"Žijeme vo svete ovládanom médiami, ktoré za nás vytvárajú náš pohľad na skutočnosť, domácu či zahraničnú situáciu Aj preto fotím. Chcem si názor na svet utvoriť sama," hovorí Gabriela Bulišová, slovenská fotografka žijúca v USA. Narodila sa v Dubnici nad Váhom a vyštudovala na Maryland Institute College of Art v Batlimore. V USA už žije vyše 10 rokov.
"V našej rodine sa vždy debatovalo o politike a nikdy sa neprijal názor hlásaný z megafónov z bývalého Sovietskeho zväzu," rozpráva. Keď mala 21 rokov, zúčastnila sa na mierovom a protijadrovom pochode cez Ukrajinu, Bielorusko až po Moskvu. "Vtedy som sa v Černobyli prvýkrát stretla s biedou, utrpením a bolesťou. Bolo to v oblasti Černobyľu. Cítila som sa úplne bezmocná. Mohla som ponúknuť len súcit a slzy." O niekoľko rokov sa do Černobyľu vrátila. Už s fotoaparátom v ruke, odhodlaná ukázať svetu pravú tvár bývalých krajín ZSSR.
Postupne získavala granty, ktoré jej umožnili navštevovať aj iné krajiny. 2002 -- Irak. "Ľudia sa inde vo svete chodia do nemocníc liečiť, tu ľudia prichádzajú do nemocníc zomierať, povedal mi vtedy jeden zúfalý lekár," spomína si na zážitky. Po návrate zorganizovala výstavu Faces of Iraq po USA, ktorá podľa nej vyvracala v USA dobre živené fámy, že všetci Iračania sú "hussajnovci". Potom nasledoval Irán, Azerbajdžan, Sýria... Jej posledná cesta smerovala do Libanonu, kde fotila následky vojny a kam sa opätovne chystá opäť. Tentoraz nafotiť oblasti, ktoré Izrael kontaminoval špeciálnymi bombami.
StoryEditor