Dejiny monumentálneho hradného komplexu -- Spišského hradu, sa začínajú na prelome 11. a 12. storočia. Hradný kopec, ktorý si za svoje sídlo vybrali ľudia už päťtisíc rokov pred Kristom, bol v priebehu 2. až 11. storočia neosídlený. Intenzívne stavať sa začalo na začiatku 12. storočia -- vyspelý komplex sa však na prelome 12. a 13. storočia zrútil pre poruchu skladného podložia.
Na začiatku 13. storočia sa začína tzv. románska stavebná etapa hradu. Prvá priama písomná zmienka o Spišskom hrade pochádza z roku 1249 -- kráľ Belo IV. povolil tzv. donačnou listinou postaviť na Spišskom hrade palác a hradby. Spišský prepošt, pre ktorého bolo románske predhradie postavené, odišiel z hradu na konci 13. storočia.
V druhej polovici 14. storočia pribudlo k hradu nové predhradie, dnes nazývané stredné nádvorie. Opevnenie malo dve vstupné brány -- od Spišského Podhradia s predsunutým barbakanom a hlavnú východnú bránu s priekopou. Súčasné dolné nádvorie bolo vybudované po smrti kráľa Žigmunda, keď kráľovná prijala do svojich služieb Jána Jiskru z Brandýsa, ochrancu záujmov neplnoletého kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 -- 1457). Po odchode Jiskrovej armády nádvorie stratilo význam.
Keďže pre ďalších majiteľov bola obrana a údržba hradu nákladná, pôvodne kráľovský hrad daroval v roku 1464 kráľ Matej Korvín do dedičnej držby rodu Zápoľských. Bratia Štefan a Imrich Zápoľskí koncom 15. storočia uskutočnili rozsiahlu gotickú prestavbu, pri ktorej vznikla kaplnka sv. Alžbety, rozsiahly komplex s reprezentačným rodovým palácom, rytierskou sálou a gotickou záhradou. Hrad zmenil po bitke pri Moháči v roku 1526 vlastníka: kráľ Ferdinand I. Habsburský ho odňal Jánovi Zápoľskému a dal ho bohatej kupeckej rodine Thurzovcov. Tá ho spravovala do roku 1531.
Zásadné zmeny realizovali Čákiovci, ktorí získali hrad v roku 1638 po vymretí Thurzovcov po meči. Zakladateľ spišskej vetvy rodu Štefan Čáki sa snažil dať hradu pečať honosného sídla, čo sa mu však nepodarilo. Ťažko prístupný hrad nevyhovoval vtedajším požiadavkám na bývanie. Na začiatku 18. storočia rodina postupne hrad opustila, stavebný komplex začal chátrať. V roku 1780 vypukol rozsiahly požiar a hrad sa zmenil na ruiny. V roku 1961 bol Spišský hrad vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Krásna Hedviga
K monumentálnemu Spišskému hradu sa viaže mnoho legiend. Jednou z najtragickejších je Legenda o krásnej Hedvige. Hedviga bola sestrou mocného hradného pána Filipa, ktorý mal s manželkou Lujzou jedinú dcérku Barborku. Hradná pani však umrela a Filip tak venoval všetku lásku malej dcére, o ktorú sa príkladne starala jeho sestra, krásna Hedviga. Ďalšie nešťastie nenechalo na seba dlho čakať -- hradný pán počas poľovačky nechtiac zastrelil jediného syna mocného pána zo severu, poľského šľachtica Jurského. Ten prisahal pomstu, ktorú hradný pán Filip nebral na ľahkú váhu. Keď sa však ani mesiac po udalosti nič vážne nedialo, opäť sa vydal do hôr na poľovačku. Poľský šľachtic Jurský sa vtedy hrad pokúsil dobyť, ale nepodarilo sa mu to. A tak Jurský použil lesť. Na hrad vyslal najkrajšieho z vojakov, ktorý sa prezliekol za potulného speváka igrica. Krásna Hedviga sa do neho zamilovala a celkom zabudla na dcéru svojho brata Barborku. Večer igric pustil do hradu nepriateľských vojakov, ktorý Barborku z hradu uniesli.
Po návrate domov chcel hradný pán svoju sestru potrestať -- keď ju však našiel, nebolo treba: pomiatla sa na rozume. Boja o dcéru sa však nevzdal. Vybral sa k poľskému šľachticovi a s pomocou vojaka, ktorý zradil krásnu Hedvigu, získal dcéru späť. Pri návrate domov mu dieťa zaspalo na pleci. Stráže Spišského hradu si mysleli, že Barborka je mŕtva. Správa o nešťastí sa doniesla aj do uší krásnej Hedvigy, ktorá v zúfalstve vyskočila z hradnej veže.
Svetové kultúrne dedičstvo
Jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy, ktorý sa nachádza na vápencovej skale v nadmorskej výške 634 metrov, bol spolu s okolím zapísaný v roku 1993 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva pri UNESCO. Brány hradu sú podľa námestníčky riaditeľky Slovenského národnému múzea -- Spišského múzea v Levoči Dáše Uharčekovej Pavúkovej, otvorené pre domácich i cudzincov. Sprievodca v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku či audiosprievodca v piatich jazykoch spolu s textovým sprievodcom zorientujú aj tých najnáročnejších. Pomôcť by malo aj informačné centrum, ktoré bude počas mája priamo na hrade.
Pri návšteve Spišského hradu treba určite vidieť Levoču s chrámom sv. Jakuba s 11 gotickými a renesančnými oltármi vrátane najvyššieho gotického oltára na svete. Mnohé z nich sú dielom svetoznámeho rezbára Majstra Pavla z Levoče. Za pozornosť stojí radnica so zvonicou z 15. až 17. storočia, klietka hanby pre ženy či kostol minoritov s kláštorom. Obísť nemožno ani Žehru, ktorá sa pýši starobylým ranogotickým Kostolom Sv. Ducha z roku 1275 s cennými gotickými freskami. Raritou je najstarší a najväčší travertínový vrch na Slovensku pri Dreveníku, kde možno obdivovať skalné veže, jaskyne, pukliny či strmé, až 50 metrov vysoké steny.