Nedávno som sa vrátila zo Zaježovej a som ešte stále plná dojmov z tejto čarovnej dedinky roztrúsenej po lazoch. Toto zdanlivo Bohom zabudnuté miesto som objavila asi pred štyrmi rokmi a odvtedy sa sem vraciam. Tu sa spájam so svojou divokou povahou. Duch Zaježovej zažíval so mnou moje nadšenie pred svadbou, ale bola som sa tam "vybolieť" aj pred rozvodom. Tu som našla útočisko v období smútkov.
Vybrala som sa na miesto, ktoré volajú Častobrezie, je tam ako v rozprávke. Chvíľu som si tam postála, dívala sa na zázraky prírody, vdychovala les plnými dúškami aj do zásoby, ľahla som si pod strom, priblížila sa ku mne veverička, flirtovala so mnou a ukazovala, čo všetko dokáže. Tieto chvíle mi priniesli Esenciu divokej ženy, predstavenie, ktoré hrávam v štúdiu L+S. Námet sa kryštalizoval aj tu, v divokej prírode, lebo tá ma núti nezabúdať na môj zdivený aspekt.
Pred týždňom som si tu čítala zdramatizovanú verziu Anny Kareninovej od Romana Poláka, ktorú začínam skúšať a už ňou pomaly žijem. Čítať "Kareninu" na Lazoch je zvláštne a očarujúce. Spomenula som si, že ani nie pred dvoma týždňami sme v divadle GuNaGu veselo skúšali hru Sex, mobil a Rockenroll s mikroportami na ušiach. A na lúke som ležala konečne bez mobilu a žiaľ bez sexu a rockenrollu. Bola som tam sama bez publika, bez vedomia času a bez šminiek a kila make -- upu, ktorý mám na sebe v seriáloch Panelák a Rádio a vždy som vlastne iná Slávka. Prišlo mi to celé paradoxné.Život je taký farebný! Niekedy premýšľam ako sa to všetko rôznorodé čo nosím v srdci dá vôbec zlúčiť.
Naposledy som sa vracala zo Zaježky so slzami v očiach. Ak nečakáte, že tu nájdete wellnes hotely, kúpaliská a umelo vybudované pláže či bufety a pripustíte, že sa možno občas popŕhlite o žihľavu na divokej lúke a nie všade budete mať telefónny signál, ale zato signál so sebou a s prírodou, tak toto je to miesto, kde sa dá na chvíľu zablúdiť. Toto miesto nosím v srdci. Je to tam za kopcom, kde chodia spávať všetci ježovia... Zaježová.
Slávka Halčáková, herečka