softvér, aj keď odborníci priznávajú, že v prípade záujmu je ich "rozbalenie" len otázkou niekoľkých hodín. Možnosti systému ani legislatíva v zatiaľ SR neumožňujú odpočúvanie na základe zachytávania kľúčových slov.
Nelagálne odpočúvanie súkromnými osobami
Aj keď podľa poslednej novely Trestného poriadku je používanie informačno-technických prostriedkov na súkromné účely trestným činom, moderné technológie umožňujú nelegálne odpočúvanie každej komunikácie, ktorá sa "šíri vzduchom". Podľa informácií z podnikateľských kruhov sa odhaduje, že na Slovensku existuje 5 až 7 nelegálnych samostatných odpočúvacích systémov, ktoré vlastnia fyzické alebo právnické osoby.
Od júna budúceho roka začne platiť ustanovenie zákona o ochrane súkromia, podľa ktorého sa na odpočúvanie bude môcť používať len okamžite identifikovateľné koncové zariadenie ITP. Koľko peňazí by sa malo na budúci rok investovať do zvýšenia ochrany ITP pred únikom informácií i na zvýšenie kontroly ich používania, je predmetom utajenia. Je otázne, či k nejakej investícii v tejto oblasti vôbec dôjde, pretože zákon o štátnom rozpočte ubral SIS 200 mil. Sk z jej rozpočtu. Isté prostriedky by sa však mohli na modernizáciu nájsť v kapitole MV. Poslanci totiž podporili niekoľko návrhov na zvýšenie rozpočtu rezortu.
O krok pozadu
O generálnej modernizácii systému sa začalo uvažovať v septembri 2002. Až keď začiatkom tohto roka na verejnosť prenikli podozrenia z nelegálneho odpočúvania, vyžiadalo si MV technickú expertízu od výrobcu zariadenia. Ten na základe analýzy štatistiky "starých" nahrávok pripustil, že sa na MV manipulovalo s databázou nahrávok. Minister vnútra túto skutočnosť niekoľkokrát prostredníctvom médií absolútne vylúčil. Tieň podozrenia padol aj na SIS, ktorá technika Verintu niekoľko hodín zadržiavala na hraniciach SR. Nedostatky v "pamäti "systému, ktorý predtým neuchovával záznamy o zásahoch do databáz, mali byť odstránené vo februári. Neskôr SIS oznámila, že od mája bude viesť evidenciu nahrávok na päť rokov dozadu.
Odpočúvanie bez ochrany
Odpočúvací systém od augusta 1999 do konca tohto leta nebol chránený pred chybami spôsobenými preťažením. Až keď poruchu odstránil výrobca, v polovici septembra o tom informovala SIS verejnosť. Pri väčšom zaťažení sa porucha prejavila tak, že po ukončení legálne odpočúvaného hovoru nebol prerušený dátový tok medzi ústredňou a frontendom. Výsledkom bolo "nalepovanie" nevyžiadaných hovorov, bez identifikačných znakov, k legálnym nahrávkam.
Podľa expertov z oblasti informačných a počítačových technológií je pravdepodobné, že systém nesťahoval nevyžiadané hovory náhodne, ale "čakal" na hovory z akýchkoľvek čísel, ktoré už niekedy v minulosti registroval medzi legálne nahrávanými účastníckymi stanicami. Ak by sa táto informácia potvrdila, znamenalo by to, že číslo, z ktorého volal Rusko, už bolo niekedy v minulosti "napichnuté". Anna Malíková, ktorej hovor bol medzi ďalšími 11 "nalepenými" telefonátmi z decembra minulého roku, zase volala z čísla svojho manžela Alexandra Belousova. MV oficiálne výskyt chyby systému na svojom zariadení nepriznalo. Dodnes sa tiež nepodarilo vysvetliť, ako sa nahrávka Rusko - SME dostala do systému MV.
Prísne tajné
Práci s odpočúvaniami sa venuje úzky okruh odborníkov na dvoch režimových pracoviskách MV a SIS. Zmeny technikov zabezpečujú údržbu systému, administrátori dešifrovanie získaných dát a analytici nahrávky spracujú a v písomnej forme ich odovzdajú operatívcom, ktorí požiadali o odpočúvanie. Vstup do systému je chránený niekoľkými stupňami brán. Jeho "nabúranie" zvonku nie je možné, pretože nie je prepojený na vonkajšie informačné systémy a internet.
Podľa odhadov na spracovanie nahrávky treba štyri- až päťkrát viac času, než je dĺžka samotného záznamu. Postúpený môže byť len orgánu, ktorý si jeho vytvorenie vyžiadal. Podľa zákona sa pri využití nahrávky hovoru nemôžu na ďalšie pátranie použiť informácie týkajúce sa tretích osôb, ktoré počas telefonátu zaznejú. Podľa zásad práce s utajovanými skutočnosťami by mali mať policajti, vyšetrovatelia či príslušníci SIS, prístup k autentickému prehrávaniu nahrávky len za mimoriadne závažných okolností, ktoré si vyžadujú identifikáciu osôb alebo prostredia podľa hlasu či zvukovej kulisy. V bežnej praxi by mali teda dostávať len analyticky spracované nahrávky v písomnej podobe. Zákon neumožňuje vyhotovovanie kópií nahrávok a jej doslovný prepis môže vzniknúť len v prípade, ak má slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní. Ak sa nepotvrdia podozrenia, pre ktoré sudca nasadenie odpočúvania povolil, záznamy sa musia zničiť.
Kapacita systému je podľa oficiálnych údajov obmedzená programovým vybavením ústrední na paralelné odpočúvanie asi 300 hovorov, pričom vo frontende môžu byť naraz zadané požiadavky na odpočúvanie maximálne tisíc telefónnych čísel. Počet odpočúvaných čísiel v priebehu jedného roka doteraz zverejňovala len SIS. Súdy jej ročne schválili priemerne 600 žiadostí na odpočúvanie. Z toho len niečo viac ako šestinu tvorili zadania na odpočúvanie pevných liniek. Vzhľadom na to, že zariadenie MV využívajú ostatné oprávnené bezpečnostné zložky (PZ SR, Železničná polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colné riaditeľstvo), sa odhaduje, že pomer požiadaviek na odpočúvanie z backendu MV a backendu SIS bol 4 : 1. Okrem toho sa nedá ani len približne uviesť, v akej miere policajti, colníci, železničiari či väzenská stráž využívali možnosť odpočúvania s dodatočných súhlasom sudcu do 24 hodín, v koľkých prípadoch odpočúvanie ukončili ešte pred vypršaním danej lehoty a v koľkých ho po krátkej prestávke obnovili.
Vlastenecká povinnosť operátorov
Na Slovensku intenzita legálneho odpočúvania stále stúpa. Telekomunikační operátori - zapojení EuroTel, Orange a Slovenské telekomunikácie, sa zhodujú v tom, že spolupráca s políciou a SIS ich zaťažuje. Problémom je najmä fakt, že cena zariadení, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť odpočúvacieho systému v ich ústredniach (zo zákona ich platia telekomunikačné firmy), sa pohybuje od 10 do 50 mil. Sk. Operátori si tieto výdavky navyše doteraz nemohli odpísať z nákladov. Táto situácia sa má zmeniť od budúceho roka, pretože parlament schválil novelu zákona o elektronických komunikáciách.
Dnes to v praxi vyzerá tak, že techniku nakupujú samotné spravodajské služby, pričom operátorom, ktorí musia mať pripravené rozhranie pre prípad odpočúvania, neskôr pošlú faktúru. Výška výdavkov, ktoré na tento účel operátori každý rok do technického zariadenia investujú, nie je známa. Opakujú sa však vždy pri rozširovaní siete ústrední či pri výmene analógových za digitálne.
Podľa informácií HN by však prevzatie týchto nákladov štátom prispelo k vyššej ochrane ITP pred zásahmi súkromných firiem. Informačné služby sa zrejme časom zamerajú aj na menších poskytovateľov pevnej hlasovej služby, tzv. alternatívnych operátorov. Pracovníci silových rezortov, SIS či vojenskej rozviedky, so svojimi žiadosťami o odpočúvanie sa zatiaľ nekontaktovali so žiadnym spomedzi 17 alternatívnych operátorov (15 celoslovenskí a dvaja regionálni).
Menší poskytovatelia pevnej hlasovej služby s touto možnosťou do budúcnosti počítajú a domnievajú sa, že spravodajské služby čakajú práve na prijatie nového európskeho zákona o elektronických komunikáciách, ktorý má prispieť k zrovnoprávneniu poskytovateľov prenosu hlasových služieb. Telefonické služby z celkového počtu menších operátorov zatiaľ na Slovensku poskytujú len šiesti. Ich reálne uplatnenie na trhu brzdia spory so Slovenskými telekomunikáciami o vzájomnom prepojení sietí.
Každodenná prax
V prípade legálneho odpočúvania umiestnia technici odpočúvacie zariadenie priamo do ústredne operátora a skrinku zapečatia. Operátor do nej nemá prístup a nemá ani prehľad o tom, koho počúvajú. "Pravdupovediac, takýto prehľad ani nechceme mať, " povedal pre HN jeden z expertov z prostredia operátorov. Keďže tieto zariadenia zatiaľ alternatívni operátori (ktorí vlastnia sieť) vo svojich ústredniach nemajú, dá sa v ich sieti prípadné odpočúvanie čiastočne obísť.
Na druhej strane, hovor si, napríklad, MV alebo SIS môže vypočuť v sieťach Slovenských telekomunikácií či mobilných operátorov, cez ktoré väčšina volaní tak či tak smeruje. Získané nahrávky z odpočúvaných hovorov sa ukladajú do serverov MV a SIS. S ústredňami operátorov sú spojené zväčša kanálom s kapacitou prenosu dát v objeme dva megabity. Znamená to, že na prípojke môže v jednej chvíli prebiehať 30 hovorov, každý po 64 kilobitoch.
Pri mobilných operátoroch je potrebné zariadenie výrazne drahšie, než na odpočúvanie pevných liniek. Musí rozkódovať signál na frekvencii siete GSM. V pevnej sieti je to jednoduchšie, pretože nemusí zachytávať bezdrôtový prenos. Odpočúvatelia v pevnej sieti to majú ľahšie s digitálnymi ústredňami, ktoré sa dajú odpočúvať na diaľku. V analógových ústredniach, ktoré dnes z ich celkového počtu tvoria zhruba 17 percent, musí byť pri odpočúvaní prítomný technik a kábel klasicky "napichnúť".
Aj keď operátori a ich manažment o nelegálnom odpočúvaní nevedia, k informáciám sa teoreticky môže dostať aj technik. Problém by nastal, ak by otvoril zabezpečenú skrinku s odpočúvacím zariadením. Sú však aj iné spôsoby, ako si hovory v ústredni vypočuť aj bez bezpečnostných služieb, je však problematickejšie ich nahrať. Aj keď je telefón a sieť proti odpočúvaniu zabezpečená, neznamená to, že neexistujú aj iné spôsoby. Stále sa používajú bežné "ploštice" či diaľkové mikrofóny, ktoré na vzdialenosť niekoľko desiatok metrov dokážu zachytiť rozhovor dvoch ľudí. Napríklad aj podľa vibrácií okenice.
Operátori bez previerky
Podozreniam za zneužívanie odpočúvania telefonických rozhovorov a obchodovanie s informáciami sa v okolitých krajinách nevyhli ani mobilní operátori. Na Slovensku situáciu komplikuje proces previerok priemyselnej bezpečnosti, a najmä preverovanie štatutárov firiem so zahraničnou účasťou, medzi ktoré patria aj Slovenské telekomunikácie, EuroTel i Orange.
SIS je zodpovedná za ochranu informácií od ústredne k frontendu. Za narábanie s dátami v sále ústredne zodpovedá administrátor operátora. Previerky zahraničných štatutárov telekomunikačných spoločností by mal s ich súhlasom zabezpečiť NBÚ. Spolupracovať by pritom mal s bezpečnostnými úradmi v ich materských krajinách. V skutočnosti však operátori nemajú dôvod na previerkach spolupracovať, pretože požiadavka na súčinnosť pri odpočúvaní ich len finančne zaťažuje. Požiadavka MV a SIS na preverenie operátorov ostala zo strany NBÚ zatiaľ bez vyjadrenia.
Situáciu by tak mohlo po dvoch rokoch fungovania NBÚ vyriešiť asi až správne konanie Telekomunikačného úradu medzi zadávateľmi požiadaviek na odpočúvanie a operátormi. Ani v nedávno predloženej novele zákona o elektronických komunikáciách sa im totiž nepodarilo prelobovať v parlamente úpravu, že by nákup modulov pre ústredne financoval štát.
Najvyššia autorita - zákon
Kompetencie súvisiace s použitím ITP riešilo donedávna šesť osobitných zákonov. Odpočúvanie so súhlasom sudcu bolo podmienené sťažením akéhokoľvek iného spôsobu získania informácií a čas jeho nasadenia voči jednej osobe bol limitovaný šiestimi mesiacmi. Zásadný rozdiel medzi odpočúvaním informačnou službou a vojenským spravodajstvom na jednej strane a Policajným zborom na druhej strane, bol v tom, že SIS a vojaci nemohli začať odpočúvanie bez písomného povolenia sudcu.
Ak v priebehu jedného dňa pominuli dôvody na odpočúvanie alebo bolo používanie ITP prerušené, nemuseli príslušné zložky informovať sudcu o použití ITP. V tejto súvislosti sa často objavovali podozrenia na obchádzanie zákona a na zneužívanie 24-hodinovej lehoty tým, že odpočúvanie bolo opakovane použité na kratší čas ako jeden deň.
Nedostatkom právnej úpravy využitia ITP v uplynulom desaťročí bolo aj zanedbanie problému príslušnosti súdu. Ak oprávnená zložka požiadala o súhlas na použitie ITP a sudca žiadosť zamietol, nezanikla tým možnosť obracať sa s rovnakou žiadosťou na iné súdy. Situáciu napravila až nepriama novelizácia zákona o súdoch a sudcoch v roku 2002. Zákonným sudcom na rozhodovanie o nasadení ITP sa stal krajský sudca, v ktorého obvode žiadateľ sídli alebo kde sa nachádza zariadenie na výkon väzby či trestu.
Situácia sa zmenila
V minulom volebnom období vznikli paralelne dva návrhy zákonov, ktoré sa mali dotknúť používania ITP. Poslanecký návrh počítal v roku 2001 so zmenami v zákonoch, ktoré upravili používanie ITP v jednotlivých bezpečnostných a spravodajských inštitúciách. Vláda, naopak, pripravovala zákon, ktorý by zjednotil používanie ITP v Slovenskej republike. Poslanecký návrh sa nepodarilo presadiť po tom, ako ho prezident päť mesiacov pred parlamentnými voľbami vrátil parlamentu na prepracovanie. Ešte predtým NR SR odmietla aj vládny návrh zákona o ITP. Téma sa stala aktuálnou opäť po voľbách do parlamentu koncom minulého roka. Pred vypuknutím aféry okolo nelegálneho odpočúvania Rusko - SME začiatkom tohto roka sa objavili v súvislosti s posilňovaním boja proti organizovanému zločinu tendencie predĺžiť lehotu na odpočúvanie s dodatočným súhlasom súdu na 48 hodín.
Ako reakciu na podozrenie predsedu ANO Pavla Ruska zo začiatku januára, že ho nelegálne odpočúvalo MV, parlament ešte koncom februára v prvom čítaní prerokoval návrh zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP a v apríli ho schválil. Odpočúvanie s dodatočným súhlasom sudcu skrátil na 12 hodín. V mimoriadnych prípadoch ho bude môcť využívať už len polícia. Centralizovať by sa mala aj kontrola miery využívania ITP jednotlivými zložkami v priebehu jedného roka. Sudca, ktorý povolil použitie ITP, bol aj podľa starej úpravy povinný kontrolovať, či trvajú dôvody na ich nasadenie. Na túto povinnosť však zabudol zákon o colnej správe. Ministri vnútra, obrany, dopravy, financií, spravodlivosti a riaditeľ SIS budú musieť viesť evidencie o odpočúvaniach. V prípade polície sa to bude už týkať aj nasadenia ITP pred súhlasom sudcu. Na žiadosť kontrolného výboru parlamentu sú ministri a riaditeľ SIS povinní poskytnúť informácie do piatich dní.