Pred piatimi rokmi presedlala z materskej školy za volant ťažkého kamióna. Žije v ňom tri týždne v mesiaci. Za ten čas najazdí po európskych cestách vyše 11-tisíc kilometrov. Kabína nákladiaku je jej pracoviskom, spálňou i kuchyňou.
"Kamionista musí vedieť variť, spať v kabíne, sprchovať sa na benzínových čerpadlách a ovládať šoférsku nemčinu a angličtinu, aby sa vo svet nestratil," vysvetľuje plavovlasá kamionista Zuzka Kelešiova z Rakoľúb pri Novom Meste nad Váhom. "A, samozrejme, naučiť sa bezpečne šoférovať 20-tonový cestný kolos."
Vodičské oprávnenie na nákladné vozidlá si bývalá učiteľka urobila, keď v materskej škole klesol počet detí a ona ako najmladšia dostala výpoveď. Odvtedy žije na kolesách.
Prvé kroky vtedy 21-ročnej kamionistky viedli najskôr do Ruska. Pohraničník ju na ukrajinských hraniciach však odmietol pustiť ďalej. "Hovoril mi, aby som odstavila kamión a vrátila sa domov, pretože v Rusku majú dosť vlastných šľapiek," usmieva sa.
V Rusku čakali slovenskú šoférku gajkári -- ruskí policajti. "Automaticky som im podala pas, doklady od vozidla a vo vodičskom preukaze päť rubľov," hovorí sympatická žena.
Horšia situácia bola iba na ruských colniciach.
"Zavreli nás do obrovského dvora oploteného ostnatým drôtom a vo dne v noci nás strážili ruskí vojaci so samopalmi," spomína. Objekt mohli opustiť len vo výnimočnom prípade, aj to len na hodinu. Všetko, čo prežila na ruských cestách, považuje Zuzana za dobrú školu. Rusko sa jej však už nežiada. Nie preto, že by mala z neho strach. Má na to celkom prozaický dôvod: časté prechladnutia.
Zuzana nemala vo svojich šoférskych začiatkoch problémy iba v zahraničí, ale aj doma. Zo začiatku prepravcovia nechceli zveriť do ženských rúk kamión. Žena za volantom kamióna alebo diaľkového autobusu -- to sa ešte na Slovensku, na rozdiel od Francúzska, stále nenosí. Na Slovensku sú možno tri ale štyri kamionistky, aj tie väčšinou jazdia vo dvojici -- pod dozorom manžela. Zuzana však jazdí sólo, do kabíny nechce nikoho. Po 4,5 hodine za volantom nasleduje hodina oddychu... Vo dvojici sa jazdí podobne, len dva razy toľko, teda aj v noci.
Zuzana nočné jazdy neobľubuje. Raz totiž zaspala. Prežila len zázrakom, dokonca aj kamión. Odniesol si to len schodík. Na poslednú chvíľu zvládla balans 20-tonového nákladiaku a skončila na zvodidlách.
Zvyčajne po troch týždňoch chodí domov, kde si nosí malé chorôbky a haldy špinavej bielizne. Po návrate niekoľko dní perie, dospáva a venuje sa priateľovi Braňovi.
"Keď je Zuzka na cestách, mám trocha strach," priznáva Braňo.
Zuzana chce šoférovať kamión ešte asi päť rokov, dokončiť dom a založiť si s Braňom rodinu. Zatiaľ žijú v kamiónoch. Niekedy sa však stretnú aj na cestách. Braňo je totiž tiež kamionista. Zoznámili sa v rakúskej firme, kde sú obaja zamestnaní. Niekedy sa stretnú na benzínových čerpadlách, pár stoviek kilometrov idú spolu, potom sa cesty ich kamiónov rozídu...
Zuzana nesmie na svojich cestách zabudnúť ešte na jednu dôležitú vec: zatelefonovať každý deň mame, aby vedela, že je živá a zdravá.
Kto je Zuzana Kelešiova
Zuzana Kelešiova z Rakoľúb absolvovala Pedagogickú a kultúrnu akadémiu v Modre. Niekoľko rokov pracovala ako učiteľka v škôlkach v obciach okresu Nové Mesto nad Váhom. Keď počty detí v škôlkach klesli, ako najmladšia dostala výpoveď. Od roku 2002 pracuje v rakúskej firme a kamiónom brázdi európske cesty.