Súhvezdie Plejády patrí k najkrajším a najvýraznejším objektom na nočnej oblohe. Americkí astronómovia z Gemini Observatory na Havaji teraz zistili, že sa v ňom tvoria skalnaté planéty podobné Zemi, Venuši alebo Marsu.
Zatiaľ čo väčšina súhvezdí na nočnej oblohe sú iba náhodné zdanlivé zoskupenia vzdialených hviezd, ktoré sa v skutočnosti nenachádzajú blízko seba, Plejády, známe tiež ako Kuriatka, sú iný prípad. Ide o tzv. hviezdokopu, teda akési tesné spoločenstvo hviezd. Neozbrojeným okom vidíme asi 8 až 12 príslušníkov tohto útvaru, astronomické ďalekohľady však odhalili, že hviezdokopa sa skladá asi zo 1 400 hviezd. Nachádzajú sa vo vzdialenosti 400 svetelných rokov.
Plejády vždy hrali významnú úlohu v mytológii starých kultúr. Ich vyobrazenie sa našlo už medzi pravekými kresbami vo francúzskych jaskyniach. Niektoré staré americké civilizácie podľa ich polohy na oblohe vytvorili svoj kalendár. Európania doby bronzovej ich často dávali do súvislosti so záhrobnými kultmi. Vikingovia im hovorili "kuriatka bohyne Freyi".
Svedectvo o kozmickej katastrofe
"Zistili sme, že jedna z hviezd v Plejádach, s katalógovým označením HD 23514, je obklopená obrovským žiariacim oblakom," uviedol profesor Benjamin Zuckerman z University of California at Los Angeles (UCLA). "Hviezda je iba o málo väčšia než naše Slnko. Disk okolo nej je zrejme tvorený množstvom žeravých úlomkov, ktoré vznikli pri nejakej gigantickej kozmickej katastrofe. Rozborom žiarenia týchto úlomkov sme dospeli k záveru, že vznikol v dôsledku zrážky dvoch skalnatých planét podobných Zemi."
Vedci dospeli k tomuto záveru predovšetkým štúdiom infračerveného žiarenia z okolia hviezdy. Okrem jedného z najväčších ďalekohľadov sveta známeho ako Gemini North umiestneného na havajskej sopke Mauna Kea, použili tiež meranie z kozmického teleskopu Spitzer obiehajúceho okolo Zeme. "Planéty našej slnečnej sústavy vznikli zo vzájomných zrážok mnohých malých telies v prachovom disku okolo Slnka pred niekoľkými miliardami rokov," povedal Zuckermanov spolupracovník Inseok Song. "Zhlukovaním týchto telies vznikali kométy, planétky a nakoniec aj planéty -- a čím boli väčšie, tým boli ich zrážky dramatickejšie.
Napríklad sústava Zem -- Mesiac je dôsledkom zrážky prvotnej Zeme s planétou veľkosti Marsu. Pri každej kolízii sa okrem nových, ešte väčších planét, zrodilo aj obrovské množstvo kozmického prachu. Niečo podobné zrejme teraz pozorujeme aj v Plejádach."
Pohľad do mladosti Zeme
Hviezdy v Plejádach sú oveľa mladšie než naše Slnko. Zatiaľ čo slnečná sústava je stará asi 4,5 miliardy rokov, hviezdokopa teraz prežíva akúsi kozmickú pubertu -- astronómovia odhadujú jej vek na 100 až 400 miliónov rokov. Ak je disk okolo hviezdy HD 23514 naozaj dôsledkom kolízie akýchsi planetárnych zárodkov, potom by to nasvedčovalo skutočnosti, že pri hviezdach podobných Slnku vznikajú planéty pomerne skoro. "Náš objav tiež naznačuje, že výsledkom týchto javov sú malé skalnaté planéty," hovorí Zuckerman. "Svetu podobných našej Zeme teda môže byť vo vesmíre veľmi mnoho."
Astronómovia už predtým pozorovali prachové disky aj pri mladších hviezdach -- pri takých, ktorých vek sa pohybuje okolo 10 miliónov rokov. Tieto oblaky sú rozľahlé a riedke. Myslia si, že ide o zárodkový prach, z ktorého sa planéty buď ešte tvoriť nezačali, alebo je proces v samom počiatku. Naproti tomu tak veľké množstvo žeravého prachu, aký bol pozorovaný v Plejádach, je skôr dôsledkom zrážky veľkých telies. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že podobné oblaky sa už pozorovali pri ďalších hviezdach veľkosti Slnka, ktorých vek sa rovnako počíta na stovky miliónov rokov.
Už v roku 2002 napríklad pozorovali astronómovia náznaky zrodu planét pri hviezde Fomalhaut vzdialenej iba asi 22 svetelných rokov od Zeme. Pomocou James Clerk Maxwell Telescope rovnako umiestneného na Havaji vedci zistili, že je tu nielen zárodočný disk prachu, ale tiež pásy, v ktorých prach chýba. Všetko nasvedčuje tomu, že ide o obežnú dráhu planéty pozemského typu, ktorá všetku hmotu pozdĺž svojej trasy strháva na svoj povrch. Ďalším takým útvarom je zakrivenie disku vo väčšej vzdialenosti od Fomalhauta.
S najväčšou pravdepodobnosťou ju má na svedomí gravitácia planéty veľkej ako Jupiter alebo Saturn. Pritom Fomalhaut je hviezda oveľa mladšia ako naše Slnko. Zdá sa teda, že proces tvorby skalnatých planét podobných Zemi je častý. Pre možnosť objavenia života alebo dokonca obývateľných svetov vo vesmíre je to veľmi povzbudivé zistenie.