Angela Merkelová prišla s dobrou správou pre nemecké domácnosti. A zároveň pre slovenské priemyselné firmy. Nemecká vláda sa totiž rozhodla zmeniť svoju energetickú stratégiu a pripravuje reformu podpory obnoviteľných zdrojov. V praxi ju tak už celú nemajú platiť nemecké domácnosti a menšie firmy, tak ako to bolo doteraz (vlani podporili Nemci zelené energie 22 miliardami eur), ale majú sa do podpory zapojiť aj veľké priemyselné giganty. Tí neplatili buď nič, alebo len minimálne sumy. Ide konkrétne o viac ako dvetisíc podnikov, ktorým sa po reforme výraznejšie zvýšia náklady na energie a obmedzí sa tak ich konkurencieschopnosť. A práve to je dobrá správa pre slovenské podniky.
Tlak zo strany únie
Úľavy pre nemecké podniky boli dlhý čas terčom útokov zo strany ostatných krajín únie. Mali totiž výraznú konkurenčnú výhodu a viaceré firmy sa do Nemecka kvôli tomu presťahovali, napríklad zo Španielska či z Talianska. „Nemecká reforma je výsledkom tlaku zo strany komisie. Žiadnej inej krajine sa totiž nepodarilo politicky presadiť platenie podpory OZE domácnosťami. A keďže v tomto neboli úspešní, presadili tlak na Európsku komisiu voči Nemecku,“ vraví Tibor Gregor z Klubu 500, ktorý zastrešuje najväčšie podniky na Slovensku.
Merkelová však reformou zabije dve muchy jednou ranou. „Vláda uznala, že dosah na domácnosti je príliš veľký a touto úpravou im vyšla v ústrety, čím plní aj jeden z predvolebných sľubov. Zároveň sa vyhne prípadnej previerke Európskej komisie, ktorá Nemecko podozrievala, že domácim firmám poskytuje nedovolenú štátnu podporu,“ vysvetľuje Jiří Šimara, analytik spoločnosti Cyrrus.
Podniky bojujú
Nemecké firmy sa však svojej konkurenčnej výhody nechcú vzdať. Tu treba povedať, že aj po prijatí reformy by mal mať nemecký podnik voči konkurencii z iných krajín elektrinu stále lacnejšiu. Dnes zaplatí za jednu megawatthodinu približne 70 eur, kým napríklad slovenský podnik stojí rovnaký objem v priemere 105 eur.
Podľa návrhov think-tanku Agora Energiewende by napríklad nemecké firmy z automobilového priemyslu mohli po novom platiť 15 eur za megawatthodinu, namiesto doterajšej nuly. A oceliarňam by sa mohol poplatok zvýšiť z 50 centov na 5 eur.
Oproti svojej konkurencii zo zahraničia by na tom boli stále dobre, vyššie náklady sa im však, samozrejme, nepáčia. Nemecké železnice už avizovali, že po prijatí reformy by museli cestovné zvýšiť o desať percent. A už padli aj vyhrážky zo strany chemikov či hutníkov o sťahovaní sa do cudziny. Nemecký priemyselný zväz hovorí, že vládne plány zvýšiť firmám náklady na zelenú energiu ohrozujú takmer milión pracovných miest.
Bitka o reformu tak zrejme bude tvrdá. „Nemecko robí dobrú priemyselnú politiku a je si vedomé svojich silných stránok, medzi ktoré patria aj priaznivé koncové ceny energií pre priemysel. Osobne neverí, že sa tejto výhody vzdajú spôsobom, ktorý by znamenal odchod priemyselných firiem. A tie by určite neušli na Slovensko, ktoré má najvyššie koncové ceny pre veľkých priemyselných odberateľov v únii,“ dodáva Gregor.
Chyba v systéme
Nemci si však za problémy s OZE môžu sami. Ich podporu totiž nastavili príliš štedro a vytratila sa aj pôvodná myšlienka. Tou bol pokles výroby skleníkových plynov. Veľký podiel solárnych či veterných elektrárni zvyšuje objem elektriny. Elektriny z klasických zdrojov je tak nadbytok a jej cena klesá. Mnohé moderné napríklad plynové elektrárne sú tak neziskové a zatvárajú sa. K tomu treba prirátať nemecké obmedzenie jadrovej energie a výsledkom je, že nemecké uhoľné elektrárne produkujú dnes najviac elektriny od roku 1990. Len tieto lacné, ale špinavé elektrárne totiž dokážu vyrobiť energiu za trhových podmienok.
Expertná komisia pre vývoj a inovácie, ktorú vymenúva nemecký parlament, aj preto označila systém podpory OZE za chybný a namiesto reformy by sa mal úplne zrušiť.