Maléter sa narodil 4. septembra 1917 v Prešove. Jeho otec pôsobil do roku 1918 na právnickej akadémii v Prešove a neskôr v Košiciach. Práve na otcovo prianie začal mladý Maléter po maturite študovať medicínu v Prahe. Tu sa tiež zapojil do protinemeckých demonštrácií. Štúdiá však nedokončil a vrátil sa do Prešova, kde sa politicky angažoval v rámci Zjednotenej maďarskej strany a ako člen tzv. Šarišskej národnej rady. Pre konflikt s úradmi ešte koncom roka 1938 utiekol z Česko-Slovenska do Budapešti.
Vojna v Košiciach
Počas vojenskej prezenčnej služby získal vzťah k vojenstvu, ktorému sa upísal natrvalo a stal sa dôstojníkom z povolania. Neskôr, za 2. svetovej vojny, slúžil na vlastnú žiadosť v Košiciach - v roku 1944 bol počas frontovej operácie zajatý sovietskou armádou. Zrejme v roku 1945 vstúpil do komunistickej strany. Bolo to ešte v období, keď byť komunistom v Maďarsku nebolo módne - maďarská komunistická strana bola v prvých povojnových voľbách doslova deklasovaná. Po vojne zostal Pál Maléter naďalej slúžiť v armáde. Od mája 1956 bol veliteľom pomocných technických útvarov, ktoré mali svoje hlavné sídlo v budapeštianskych kasárňach Kilián.
V ruských rukách
Jeho rola v revolúcii 1956 bola dlho plná protirečení a fám. Faktom však zostáva, že sa spočiatku od povstalcov dištancoval a dokonca sa ešte 25. októbra 1956 pokúšal v kasárňach Kilián urobiť poriadok a získať ich od povstalcov späť. Preto to ani neboli povstalci, ktorí ho navrhli na ministerský post. V mene novej Maďarskej socialistickej robotníckej strany tak 2. novembra urobil sám Imre Nagy. Proti jeho vymenovaniu nemal námietky ani vtedajší prvý tajomník strany János Kádár.
Nasledujúceho dňa sa Maléter v sprievode náčelníka generálneho štábu Istvána Kovácsa a ministra Ferenca Erdeiho odobral na hlavné veliteľstvo sovietskej armády v Tököli rokovať so sovietskymi predstaviteľmi. Témou rokovaní bolo okrem iného stiahnutie sovietskych vojsk z Budapešti a vystúpenie Maďarska z Varšavskej zmluvy. Malétera v tento deň Sovieti po rokovaní zadržali a podobne ako Imreho Nagya neskôr internovali v Rumunsku.
Keď popravili Nagya
V zmanipulovanom procese v roku 1958, ktorého cieľom nebolo dokázať skutočnosť, bol bývalý minister obrany odsúdený na smrť. Počas procesu mu bola okrem ďalších obvinení pripísaná aj zodpovednosť za krvavý útok povstalcov na ústredie Maďarskej strany práce z 30. októbra 1956, o ktorom obvinený v tento deň ani nevedel.
Život Pála Malétera - prešovského rodáka, maďarského ministra obrany v revolúcii 1956 a človeka oddaného vláde a vlasti - sa skončil dňa 16. júna 1958 v Budapešti.
V rovnaký deň bol popravený aj vtedajší predseda vlády Imre Nagy.