Firma Dakam z Bratislavy existuje na trhu už viac ako desať rokov a teraz prišiel čas, aby rozšírila svoje podnikanie. Na získanie nového firemného majetku si chcela požičať peniaze z banky, kde má podnikateľský úver. Predložila daňové priznania, podnikateľskú históriu a nové predmety podnikania. Rozhodla sa zobrať si hypotéku a banka jej vyšla v ústrety. Zaviazala sa na päť rokov a po obdržaní financií nakúpila potrebný materiál. No nie každý je v jednaní s bankou taký úspešní.
Predovšetkým mladí podnikatelia s menej inovatívnymi a lokálnymi biznis nápadmi majú podľa Jána Solíka zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska na začiatku podnikania veľmi obmedzené možnosti získať financovanie. „Banky zvyčajne požadujú ručenie majetkom alebo podnikateľskú históriu, ani jedno zvyčajne mladí ľudia nemajú. Najmä tí, ktorí majú inovatívne a perspektívne biznis nápady, preto hľadajú skôr investora ako financie z banky. V súčasnosti je tiež možné požiadať Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania o mikropôžičky, ktoré majú mäkšie kritériá ako v komerčných bankách.“
Z ich prieskumov vyplýva, že približne 19 z 20 mladých podnikateľov začína podnikať s kapitálom menším ako 15 000 eur a výrazná väčšina z tejto skupiny dokonca s kapitálom do 5 000 eur. Dominantným zdrojom štartovacieho kapitálu sú vlastné úspory podnikateľov (približne 60 percent) nasledované pôžičkami od rodiny a známych (približne 20 percent). Ako potvrdzuje Viola Kromerová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu, načastejšie sa začínajúci podnikatelia musia spoľahnúť sami na seba, prípadne na svoju rodinu. „Prvý vstupný kapitál im nikto nedá. Pri rozbehnutí podnikania je najťažšie zvládnuť prípadných neplatičov. Živnostník, ktorý je úspešný a darí sa mu zabezpečiť pravidelný príjem, môže počítať aj s podporou bánk.“
Pozor na zbytočné chyby
Začínajúci podnikatelia si často mýlia firemné úvery s hypotékami a očakávajú, že dostanú úver s 30-ročnou splatnosťou ako pri hypotéke. Myslí si to Martin Orlíček, konateľ spoločnosť Closer v Bratislave. Ďalšia mylná predstava je, že sa budú úspešne uchádzať o bezúčelový kontokorentný úver na rozbehnutie podnikania. Kontokorent však finančné inštitúcie poskytujú až na základe dosiahnutých obratov podnikateľa, nazvime to „za odmenu”. „Banku vždy zaujíma, z čoho bude úver splácaný. Nie je ani realitná kancelária, ktorá chce predávať založený nehnuteľný majetok, ani agentúra na vymáhanie pohľadávok.“ Realita je taká, že investičné úvery, napríklad na kúpu obchodných priestorov, sú poskytované na osem, maximálne desať rokov. Navyše, banky ich úplne novej firme nevedia poskytnúť. „Štandardne platí, že banka vyžaduje aspoň dvojročnú históriu podnikania, niektoré inštitúcie minimálne dve celé ukončené účtovné obdobia. Okrem toho žiadajú dosiahnutý aspoň minimálny zisk, približne vyrovnané objemy pohľadávok a záväzkov z obchodného styku, kladné vlastné imanie. Uchádzači o úver musia tiež spĺňať viaceré pomerné ukazovatele, napríklad obrátkovosť zásob, pohľadávok, záväzkov, podiel dlhu a podobne.“
Čo podporuje Európska únia
V súčasnosti je výnimkou z uvedených kritérií úver podporovaný Európskou úniou, ktorý je určený pre malých a stredných podnikateľov. Zatiaľ tento typ úveru poskytuje iba ČSOB, avšak Martin Orlíček očakáva, že postupne sa pridajú aj ďalšie banky na Slovensku. „Podnikateľ minimálne s ročnou históriou tak vie získať kontokorent až do 100-tisíc eur, splatný do troch rokov. Treba preukázať minuloročné obraty a tohtoročné kontrakty. Minimálna strata nie je prekážkou a v určitých prípadoch neprekáža ani záporné vlastné imanie.“ S podporou EÚ je možné získať aj investičný úver, pri ktorom je úroková sadzba oproti bežným úverom mierne zvýhodnená. Niekedy vám úver schvália už za dva dni, po doložení kompletnej žiadosti. „Ale samozrejme, aj pri uchádzaní sa o takýto úver je potrebné sa pred návštevou banky pripraviť, zhromaždiť pozitívne informácie o svojej firme, odprezentovať súčasnosť a blízku budúcnosť, prípadne je vhodné doložiť jednoduché kalkulácie obchodného plánu.“
Venujte čas príprave
Pred žiadaním o financovanie venujte istý čas príprave. Zamyslite sa na podnikateľským zámerom a ako začínajúci podnikateľ uvažujte racionálne a ekonomicky. „Nikto nikomu nič nedá zadarmo. Každé zarobené euro má za sebou variabilné a fixné náklady, ktoré musíte vedieť vopred identifikovať a minimalizovať. A každé vyfakturované euro nemusí byť hneď aj uhradené, preto je nevyhnutné kontinuálne vytvárať rezervy,“ tvrdí Orlíček. Bežnou chybou začínajúcich podnikateľov je, že chcú aj za cenu založenia nehnuteľnosti na bývanie získať cez osobnú hypotéku a tieto následne neinvestujú racionálne. Napríklad kúpa kancelárie alebo obchodného priestoru je pri začínajúcom podnikaní nezmysel, keďže v súčasnosti sú historicky najnižšie ceny nájmov a podnikateľ nedokáže odhadnúť, či o rok, dva nebude potrebovať väčší priestor, respektíve či nebude nútený podnikanie zanechať.
Peniaze treba otáčať
Uvoľnenie si kapitálu z vlastnej nehnuteľnosti je rozumné, ak ide o nevyhnutné investície, napríklad do potrebného zariadenia prevádzky, vytvorenie hotovostnej rezervy na prvé mesiace podnikania, spracovanie podnikateľského plánu aj nezávislým poradcom, úhrada za právne služby. „Nepriestrelné zmluvy sú veľmi dôležité, a čo je najdôležitejšie, na vhodne zvolenú reklamu. Dnes je nevyhnutné dať o sebe vedieť. Zákazník na vašu firmu musí doslovne naraziť, keď potrebuje vaše služby či tovary. Konkurencia začínajúcich podnikateľov sa už vezie v rozbehnutom vlaku, na ktorý vy až teraz nastupuje. Noví podnikatelia môžu však prekvapiť inováciami, novým dizajnom, úsporami v rámci výroby a podobne,“ tvrdí Orlíček.
Čo banka hodnotí na klientovi:
– schopnosť splácať záväzky
– výkonnosť – s dôrazom na stabilitu, respektíve rast
– aktivitu na účtoch v banke
– dostatočnú diverzifikáciu v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a prípadné obchodné plány podložené reálnymi objednávkami
– krytie úveru zabezpečením akceptovateľným bankou v závislosti od druhu a výšky financovania