4. -- 6. februára 1967
-- ČSSR navštívili sovietski vysokí štátni funkcionári Leonid Brežnev a J. Andropov
-- žiadali, aby boli v československom pohraničí umiestnené dve sovietske divízie, čo prezident Antonín Novotný odmietol
25. -- 26. mája 1967
-- v Bratislave rokoval Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) a žiadal posilniť vplyv KSS a Slovenskej národnej rady (SNR) pri riešení postavenia Slovenska v ČSSR
10. júna 1967
-- po takzvanej šesťdňovej vojne na Blízkom východe prerušila československá vláda diplomatické styky s Izraelom
-- na protest proti postoju československej vlády k arabsko-izraelskému konfliktu sa spisovateľ Ladislav Mňačko rozhodol zostať za hranicami ČSSR
-- Predsedníctvo Zväzu slovenských spisovateľov následne prijalo stanovisko, v ktorom odsúdilo odchod autora kritického románu Súdruh Münchhausen Ladislava Mňačka do emigrácie s cieľom vymazať ho z povedomia československej verejnosti
27. -- 29. júna 1967
-- v Prahe sa konal IV. zjazd Zväzu československých spisovateľov
-- českí a slovenská spisovatelia ako tlmočníci základných potrieb a túžob spoločnosti vyjadrili protest proti politike Komunistickej strany Československa (KSČ)
-- referáty a diskusné príspevky Milana Kunderu, Pavla Kohouta, Ivana Klímu, Ludvíka Vaculíka, Václava Havla či iných, najmä však list od vtedy v Sovietskom zväze prenasledovaného Alexandra Solženicyna -- autora svetoznámeho diela Súostrovie Gulag -- vyprovokovali odchod celej delegácie ÚV KSČ na čele s tajomníkom ÚV KSČ pre ideológiu Jiřím Hendrychom zo zjazdu
-- spisovatelia presadzovali demokratizáciu pomerov vrátane zrušenia cenzúry a podľa Hendrycha zaujali "nesprávny postoj" k vojne na Strednom východe
-- v dôsledku politického nátlaku, postoja starších či taktizujúcich spisovateľov a väčšiny slovenských zástupcov, ktorí od radikálnej kritiky väčšinou ustúpili, sa zjazd dostal do patovej situácie: do vedenia zväzu nebol zvolený ani jeden kritik režimu a neprešla ani požiadavka na zrušenie cenzúry
-- vedenie štátu na čele s Antonínom Novotným zasiahlo proti kritikom represívne
26. -- 27. septembra 1967
-- na zasadnutí ÚV KSČ sa poukázalo na porušovanie zásad kolektívneho vedenia a na subjektivizmus Antonína Novotného
30. -- 31. októbra 1967
-- na zasadnutí ÚV KSČ sa odohral konflikt medzi prvým tajomníkom ÚV KSS Alexandrom Dubčekom a Antonínom Novotným
-- prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček ostro kritizoval podmienky vnútorného života strany a spôsob uplatňovania jej "vedúcej úlohy" v spoločnosti
-- prvý tajomník ÚV KSČ Antonín Novotný posunul kritiku svojej osoby do tradičnej polohy "Česi kontra Slováci" a hľadal "buržoázny nacionalizmus" v KSS
6. decembra 1967
-- členovia Predsedníctva ÚV KSS, ale aj viacerí členovia Predsedníctva ÚV KSČ sa postavili proti vyhľadávaniu "buržoázneho nacionalizmu KSS"
8. decembra 1967
-- Predsedníctvo ÚV KSS prijalo odmietavé stanovisko k obvineniu Alexandra Dubčeka z nacionalizmu
-- na pozvanie Antonína Novotného pricestoval do Československa generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev
-- Brežnev vyhlásil, že spor je záležitosťou česko-slovenských komunistov a vrátil sa späť do vlasti, odpustiac si poľovačku, na ktorú oficiálne do ČSSR pricestoval
-- kvôli tomu, že Moskva Novotného nepodporila, opustili ho mnohí dovtedajší stúpenci
19. -- 21. decembra 1967
-- konalo sa zasadnutie ÚV KSČ, konflikt vo vedení KSČ sa prehlbuje
Koniec decembra 1967
-- prvý tajomník ÚV KSČ Antonín Novotný sa pokúsil o riešenie situácie vojenským zásahom
-- najnespoľahlivejší členovia Predsedníctva ÚV KSČ mali byť postavení pod ochranný dohľad a ich telefonáty mali odpočúvať bezpečnostné orgány (týkalo sa to najmä Alexandra Dubčeka a Josefa Smrkovského)
-- bol pripravený zoznam viac než tisíc opozičných prominentov -- politikov, armádnych veliteľov, spisovateľov, novinárov, historikov a umelcov
-- "Novotného noc", ktorá sa mala odohrať medzi Vianocami 1967 a prvými dňami roku 1968, sa napokon nekonala
3. -- 5. januára 1968
-- na zasadnutí ÚV KSČ bol za prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček
-- Antonín Novotný po odvolaní zo svojej funkcie naďalej ostal prezidentom ČSSR a členom sekretariátu ÚV KSČ
-- navyše, v predsedníctve ÚV KSČ ostali všetci Novotného verní: Jozef Lenárt, Otakar Šimúnek, Bohuslav Laštovička, Michal Chudík a aj sám Novotný, ktorí Dubčeka "zabudli" zvoliť za člena sekretariátu ÚV KSČ
22. -- 23. januára 1968
-- na zasadnutí ÚV KSS v Bratislave zvolili do funkcie prvého tajomníka ÚV KSS Vasiľa Biľaka -- bývalého ideologického tajomníka ÚV K SS
Polovica februára 1968
-- český kultúrny týždenník Literární noviny, ktorý dostal stop po IV. zjazde spisovateľov, opäť vyšiel, čím de facto prestala existovať cenzúra
-- de iure bola zrušená zákonom č. 84/1968 z 26. júna 1968
6. marca 1968
-- na trojdňovej vedeckej konferencii v Smoleniciach sa slovenskí a českí historici a politológovia vyslovili za federatívne usporiadanie Česko-Slovenska
11. -- 15. marca 1968
-- predsedníctvo SNR nastolilo požiadavku federatívneho štátoprávneho usporiadania Česko-Slovenska
-- 9. apríla sa k nim pripojil aj ÚV KSS
14. marca 1968
-- SNR prijala zákon č. 43/1968, podľa ktorého sa Bratislava opäť stala hlavným mestom Slovenska
-- Michal Chudík bol odvolaný z funkcie predsedu SNR
22. marca 1968
-- Antonín Novotný rezignoval na funkciu prezidenta Česko-Slovenska
-- k Novotného pádu prispel útek generálmajora Jana Šejnu, jedného z jeho najbližších stúpencov a zároveň priateľa Novotného syna, ktorý urobil závratnú kariéru bez náležitého vzdelania a praxe, do USA. Šejnu, ktorý sa obohacoval z výnosov vojenských lesov, zamestnala americká CIA, jeho dezercia vyvolala v krajinách Varšavskej zmluvy hotové zdesenie
23. marca 1968
-- vedúci predstavitelia socialistických krajín na schôdzi v Drážďanoch vyslovili obavy nad vývojom v ČSSR
-- po tejto schôdzke sa v KSČ vytvorilo protireformné krídlo na čele s A. Indrom, D. Kolderom a V. Biľakom, ktoré bolo v stálom kontakte so sovietskymi predstaviteľmi a ich emisármi
25. marca 1968
-- českí a slovenskí katolícki biskupi sa obrátili na vládu s memorandom, v ktorom odmietli úpravu cirkevných pomerov z roku 1949
-- po januári 1968 sa vo všetkých cirkvách začal dovtedy nevídaný pohyb -- postupne sa formulovali požiadavky, ktoré mali za cieľ presadiť radikálne zmeny vo vzťahu štátu a cirkví
-- počet publikácií, ktoré žiadali jednotlivé cirkvi vydať, sa v porovnaní s rokmi 1952 až 1967 desaťnásobne zvýšil
30. marca 1968
-- generál Ludvík Svoboda, za druhej svetovej vojny veliteľ Prvého československého armádneho zboru v ZSSR, bol zvolený za prezidenta ČSSR
31. marca 1968
-- vznikla organizácia združujúca osoby odsúdené za politické delikty -- Klub 231
1. -- 5. apríla 1968
-- na zasadnutí ÚV KSČ bol prijatý Akčný program KSČ, čo bol dôkaz, že zápas medzi konzervatívnym a reformným krídlom KSČ vyhrali reformátori
-- akčný program obsahoval ustanovenia napríklad o zásadnej demokratizácii KSČ, o partnerských vzťahoch KSČ k nekomunistickým politickým stranám a spoločenským organizáciám v rámci Národného frontu, o zabezpečení základných občianskych práv, o federalizácii republiky, o demokratizácii ekonomického riadenia prostredníctvom rád pracujúcich a priestore pre podnikanie či ustanovenia o povolení súkromného podnikania vo sfére služieb
-- program však prišiel neskoro a spoločnosť sa už sústreďovala na nové problémy
6. apríla 1968
-- vláda ČSSR pod vedením Jozefa Lenárta podala demisiu
8. apríla 1968
-- prezident republiky Ludvík Svoboda vymenoval novú vládu pod vedením Oldřicha Černíka
18. apríla 1968
-- za predsedu Národného zhromaždenia ČSSR bol zvolený Josef Smrkovský
27. apríla 1968
-- spisovatelia Ladislav Novomeský, Miroslav Válek a Vojtech Mihálik uverejnili vyhlásenie, v ktorom odmietli heslo: "Najprv demokratizácia, potom federácia"
-- spisovatelia akcentovali myšlienku federácie, bez ktorej poľa nich nemôže existovať ozajstná demokracia
-- názorová rozháranosť napokon vyvrcholil rozkolom v redakcii Kultúrneho života a obnovením časopisu Nové slovo 23. mája 1968
2. -- 3. mája 1968
-- pastorálna konferencia evanjelických kňazov v Turčianskych Tepliciach požiadala skompromitovaných biskupov o odstúpenie
-- cirkevné vedenie na čele s generálnym biskupom Jánom Chabadom však za výdatnej pomoci štátnych orgánov odolalo
4. mája 1968
-- československá stranícka a vládna delegácia rokovala v Moskve, kde ju upozornili na rast "kontrarevolúcie" v ČSSR
8. mája 1968
-- predstavitelia piatich krajín Varšavskej zmluvy okrem Rumunska rokovali v Moskve o vývoji v ČSSR
15. mája 1968
-- vláda ČSSR schválila utvorenie odbornej komisie na prípravu ústavného zákona o česko-slovenskej federácii na čele s Gustávom Husákom
17. mája 1968
-- predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin pricestoval do Karlových Varov na "liečenie"
29. mája -- 1. júna 1968
-- na zasadnutí ÚV KSČ v Prahe presadili reformní komunisti, že XIV. zjazd strany bude 9. septembra 1968
-- reformní komunisti na ňom chceli vymeniť ÚV KSČ
Máj 1968
-- vznikla organizácia na ochranu ľudských práv
13. júna 1968
-- vláda ČSSR povolila činnosť gréckokatolíckej cirkvi, ktorá bola predtým donútená zlúčiť sa s pravoslávnou
20. -- 30. júna 1968
-- na území ČSSR sa uskutočnilo veliteľskoštábne cvičenie armád štátov Varšavskej zmluvy
-- 20. júna začalo veľké vojenské cvičenie na Šumave, prostredníctvom ktorého sa ZSSR pokúsil rozmiestniť na území ČSSR vlastné vojská
-- cvičeniu na Šumave predchádzali veľké vojenské cvičenia v Poľsku a NDR, ktorých cieľom bolo nacvičiť presun vojakov k československým hraniciam
27. júna 1968
-- v českej tlači -- v Literárních novinách, Práci, Mladej fronte a Zemědělských novinách -- bol zverejnený manifest 2000 slov, ktorý zostavil Ludvík Vaculík
-- českí intelektuáli ním vyzývali na to, aby pokračovali reformné zmeny
-- s obsahom sa stotožnili tisícky občanov ČSSR a vyjadrili to i svojím podpisom
-- po zverejnení manifestu 2000 slov sa situácia v Česko-Slovensku i jeho vzťahy k spojencom vyostrili a nadobudli prudký spád. KSSZ a ZSSR využili dokument na ďalšie zintenzívnenie boja proti československej "kontrarevolúcii"
-- manifest odmietlo aj predsedníctvo ÚV KSČ
-- všetci signatári manifestu 2000 slov boli neskôr v normalizačnej kampani vyhlásení za nepriateľov socializmu a republiky
-- za predsedu SNR bol zvolený Andrej Klokoč
29. júla -- 1. augusta 1968
-- v Čiernej nad Tisou rokovali delegácie KSČ a KSSZ o politickom vývoji v Česko-Slovensku
3. augusta 1968
-- v Bratislave sa konala schôdzka predstaviteľov komunistických strán krajín Varšavskej zmluvy
16. augusta 1968
-- politické byro ÚV KSSZ definitívne rozhodlo o invázii do Česko-Slovenska
17. augusta 1968
-- prvý tajomník MSRS János Kadár rokoval v Komárne s Alexandrom Dubčekom
18. augusta 1968
-- stranícki a vládni predstavitelia piatich krajín Varšavskej zmluvy podporili v Moskve rozhodnutie o invázii do ČSSR
20. augusta 1968
-- v neskorých večerných hodinách vojská ZSSR, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarska a Bulharska prekročili hranice ČSSR
21. augusta 1968
-- predsedníctvo ÚV KSČ odmietlo agresiu vojsk Varšavskej zmluvy
-- podobne, hoci nie tak ostro, urobilo aj predsedníctvo ÚV KSS a predsedníctvo SNR
22. augusta 1968
-- začal sa mimoriadny, tzv. vysočiansky zjazd KSČ
23. augusta 1968
-- v Česko-Slovensku sa konal generálny štrajk proti invázii
23. -- 26. augusta 1968
-- v Moskve sa konalo rokovanie medzi česko-slovenskou a sovietskou delegáciou, ktorej výsledkom bol Moskovský protokol
-- česko-slovenská delegácia, v ktorej bol i Alexander Dubček, Oldřich Černík a Josef Smrkovský napokon napriek húževnatému odporu ustúpila nátlaku sovietskej strany a súhlasila s prítomnosťou vojsk v ČSSR
-- napriek niektorým čiastkovým úspechom česko-slovenskej delegácie bol Moskovský protokol dokumentom, vďaka ktorému mohla ZSSR aj v budúcnosti vyvíjať nátlak na ČSSR v duchu "normalizácie" pomerov
-- Gustáv Husák ako zástupca vlády ČSSR a slovenských národných orgánov založil na moskovských rokovaniach spolu s Ludvíkom Svobodom skupinu "realistov", ktorá bola pripravená podriadiť sa sovietskym požiadavkám. Husák tak začal svoju veľkú hru o najvyššie postavenie
26. -- 28. augusta 1968
-- na mimoriadnom zjazde KSS v Bratislave sa podarilo Gustávovi Husákovi presvedčiť delegátov, ktorí deň predtým vyjadrili súhlas so závermi mimoriadneho XIV. zjazdu KSČ vo Vysočanoch, aby tento odmietli
-- Husák, ktorý vtedy ešte zdôrazňoval spojenectvo s Dubčekom, bol zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS
13. septembra 1968
-- Národné zhromaždenie ČSSR prijalo zákon, ktorým sa odstránili výdobytky slobody tlače vybojované po januári 1968
27. septembra 1968
-- na rokovaní predstaviteľov "varšavskej päťky" v Moskve sa rozhodlo, že v zmluve o rozmiestnení sovietskych vojsk v Česko-Slovensku nebude uvedená dĺžka "dočasného pobytu"
16. októbra 1968
-- v Prahe podpísali zmluvu medzi vládou ČSSR a ZSSR o dočasnom pobyte sovietskych vojska na území ČSSR
18. októbra 1968
-- Národné zhromaždenie ČSSR prijalo zákon o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v Česko-Slovensku
27. októbra 1968
-- Národné zhromaždenie ČSSR prijalo zákon o československej federácii
-- tento zákon potvrdili svojim podpisom na Bratislavskom hrade dňa 30. októbra prezident Ludvík Svoboda, predseda Národného zhromaždenia ČSSR Josef Smrkovský a predseda vlády O. Černík
14. -- 17. novembra 1968
-- v Prahe sa uskutočnilo zasadnutie ÚV KSČ, ktoré zásadne ovplyvnilo normalizačný vývoj
-- výrazne sa oslabila pozícia Alexandra Dubčeka
Druhá polovica novembra
-- v Prahe, Bratislave a iných mestách sa konali študentské štrajky proti začiatkom normalizácie
19. decembra 1968
-- Národné zhromaždenie ČSSR prijalo zákony o federálnych inštitúciách
1. januára 1969
-- do platnosti vstúpil ústavný zákon o federatívnom štátoprávnom usporiadaní ČSSR
-- prezident Ludvík Svoboda vymenoval prvú československú federálnu vládu na čele s Oldřichom Černíkom
2. januára 1969
-- predsedníctvo SNR vymenovalo prvú vládu SSR na čele so Štefanom Sádovským
16. januára 1969
-- na protest proti odklonu od demokratizačného procesu spáchal v Prahe samovraždu upálením študent Jan Palach
-- najmä študenti na viacerých vysokých školách podstúpili hladovku -- napríklad vo vestibule Univerzity Komenského hladovalo od 20. januára do dňa pohrebu 19 študentov
-- jeho pohreb, ktorý sa konal 25. januára, sa stal celoštátnou demonštráciou proti pokusom o návrat pred január 1968
29. -- 30. januára 1969
-- predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR sa stal Peter Colotka
12. marca 1969
-- na zasadnutí ÚV KSS zaútočil jeho prvý tajomník Gustáv Husák na reformných novinárov a predstaviteľov politického života na Slovensku
17. apríla 1969
-- na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček pod tlakom vzdal funkcie prvého tajomníka
-- na jeho miesto zvolili dovtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS Gustáva Husáka, ktorý sa v tejto veci tajne stretol s Leonidom Brežnevom na letisku v Mukačeve
-- pre politické byro ÚV KSSZ bolo neprijateľné, aby Dubček prišiel na čele delegácie KSČ na medzinárodné stretnutie komunistických strán celého sveta zvolané na jún 1969 do Moskvy
-- v plánoch na Dubčekovo odstránenie sa rátalo s krízovými situáciami, dokonca s pripravovaným vojenským cvičením Vesna
28. apríla 1969
-- z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR odstúpil Peter Colotka, novým predsedom sa stal Alexander Dubček
4. mája 1969
-- za prvého tajomníka ÚV KSS bol zvolený Štefan Sádovský
-- za predsedu vlády SSR bol vymenovaný Peter Colotka
17. mája 1969
-- vyše sto českých a slovenských novinárov uverejnilo výzvu Slovo do vlastných radov, v ktorej kritizovali činnosť médií od januára 1968
29. -- 30. mája 1969
-- ÚV KSČ prijalo zásadný normalizačný dokument Realizačná smernica májového pléna ÚV KSČ
-- uplatňovanie smernice znamenalo návrat pred január 1968 vo všetkých oblastiach spoločenského života
-- výrazne k tomu prispelo aj prijatie zákona č. 99/1969 o opatreniach na upevnenie a ochranu verejného poriadku z 22. augusta 1969
28. júla 1969
-- Slovenský úrad pre tlač a informácie (SÚTI) zriadený v roku 1968 vydal oznámenie o odňatí registračného oprávnenia časopisu Literárny život, ktorý nadväzoval na najlepšie tradície Kultúrneho života
-- časopis bratislavských vysokoškolákov Reflex zastavili už 29. mája 1969
19. -- 21. augusta 1969
-- v súvislosti s prvým výročím okupácie vypukli v súvislosti s 1. výročím okupácie ČSSR v Prahe, Bratislave a niektorých iných mestách pouličné nepokoje
-- v Prahe zasiahli proti demonštrantom vojenské jednotky, tanková jednotka bola nasadená aj v Brne, ďalšie vojenské jednotky v iných mestách
-- v Bratislave sa zišlo na Námestí SNP a Štefánikovom námestí asi 1 500 osôb, ktoré zálohové jednotky rozohnali. O 20.00 h sa dav zišiel opäť na Námestí SNP a Októbrovom námestí, rozohnali ho okolo 21.30 h. Na MS VB predviedli 140 osôb
25. -- 29. septembra 1969
-- zasadanie ÚV KSČ zrušilo platnosť niektorých svojich rozhodnutí z júla a augusta 1968, protestné rezolúcie neskôr odvolávali aj nižšie stranícke, štátne orgány a spoločenské organizácie združené v NF
-- zámerom bolo vymazať stopy po demokratizačnom procese a odpore proti okupantom
27. septembra 1969
-- prezident Ludvík Svoboda vymenoval novú federálnu vládu na čele s Oldřichom Černíkom
15. -- 16. októbra 1969
-- na schôdzi Federálneho zhromaždenia boli odvolaní zo svojich funkcií Alexander Dubček a Josef Smrkovský
-- za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Dalibor Hanes
20. novembra 1969
-- Ústredná kontrolná a revízna komisia KSS rozhodla o zavedení straníckeho vyšetrovania popredných slovenských intelektuálov a pracovníkov
December 1969
-- Alexander Dubček bol vymenovaný na veľvyslanca v Turecku
28. -- 30. januára 1970
-- ÚV KSČ schválilo masové previerky v KSČ
-- na Slovensku bolo ustanovených vyše 7-tisíc preverovacích komisií, previerky sa týkali vyše 305-tisíc členov KSS
-- pod tlakom Moskvy sa sprísnili zásady preverovania: základnou otázkou bol vzťah členov k invázii vojsk v roku 1968 a k pokusu o reformu socializmu
-- z KSS bolo vylúčených 17,5 percenta všetkých členov
5. -- 6. februára 1970
-- ÚV KSS odvolala z funkcie prvého tajomníka Štefana Sádovského, na jeho miesto nastúpil Jozef Lenárt
1. apríla 1970
-- federálna vláda obmedzila cestovanie česko-slovenských občanov do kapitalistických štátov a Juhoslávie
6. mája 1970
-- najvyšší sovietsky predstavitelia Brežnev a Kosygin podpísali v Prahe s Husákom a Štrougalom Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ZSSR a ČSSR, čo znamenalo obmedzenie suverenity ČSSR. Krajina sa zaväzovala napríklad podporovať sovietsku zahraničnú politiku, spoluprácu v rámci Varšavskej zmluvy a RVHP. Vo vnútroštátnej politike malo ČSSR upevňovať a chrániť socialistické vymoženosti
-- obídením otázky o "pobyte" sovietskych vojska na území ČSSR sa tento fakt predlžoval na neurčito
25. -- 26. júna 1970
-- ÚV KSČ potvrdil vylúčenie Dubčeka z KSČ, odvolanie z funkcie poslanca Federálneho zhromaždenia a z funkcie veľvyslanca, ešte predtým -- v apríli 1970 ho zbavili mandátu poslanca SNR
-- proti Dubčekovi a reformných komunistom sa rozpútala kampaň v médiách
-- Dubček sa napriek ponuke azylu z niektorých západných krajín rozhodol po odvolaní z Turecka vrátiť na Slovensko
-- do dôchodku v roku 1981 pracoval ako mechanizátor v štátnych lesoch, do novembra 1989 bol pod prísnym dozorom ŠtB
8. júla 1970
-- Federálne zhromaždenie schválilo novelu zákona o súdnych rehabilitáciách, podľa ktorej sa fakticky prestali uskutočňovať
10. -- 11 decembra 1970
-- ÚV KSČ schválilo dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ a výsledky straníckych čistiek