Už len necelý mesiac bude v múzeu moderného umenia Danubiana, na brehu Dunaja v priestoroch veľkej sály, výstava Vladimíra Kompánka, ktorý 28. októbra oslávi jubilejnú osemdesiatku. Jeden z našich najvýznamnejších sochárov a maliarov, jeden zo zakladateľov dnes už legendárnej skupiny Mikuláša Galandu v galérii predstavuje prierez svojej tvorby posledného štvrťstoročia -- niekoľko desiatok sôch a obrazov. V kontexte zápasov o moderný výtvarný výraz Kompánek už na konci 50. rokov našiel svoj nezameniteľný sochársky rukopis, smerujúci k redukcii foriem, k čistému geometrickému znaku, k abstrahovanému pratvaru -- akémusi archetypu, ktorý nadobudol v jeho tvorbe priam metaforický význam. Jeho drevené i kovové sochy -- to sú nadčasové symboly krajiny, prírody a človeka. Prvé obrazy začal maľovať až v 80. rokoch, sú to vlastne maľované sochy -- symboly a znaky, v ktorých sa priestor premietol do plochy a objem do línií a tvarov (na snímke je Kompánkovo dielo Koník detstva z roku 1988). Známe atribúty krajiny, obrysy ľudovej architektúry, kôpky sena, ale najmä jeho charakteristické poľné znaky na neutrálnom, zväčša monochrómnom pozadí, dostali nové súvislosti. Očarený možnosťami farby Kompánek maľuje svoje veľkolepé jesenné a zimné krajiny, veselé fašiangové sprievody a slávnosti, bizarné masky, magické postavy Turoňov, tajuplné únosy.