Sklenené slzy

(1932) patria k najznámejším dielam umelca Mana Raya (21. 8. 1890 -- 18. 11. 1976). Rodený Američan, vlastným menom Emmanuel Radnitzky, ktorý sa hlásil k dadaistickému aj surrealistickému hnutiu, strávil väčšinu svojho života vo Francúzsku. V roku 1921 sa usadil na parížskom Montparnasse. Venoval sa síce aj maľbe, filmu či objektom, no najviac ho preslávili práve fotografie. Zaujímal sa o módnu fotografiu, portrétoval známe osobnosti. Pózovali mu Pablo Picasso, Gertrude Steinová, James Joyce, Jean Cocteau... V roku 1922 objavil techniku solarizácie a svojimi rayogramami alebo rayografiami (kde obraz vzniká bez použitia kamery, respektíve osvetlením predmetov rozložených na citlivej fotografickej doske) otvoril cestu k abstraktnej fotografii.
Sklenené slzy vytvoril vo viacerých verziách a neskôr ich použil aj ako súčasť iných kompozícií. Tento "jednooký" variant sa objavil na prvom liste v knihe Rayových fotografií z roku 1934. Veľký básnik temnej komory -- ako ho nazval Cocteau -- objavuje skrytú poéziu obyčajných vecí. Oko s dlhými riasami nepatrí ozajstnej žene, ale figuríne, ktorá "roní" sklenené koráliky. Emócia je falošná, ale estetický zážitok z kompozície rovnaký, možno dokonca silnejší ako pri reálnom plači. Dielo vzniklo v Paríži v čase, keď sa Man Ray rozišiel s partnerkou Lee Miller. "Nezúčastnený, ale nie nevšímavý," hlása epitaf na autorovom hrobe.