Čitatelia HN si možno všimli, že som prijal funkciu dramaturga Novej scény.
Vyhľadávať a objednávať hry do budúcej sezóny nie je pre mňa ťažká robota* -- oveľa náročnejšie je prenikať do tajomstiev divadla, o ktorých sa človeku, čo si iba raz za čas zájde na predstavenie, ani nesníva. Hoci o krásnych baletkách z Novej scény sa iste sníva aj divákom. Veď aj mne, keď som zamladi navštívil Novú scénu ako divák, sa potom celú noc zjavovali vo sne. Bodaj by som ich existenciu ignoroval teraz, keď som tu zamestnaný interne. Navyše, keď som zasvätený do ich intímneho života.
Najmä o jednej bola totiž reč hneď na prvom vedení, na ktorom som sa zúčastnil. Dotyčná baletka vraj poskytuje nadštandardné služby, a dokonca viacerým. Sú takí, čo ju majú k dispozícii vo dne, iní v noci. Niektorí cez týždeň, iní cez víkend. Vraj i viacerí naraz. Niektorí sa dokonca zapisujú do poradovníka. Počúval som to zdanlivo bez záujmu, no priznám sa, že potom -- akoby sa mi vracala mladosť -- celý týždeň sa mi o baletke snívalo. A o týždeň, na ďalšom vedení, ju preberali znova! Stalo sa totiž, že bol priamo na baletke pristihnutý chlapík, ktorý vôbec nebol zamestnancom divadla. Vedenie Novej scény sa rozhodlo situáciu riešiť radikálne -- nielen baletku prísne kontrolovať, ale dokonca ju aj zamykať. Nevládal som už skrývať zvedavosť. "Ktorá je to?, Ako sa volá?", opýtal som sa šeptom člena vedenia, sediaceho vedľa mňa. "Kto ako sa volá?," spýtal sa člen vedenia. "Nuž, tá baletka." "Nevolá sa nijako. Baletka je baletná sála." "Ach tak," vzdychol som si. Bol som rád, že som zas o čosi hlbšie prenikol do tajomstiev divadla. No zároveň mi prišlo ľúto, že sa rozplynula baletka z mojich snov.
* Už napríklad vzniká aj hra Ja, malkáč, ktorú pre mňa píše obľúbený autor HN Ľubo Dobrovoda.