Dovolenka na Balkáne. Väčšina z nás si pod týmto idylickým označením predstaví letoviská na chorvátskom pobreží Jadranského mora. V krajinách bývalej Juhoslávie je však starostlivo ukrytých v horách niekoľko miest, ktoré stojí za to navštíviť. Mestom, ktoré dokonale spája históriu s oddychom pri vode, je juhomacedónske mestečko Ochrid na hraniciach s Albánskom. Podľa legendy v ňom kedysi bolo 365 kostolov - jeden na každý deň v roku. Dnes okrem bohatej histórie lákajú vody Ochridského jazera tisíce dovolenkárov z celej bývalej Juhoslávie. "Domy si tu kúpilo najmä veľa Srbov, ale na dovolenku sem chodia napríklad i Chorváti,“ vysvetľuje mi Violeta Stojmenová, rodáčka z Ochridu, ktorá študuje prvý ročník žurnalistiky v Skopje.
Pleskavica a Skopsko pivo
Jej slová potvrdzuje pohľad na zaparkované automobily pozdĺž hlavnej promenády pri jazere. Okrem macedónskych ešpézetiek je tu veľa áut zo Srbska, Bosny, Bulharska a dokonca i Kosova. Mnoho cudzincov sem chodí na prázdniny alebo len tak na predĺžený víkend. Zaplnia hotely, ktoré tu začali za posledné dva roky rásť rýchlym tempom. Okrem turistov však býva Ochrid často vyhľadávaným miestom medzinárodných summitov či konferencií. Ak sa má totiž niečo konať v Macedónsku, môžete si byť istí, že Macedónci svojich hostí privítajú práve v Ochride. "Do nášho hotela si nachádzajú cestu nielen turisti, ale aj zahraniční hostia - novinári alebo účastníci konferencií,“ tvrdí Elena Sarafiloska z hotela Garden.
Kto raz príde do Ochridu, okrem kultúry a histórie mu v pamäti určite zostane ešte niečo - vynikajúca balkánska kuchyňa. Veď aj väčšina šalátov na Slovensku nesie balkánske názvy. Kto by nepoznal bulharský, grécky či macedónsky šalát? V Macedónsku však majú inú, originálnu chuť. K tomu ešte macedónsky kozí syr a, samozrejme, všade prítomná leškovacka pleskavica, po slovensky hamburger, len dvakrát taký veľký, na aký sme zvyknutí z našich sietí rýchleho občerstvenia. Zapiť ho môžete vynikajúcim červeným vínom Vranec. Kto je pivár, ochutná Skopsko pivo.
História 40-tisícového juhomacedónskeho mestečka má súvislosť aj so Slovenskom. Práve tu našli na prelome 9. a 10. storočia útočisko žiaci Konštantína a Metoda, vyhnaní z Veľkomoravskej ríše. Najvýznamnejší z nich boli svätý Klement Ochridský a svätý Naum. Pri kláštore, ktorý v Ochride založil svätý Klement, vznikla literárna škola. Vďaka nej sa z mesta stalo najvýznamnejšie centrum slovanskej kultúry a vzdelanosti, ktorá sa odtiaľto šírila ďalej po celej východnej Európe.
Perly Ochridského jazera
Mesto je spolu s Ochridským jazerom súčasťou svetového fondu Spojených národov UNESCO. Jazero, nad ktorým sa z druhej strany týčia vrcholky divokých albánskych hôr, je pravdepodobne najstaršie v Európe a s 288 metrami najhlbšie na celom Balkánskom polostrove. Vo vodách jeho unikátneho vodného ekosystému žije 200 druhov endemických živočíchov, ktoré nie sú nikde inde na svete. Medzi tieto druhy patria najjednoduchšie živočíchy, ako je planktón, ale napríklad aj známe ochridské pstruhy.
Práve s týmito jedinečnými pstruhmi, miestnymi nazývanými plašica, je spojený jeden z najvzácnejších unikátov mestečka - tzv. ochridské perly. Nejde pritom o skutočné perly, vyrábajú sa špeciálnou metódou zo šupín spomínaných pstruhov.
Šperky vyrábané z týchto perál sa vyvážajú do celého sveta. Náhrdelníky či náramky nosí nejedna macedónska i zahraničná celebrita. Vo svojej šperkovnici ich mala napríklad zavraždená švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová, ktorú pred piatimi rokmi dobodal zhodou okolností pôvodom Balkánec Mijailo Mijailovic. Neodolala im ani britská kráľovná Alžbeta II. Mesto dokonca každoročne organizuje súťaž mladých hudobných talentov pod názvom Ochridská perla.
V starom meste nájdete množstvo obchodíkov, ponúkajúcich ochridské perly. "Najväčší záujem je o ne medzi zahraničnými turistami, je to snád najobľúbenejší suvenír, ktorý si odtiaľto vozia domov,“ vraví mi predavačka v jednom z takýchto stánkov Irinka. Ceny pritom nie sú vôbec astronomické, ako je to u skutočných perál - najjednoduchšie šperky si odtiaľto môžete odniesť už za pár stoviek macedónskych denárov, čo je zhruba polovica v slovenských korunách.
Na starom bazáre sa môžete dozvedieť veľa historiek, ako takáto perla vzniká. Recept je však prísne strážený a odovzdáva sa z generácie na generáciu. Jednou z najznámejších rodín, ktorá perly vyrába, sú Taveliovci. Receptúru kúpili v roku 1924 od ruského vojaka, ktorý slúžil v Ochride.