S rodičmi - matkou prostitútkou a otcom narkomanom - žije v jednom z mnohých prímestských brlohov vo Vlčom hrdle. Bez vody, elektriny, v nepredstaviteľnej špine a biede. Tento približne sedemročný chlapec totiž patrí medzi 17 bratislavských detí, ktoré pre tento štát nikdy neexistovali...
Zo šera brlohu sa znenazdania vynorili žena a muž. Vyrušil som ich pravdepodobne z najlepšieho. Neskoršie vysvitlo, že táto prostitútka si vodí svojich zákazníkov aj priamo do svojho brlohu. Synova prítomnosť jej pri práci asi neprekáža. Tieto prostitútky a narkomanky totiž pracujú do roztrhania tela a takmer stále rodia.
O niekoľko minút mi mladá streetworkerka, ktorá pri ceste rozdávala kondómy a injekčné striekačky, hovorí, že miestne prostitútky rodia ako mačky, doslova ako na bežiacom páse. "Ich rodidlá sú totiž od opiátov ľahko priechodné," vysvetľuje. O ich tehotenstve však lekári vedia iba zriedkavo, pretože nechodia na lekárske prehliadky a nevlastnia ani tehotenské knižky. Ak porodia, tak priamo v brlohu, v okolitých nemocniciach len veľmi zriedkavo. Ak sa novorodenec stratí zo zemského povrchu, vlastne sa ani nestratil. Ak ho rodičia poskytnú na adopciu za peniaze, žiadny obchod s deťmi im nikto nedokáže, a ak zomrie, vlastne ani nezomrel. Pretože oficiálne ani nebol...
Za dvesto korún
Tehotné prostitútky patria na štrekách medzi najvyhľadávanejšie kňažky lásky. Čím vyššie štádium tehotenstva, tým viac stúpa cena za poskytovanie sexuálnej služby. Tehotná Michaela z brlohu vo Vlčom hrdle je už na rozsypanie. Jej cena však medzi kamionistami neuveriteľne narastá, a tak poskytuje naďalej sexuálne služby napriek tomu, že môže porodiť každú chvíľu.
"Tehotné prostitútky sú veľmi žiadané, niektorí muži dokonca vyhľadávajú prostitútky, ktoré majú niekoľko hodín pred pôrodom, a sú ochotní priplatiť si," hovorí streetworkerka.
Tehotná Michaela potrebuje peniaze na heroín každý deň. Aj jej matka, s ktorou býva v záhradkárskej búde. Práve tá pred niekoľkými hodinami rozšírila na štreke správu, že jej dcére odtiekla plodová voda.
"Opiátmi si utlmuje predpôrodné bolesti," hovorí prostitútka, ktorá ma za dvesto korún vedie úzkym chodníčkom k polozbúranej chatke. "A možno jej dieťa už zomrelo," konštatuje neskoršie. Po ceste odo mňa neustále vyzvedá. "Máš o to dieťa záujem? Nemôžete mať deti? Na štreke je dosť dievčat, ktoré vám dieťa donosia a potom predajú."
Kúsok od záhradnej chatky, skrytej v húštine, ma prostitútka opustila. Ďalej idem sám.
Nebezpečné známosti
Michaela si v brlohu práve pripravovala injekčnú striekačku, na provizórnom stole horel kahanec, pri ňom lyžička s bielym práškom. Michaela si v poslednom čase už pichala heroín do brucha, pretože na vpich už nikde na tele nemala použiteľné miesto. Prítomnosť cudzieho muža jej očividne neprekáža.
"Daj mi cigaretu," zdvihla hlavu od náčinia. Tehotná prostitútka vyzerá biedne. Vychudnutá na kosť a kožu, špicaté, neprirodzene ovisnuté brucho, veľké belasé oči chorobne vypúlené... Možno je dieťa v jej bruchu už naozaj mŕtve. Michaela to pochopí, až keď sa v jej tele začne rozkladať. Nikdy nebola u lekára, dokonca ani nevie, v ktorom mesiaci tehotenstva je.
Michaela ma pôvodne pokladala za zákazníka - pedofila. Pýtal som sa totiž na deti v brlohoch.
Jej matka, tiež prostitútka a narkomanka a vraj bývalá gymnastka, driemajúca v špinavom pelechu, si tiež vypýtala cigaretu.
Aj svalnatý, do pása vyzlečený muž, ktorý sa náhle objavil vo dverách chatky, chcel pôvodne cigaretu. Ibaže smola, cigarety sa mi minuli. A tak sa týpek so zaťatými päsťami vyhráža, že nabudúce ma zabije, ak sa budem zaujímať o deti v brlohoch.
Snažím sa predstaviť si na mojom mieste sociálnu alebo zdravotnú sestru, ktorá sa zaujíma o deti v tejto džungli. Pátrať po neexistujúcich deťoch v brlohoch je naozaj životunebezpečné. Drsný chlapík zmúdrel až na druhý deň, keď som Michaelu znova navštívil aj dvoma policajtmi.
Michaela sa dušuje, že pôjde rodiť do nemocnice a svoje dieťa odloží do detského domova. Každému je jasné, že svoje dieťa privedie do svojho vlastného sveta a v - brlohu. Jej prvý potomok sa stane pravdepodobne ďalším "neexistujúcim" obyvateľom mikrosveta v spustnutej záhrade.
Šošojove ženy
Muž s vyholenou a potetovanou hlavou nevyzerá nepriateľsky naladený. V diere pri ceste, ktorú strážia dva vyhladované vlčiaky, býva s priateľom. Pred niekoľkými dňami polozbúranú dieru veľkoryso uvoľnili dve prostitútky. Bývali tam aj s dvoma deťmi. Odišli alebo zomreli, muž s potetovanou lebkou to presne nevie. Ale ak vraj pôjdem asi dvesto metrov ďalej po ceste, po ľavej strane má brloh Šošoj, ten má pod palcom trinásť žien. Niektoré majú aj deti.
Do Šošojovej pevnosti pri ceste sa nedá vojsť bez polície. A dokonca ani s políciou. Zákon im neumožňuje "bezdôvodne" dobýjať podobné pevnosti. Napriek tomu, že záhradkári z tejto oblasti nedávno už poslali petíciu priamo ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Cítia sa byť ohrození a žiadajú úrady, aby konečne proti narkomanom zasiahli. Zatiaľ žiadajú zbytočne.
| „MÁME MUŽOV, deti aj pasákov,“ hovorí prostitútka. Svoje dve deti má už zlegalizované. |
| POLICAJTI CHODIA na štreky pravidelne, o neexistujúcich deťoch iba tušia. |
| MICHAELINA MAMA, tiež prostitútka, tvrdí, že v bratislavských brlohoch neexistujúce deti nežijú. |
| FARÁR MARIÁN KUFFA sa modlí ruženec za nenarodené deti. |
| PRVORODIČKA Z BRLOHU vo Vlčom hrdle Michaela tvrdí, že rodiť pôjde do nemocnice a dieťa odovzdá do detského domova. |
| CHOVANKYNE pána farára. |
Chlapček alebo dievčatko
Kúsok ďalej, pod stromami, ležia v tráve dvaja chlapci, pri ceste stojí dievča. Všetci traja asi osemnásťroční. Dievča vytŕča na okoloidúcich vodičov áut predčasne zvädnuté prsia. Musí zarobiť pre všetkých troch na dávky heroínu. Jednému mladíkovi medzitým tečie z úst pena, má absťák. Dievča pri ceste sa márne snaží upútať pozornosť vodičov, potom si znechutene sadlo do trávy.
Hovorí, že pred dvoma rokmi jej úradníci odňali dieťa. Či malo jej dieťa rodný list a ako sa volalo, na to si už nespomína.
"Bol to chlapček, asi bol chorý, pretože bol dlho v nemocnici," hovorí s plačom na krajíčku. Jej manžel a pasák v jednej osobe dodáva, že chlapca im ukradli úradníci priamo z nemocnice, keď Alenka utiekla domov.
O osem mesiacov neskoršie porodila Alena druhé dieťa. Má ho skryté u kamarátky v Pentagóne. Za ďalších dvesto korún idem s prostitútkou do Pentagónu. Bez sprievodu domáceho sa do tejto bašty narkomanov a prostitútok dostať len veľmi ťažko.
Pevnosť Pentagón
Jedna z najznámejších budov vo Vrakuni dostala svoje meno po ešte známejšej budove v New Yorku. V obytnom dome v tvare päťuholníka je údajne neexistujúcich detí viacero. Žijú však v domácnostiach s prostitútkami, narkomanmi v absolútnom utajení. Ako neexistujúce deti z brlohov tiež nemajú rodné listy, nikdy neboli očkované a nechodia do predškolských a školských zariadení. Aj keď si tu sociálne sestry v sprievode policajtov podávajú kľučky, o "tajných" deťoch miestnych prostitútok sa nevie takmer nič. Presnejšie, nevie sa nič. Na striedačku ich strážia prostitútky, ktoré ešte heroín nestačil obrať o posledné zvyšky materinského citu.
"Moja dcéra je zdravá, nič jej nechýba," tvrdí mladá prostitútka - narkomanka, ktorá nám otvorila dvere na ktoromsi poschodí. Táto žena je momentálne na dočasnej materskej dovolenke a stará sa o deti svojich kolegýň. Zajtra však už bude pracovať pri ceste, k jej dcére príde iná "mama". Izba je malá, tmavá, takmer bez zariadenia, len s jednou posteľou a jedným dieťaťom. Asi dvojročné dievčatko však vyzerá spokojne, zdá sa, že zatiaľ mu nič nechýba. Keď odchádzam z Pentagónu, niekoľko miestnych pasákov mi vrelo odporúča, aby som sa viac nevracal.
Tvrďas v sutane
Katolícky farár Marián Kuffa zo Žakoviec pri Poprade je z existencie neexistujúcich detí zhrozený. Pritom farár patrí medzi tvrdých chlapov, ktorý o živote vie svoje. Vo svojom Inštitúte Krista Veľkňaza má momentálne dvesto bezdomovcov, bývalých väzňov, narkomanov, odvrhnutých zdravotne postihnutých ľudí a tiež tehotných prostitútok a narkomaniek s deťmi. Takmer z celého Slovenska. Aby im mohol pomôcť, musel sa doslova vykašľať na zákony. Na mieste, kde dnes stojí inštitút, malo totiž pôvodne stáť golfové ihrisko pre boháčov. Marián Kuffa však na ňom postavil prístrešie pre svojich chovancov a poskytol im prácu, chlieb a strechu nad hlavou.
Vo svojom zariadení mal len jeden prípad neexistujúceho dieťaťa.
Išlo od 14-ročné ruské dievča, ktoré na Slovensku porodilo syna. Slovenské úrady dieťaťu odmietli vydať akýkoľvek doklad. Pre nich neexistovalo.
"Podarilo sa nám zlegalizovať tohto chlapčeka, vďaka dokladom mohla mladá Ruska so synom opustiť Slovensko," hovorí duchovný Kuffa.
V Inštitúte však žije aj istý 58-ročný Michal Zuštin z Važca. Už štrnásť rokov nie je občanom žiadnej krajiny. Dôvod? Stratil občiansky preukaz a pre Slovenskú republiku jednoducho prestal existovať.
Niektorí rodičia z rómskeho geta na prešovskom sídlisku K starej tehelni, ktorí sa nedávno vrátili z potuliek po Anglicku, môžu malej Ruske a jej synovi len závidieť. Mnohým sa totiž v "zasľúbenej" krajine narodili potomkovia. Problém je ten, že ich deti dosiaľ oficiálne neexistujú ani v Anglicku, ani na Slovensku. Oba štáty im totiž odmietajú vydať rodné listy, preto nevlastnia očkovacie preukazy a zdravotné karty a nemôžu si na deti uplatniť príspevok.
Resumé
V priebehu uplynulých štyroch dní som postupne prekutral niekoľko brlohov, spustnutých búd v opustených záhradkách, zopárkrát riskoval kožu a zdravie a natrafil pri tom na niekoľko detí vo veku asi do desať rokov. Niektoré nemali ani úradne potvrdené meno, nechodia lekárovi ani do školy, mnohé sa dokonca narodili už drogovo závislé. Komunita narkomanov a prostitútok ich lieči domácky, deti našťastie ich liečiteľské pokusy zatiaľ hlbšie nepoznačili.
V lokalitách, kde sa brlohy nachádzajú, nám sociálni úradníci tvrdili, že takéto deti nepoznajú. Nemajú o nich totiž žiadne záznamy. Záznamy o neexistujúcich deťoch, pochopiteľne, nemajú ani na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstve školstva.
Rút Geržová z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Ružinove, kam príležitostne chodia rodiť narkomanky, tvrdí, že ich gynekologické oddelenie dosiaľ nezaznamenalo prípad, že by rodička so svojím dieťaťom od nich utiekla.
"Všetky ženy boli riadne prepustené s prepúšťacou správou, skôr sa stáva, že matky po pôrode utečú, ale dieťa nechajú na oddelení," dodáva Geržová. Inými slovami, neexistujúce deti na Slovensku jednoducho neexistujú.
Šťastný návrat
Mladíka, ktorý niekoľko rokov neexistoval pre štát, zadržala cudzinecká polícia pri pokuse o prekročenie slovensko-českej hranice. Keď zistili, že mladík nemá žiadne doklady, umiestnili ho v diagnostickom centre. Mladý sa muž sa postupne naučil čítať a písať. Dnes je už maturant a žije konečne ako občan. Čo všetko musel zažiť, keď prakticky neexistoval, sa možno len domnievať.