Bratislavské metro bolo pochované už v roku 1992

V rannej a popoludňajšej dopravnej špičke sa po troch bratislavských mostoch krokom posúvajú autobusy a osobné autá. Mnoho obyvateľov Petržalky sa usiluje dostať do ľavobrežnej Bratislavy aj svojimi autami, keďže hromadná doprava je pomalá. Je to aj preto, lebo cesty a mosty sú upchaté. Vznikol tak začarovaný kruh a situácia sa stáva neudržateľná. Magistrát Bratislavy sa až pod týmto tlakom konečne rozhodol: vybuduje nosný systém dopravy, začne pripojením Petržalky. Systém bude založený na oddelení hromadnej a individuálnej dopravy a hromadnej doprave sa dá zelená technickými úpravami. Nebyť týchto kritických dopravných problémov, súkromné spoločnosti by za mestské peniaze stále vypracúvali stomiliónové projekty na vybudovanie metra.
Bratislavské metro, o ktorom sa hovorí od roku 1974, bolo aj za federácie prestížnou záležitosťou Slovákov. V určitom čase sa dokonca premenovalo na "rýchlodráhu". Jeho politický koniec nastal po parlamentných voľbách v roku 1992, ktoré vyhral Vladimír Mečiar. Keď sa francúzsky investor pre ľahké metro systému VAL dozvedel ich výsledok, žiadal záruku od federálnej vlády. Tá ju nedala (aj tak by ju musel prevziať slovenský štát). Potom nový premiér Mečiar odporučil mestu, aby, ak metro chce, si ho vybudovalo za svoje alebo si samo zohnalo peniaze. Mesto ho poslúchlo a zároveň zabudlo na riešenie hromadnej dopravy, dokonca urobilo zlé rozhodnutia pri budovaní Petržalky, lebo neuvažovalo o dopravnom pripojení na koridor, ktorý je na to pripravený.
Aj keby mesto zohnalo 50 miliárd, budovať metro je už neskoro, lebo stavba by trvala desať rokov a dovtedy by už kolesovej doprave nestačilo ani päť dunajských mostov. Poučenie: Najrýchlejšie uteká ten, koho prenasledujú.