Dravý nástup čínskej ekonomiky bude sláviť globálne úspechy už v nasledujúcich tridsiatich rokoch. Podľa prepočtov ekonómov z amerického Inštitútu Carnegie by malo čínske hospodárstvo v roku 2035 pokoriť americké a k svojmu terajšiemu titulu najrýchlejšie rastúca ekonomika na svete pridať aj ďalší superlatív - najväčšia. Zo súboja so strýčkom Samom tak nevyťaží dokonca ani Európska únia.
Od exportu k expanzii
Čína bola ešte donedávna synonymom lacnej pracovnej sily a lacného, predovšetkým však nekvalitného kopírovania čohokoľvek úspešného. Proti pirátstvu síce členské krajiny únie a v podstate aj Západ naďalej bojujú, faktom však zostáva, že ani jedna väčšia spoločnosť zatiaľ nehodlá z čínskeho trhu odísť. Skôr naopak. Aj hračkárska svetová jednotka - americká firma Mattel - napríklad po vlaňajšom fiasku, keď z trhu sťahovala nekvalitné a zdraviu nebezpečné hračky, radšej priznala, že chyba bola v jej dizajne ako v čínskom vypracovaní. Všetko iba preto, aby nemusela opustiť lacnú továreň na detské sny. A Čína tak môže naďalej "odkukávať“ a vyrábať vlastné Barbie, Polly Pocket či najrôznejšie roboty a autíčka. O kopírovaní ďalších priemyselných značiek ani nehovoriac.
Aj svetové automobilky pochopili, že Čína, ktorá je nateraz štvrtým najväčším automobilovým trhom na svete a druhým z hľadiska predajnosti, má tendenciu rásť. A to čoraz rýchlejšie. Uľahčiť by to ešte mala ich vôbec prvá úspešná sťažnosť v Svetovej obchodnej organizácii, ktorá nedávno rozhodla, že Peking neodôvodnene zvyšuje svoju 10-percentnú daň na dovoz autodielcov. Čína to ospravedlňuje tým, že ak dovážané autodielce hodnotovo presiahnu 60 percent ceny auta kúpeného na čínskom trhu, ide o dovoz celého auta, ktoré Čína zdaňuje až 25-percentnou daňou. To vedie západné automobilky k tomu, že namiesto vývozu presúvajú svoju výrobu do Číny a doma prepúšťajú.
Analytici až doteraz tvrdili, že Čína priveľmi závisí od exportu, čo jej znemožňuje dobehnúť Spojené štáty americké. Najnovšia analýza však podľa Alberta Kiedela z Carnegie, ktorého citovala agentúra Bloomberg, poukázala na to, že najľudnatejšia krajina sveta už v roku 2020 nebude exportnou v tomto slova zmysle, ale viac expanzívnou. Na domácom aj zahraničnom trhu.
Čínska invázia
Dôvodom úspechu je práve domáci nezasýtený trh. Aj keď životná úroveň dosiahne do roku 2050 HDP na obyvateľa len dve tretiny amerického, pri porovnaní na základe parity kúpnej sily, ktorú využíva najmä Svetová banka, je už teraz jej HDP polovicou amerického.
"Napriek nízkemu štartovaciemu bodu platí, že ak bude čínska expanzia na všetkých úrovniach pokračovať týmto tempom, sila rastu ekonomiky bude väčšia už v polovici tohto storočia bez ohľadu na to, ako sa bude konvertovať na dolár,“ tvrdí Keidel.
Podľa týchto výpočtov by mala Čína dobehnúť USA už v roku 2020, s ekvivalentom HDP okolo 18 biliónov dolárov. Pravda, pri porovnávaní na základe bežných trhových metód je "bodom zlomu“ rok 2035. O pätnásť rokov na to by však už HDP Číny mal dosiahnuť 82 biliónov dolárov, kým v prípade USA len polovicu z toho - 44 biliónov dolárov. Nikto zatiaľ nevyrátal, aké pozície by obe krajiny mali, keby sa Peking zbavil všetkých amerických dolárov z devízových rezerv a prešiel by tiež na euro, ako to urobili či o tom uvažujú niektoré ropné krajiny v Zálive. Čína však zatiaľ USA potrebuje. Rovnako ako Spojené štáty americké Čínu.
Zlatá horúčka
Čínska expanzia teda bude v dôsledku úspešnej stratégie pokračovať. Donedávna firmy skôr investovali, prípadne kupovali podiely v energetických spoločnostiach v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Ešte pred troma rokmi sa, napríklad, za najväčšiu čínsku akvizíciu považovalo prevzatie PetroKazachstanu za štyri miliardy dolárov. Koncom minulého roka však oznámila Priemyselná a obchodná banka (ICBC) pätinovú akvizíciu Standard Bank v Južnej Afrike za 5,6 miliardy dolárov. Vzápätí vyletela aj cena banky na 259,5 miliardy dolárov a urobila z nej podľa rebríčka Financial Times najhodnotnejšiu banku na svete.
Chúťky čínskych spoločností dostať sa na vyspelý trh podporila najmä americká recesia. Tá odštartovala zlatú horúčku zo strany čínskych firiem, paradoxne, najmä štátnych (kúpa jednej z divízií IBM štvrtým najväčším výrobcom počítačov Lenovo, snahy o získanie amerických spoločností Unocal a Maytag).
Peking dokonca na tento účel vytvoril vlani Čínsku investičnú spoločnosť, do ktorej vložil 200 miliárd dolárov. Okrem podpory firiem aj sama podniká. Získala podiel v americkej investičnej spoločnosti Blackstone za tri miliardy dolárov, vstúpila do banky Morgan Stanley päťmiliárdovou investíciou v dolároch, o menšinový podiel sa usiluje aj v ťažobnom gigante Rio Tinto.
Aj tu však čínski investori kupujú pomaly, menšie podiely, a premyslene. A hoci najväčšie percento podielov kupujú v bankách (v americkej UCBC a Bear Stearn, britskej Barclays), má to svoj zmysel. Ide o najlepší odrazový mostík na vstup do iných sektorov.
| Prečítajte si aj: |
| Expanzívne chúťky čínskych investorov Automobily ťahajú aj ekonomiku Číny V minulom roku bola až polovica akvizícií pod taktovkou čínskych a indických spoločností. Samotná Čína podľa údajov agentúry Thomson Financial uzavrela akvizície v hodnote 24,2 miliardy amerických dolárov, väčšinu z nich v Spojených štátoch amerických a Európe. Nedávny prieskum poradenskej spoločnosti KPMG však poukázal na to, že v perspektíve piatich rokov sa investičná nálada Číňanov zmení a prednosť dostanú zvyšné tri krajiny spoločného zoskupenia BRIC (Rusko, India a Brazília). Celý článok >> |