Starí Bratislavčania sa pamätajú, že povyše Michalskej brány je dom, kde bývala predajňa kobercov. A teraz, pred Vianocami, sa tam koberce (a na dlhší čas!) objavili znova - vďaka iniciatíve Petra Kurhajca sa v priestoroch spoločnosti Citypressburg konala prezentácia orientálnych kobercov, ktorú uvádzal iránsky filozof profesor Huschmand Sabet spolu so svojou dcérou Dr. Ariane Sabet.
Sabetovci totiž - okrem toho, že sa venujú vede a literatúre - vlastnia aj rodinnú firmu, ktorá disponuje toľkými kobercami, že by mohli vytvoriť pás okolo zemegule.
Koberec - povedal na úvod pán Sabet - patrí k najstaršiemu dedičstvu ľudstva, pretože vek prvého, ktorý sa zachoval vďaka tomu, že zamrzol v ľade, sa odhaduje na 2 500 rokov. Jeho prednášku ilustrovali desiatky postupne rozprestieraných kobercov, nad ktorých krásou prítomné publikum neraz nahlas zavzdychalo, najmä keď prišli na rad hodvábne, vytvorené zo státisícov uzlov. Výroba jedného mohla vraj trvať majstrovi aj niekoľko rokov - ale zato sa dá o takom koberci povedať, že urobí z obyčajného domu vilu a z vily palác.
Ako posledný predviedol pán Sabet koberec s vyobrazeným štvorverším Omara Chajjáma - čo bola príležitosť pre mňa, aby som venoval pani Ariane svoj preklad Chajjámových štvorverší Túžba je vták, čo nie je v tvojej sieti. Jedno z nich som jej zarecitoval:
Sme figúrky - hráč je Darca dní.
Ťahá nami - sme mu potrební.
Pár krokov na šachovnici sveta -
a znova nás hodí do debny.
A ona mi ho zase zarecitovala po perzsky:
má la´batakáním o falak la´batbáz...
Keď mi pán Sabet ešte na rozlúčku venoval aj svoje filozofické dielo Globale Masslosigkeit, odchádzal som s pocitom, že ľudstvo je v skutočnosti jedna veľká rodina. A že svet je oveľa útulnejšie miesto, než sa nám zdá, keď ráno otvárame noviny. Šťastné Vianoce!