Na strmom skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja sa týčia fotogenické zrúcaniny hradu Devín. Symbol dávnej slovanskej slávy, ktorý "učaroval" Štúrovcom, je aj na našom 50-halierniku. Presnejšie, Panenská veža osamelo stojaca na skalnej "vežičke".
Strategická poloha známa podľa autora knihy Slovenské hrady Ľudovíta Janotu už Keltom a Rimanom bola príčinou na založenie mohutného slovanského hradiska. Pod názvom Dowina sa po prvý raz písomne spomína v roku 864. Miesto osídlené od praveku bolo v čase Veľkomoravskej ríše jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí. Vtedy na hradnom kopci vznikol pohraničný strážny hrad. V prvej polovici 15. storočia a v 16. storočí ho prestavali na goticko-renesančnú pevnosť. Známu Panenskú vežičku dali postaviť grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Ďalšiu prestavbu urobili podľa Janotu Báthoryovci, ktorí boli majiteľmi Devína v rokoch 1527 až 1606. Posledné opevňovacie práce uskutočnili Pálffyovci v druhej polovici 17. storočia. Po zániku nebezpečenstva stratil Devín obranný význam a v 18. storočí sa začal rozpadávať. Jeho zánik urýchlili aj napoleonské vojská, ktoré v roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria, uzatvára Janota.
Láska hory prenáša
Láska, vernosť a odvaha -- to boli vlastnosti voľakedajšej hradnej panej na Devíne, ktorá sa rozhodla vyslobodiť svojho manžela z tureckého zajatia. Po dlhom putovaní sa dostala do Belehradu, kde táborilo turecké vojsko. Keďže hradná pani mala krásny hlas a vedela hrať na harfe, získala si obdiv veliteľa vojska, ktorý jej dal cestovný list až do sultánovho sídla Carihradu. Hradná pani očarila krásnym spevom aj samotného sultána, ktorý jej sľúbil splniť čokoľvek, čo si zaželá. A hoci si hradná pani želala prepustiť zo zajatia milovaného manžela Alexa Devínskeho, ktorý bol sultánovým najobľúbenejším zajatcom, sultán slovo dodržal. Manželia sa vrátili na Devín a žili šťastne do smrti.
Loďou k ruinám
K zrúcaninám hradu Devín sa môžete dostať aj loďou z Bratislavy. Spiatočný lístok na obľúbenú vyhliadkovú plavbu s prestávkou vás vyjde na 150 korún. Môžete sa však plaviť až do malebného rakúskeho mesta Hainburg. Spiatočný lístok z Devína do Hainburgu vás vyjde na 150 korún, za 240 korún sa však dostanete z Bratislavy cez Devín do Hainburgu a späť.