(1886) namaľoval nórsky umelec Edvard Munch (12. december 1863 -- 23. január 1944). Munch výrazne ovplyvnil expresionistických maliarov začiatkom 20. storočia. Vo svojich dielach zobrazoval "nezobraziteľné" -- emócie, ktoré sa skrývajú pod povrchom. "... chcem ukázať bytosti, ktoré dýchajú, cítia, milujú a trpia. Divák si musí uvedomiť, čo je v nich posvätné, takže sa pred nimi pokloní ako v kostole," povedal o svojej tvorbe. Umelec sa v podstate nikdy nespamätal z ťažkého detstva. Najskôr mu zomrela matka na tuberkulózu, čoskoro ju nasledoval aj otec a dvaja Edvardovi súrodenci. Obrazom Choré dieťa sa vracia k svojej milovanej sestre Sophie (opakovane -- vytvoril totiž niekoľko verzií). "Choroba, šialenstvo a smrť boli anjelmi, ktorí obklopovali moju kolísku a nasledovali ma po celý život," priznal Munch. Jeho umenie je plné depresie, úzkosti, strachu a melanchólie. Tmavé, nadsadené farby a bledé ľudské tváre, ktoré sa často stávajú len strašidelnými maskami, vyjadrujú všetko, čo si Munch o živote myslel. Umelec, ktorého prácu označili nacisti v 30. rokoch za degeneratívne umenie, trpel maniodepresívnou psychózou. Inak ako tvorbou svojich démonov vyháňať nedokázal. Za čo všetko vďačí história umenia utrpeniu!