Človek mieni, čas, občas aj Boh, mení. Vianoce neboli vždy Vianocami. Naši slovanskí predkovia už dávno pred naším letopočtom oslavovali sviatky zimného slnovratu.
Bolo to obdobie, keď sa roľnícke práce vonku skončili a ľudia trávili dlhé tmavé večery pri svetielkovaní sviečok a ručných domácich prácach. Strach z krutej zimy a tmy bol úrodnou pôdou pre zvyky a povery. Práve mesačnou oslavou zimného slnovratu si Slovania uctievali Slnko i mŕtvych a tešili sa, že sa končí obdobie temna a nastanú svetlejšie zajtrajšky. Všetko sa odohrávalo v šere mágie a čarov, ľudia sa zahaľovali do masiek, imitovali a vyháňali strigy a zlých démonov.
Punc viery a oslavy narodenia Božieho syna Ježiša Krista dostali tieto sviatky u nás až v období Veľkej Moravy v 9. storočí. Pečať náboženstva primiešala do starých tradícií betlehemy, tradičné polnočné omše a sviatky sa stali oslavou pokoja, zmierenia a lásky. V tomto duchu oslavujú Vianoce dve miliardy katolíkov, protestantov a časť pravoslávnej cirkvi po celom svete.
Červené Vianoce
Tvár cirkevných Vianoc musela ustúpiť novodobej politickej histórii. Červená kosa narazila na cirkevný kameň a po druhej svetovej vojne sa u nás Vianoce tvarovali podľa ruskej, "priateľskej“ nôty, ktorá si s tónom kresťanských kolied vôbec nerozumela. Nastal čas, keď Tichú a svätú noc nahradili vianočné hity Karla Gotta a namiesto kňazského príhovoru zneli teplé slová Lenina či Klementa Gottwalda.
Svätého Mikuláša, ktorý je dnes akousi sladkou generálkou Vianoc, nahradil dedo Mráz, ktorý ešte kedysi prinášal sneh a chlad odkiaľ si z Čukotky. Socialistický režim pretvoril túto obávanú postavičku na dobručkého deduška, ktorý prináša deťom na Vianoce darčeky.
Mikuláša i deda Mráza časom doplnil aj americký Santa Klaus, ktorého otcom je spisovateľ Clement Clark Moore. Nechal sa inšpirovať snehovými čiapočkami na komínoch domov v New Yorku a napísal báseň, v ktorej vytvoril malého okrúhleho mužíčka s červeným nosom a bielou bradou. Santa prichádzal do newyorských domovov cez komín s vrecom plným darčekov, na saniach, ktoré ťahali soby, a šibalsky sa usmieval. Práve tento milý deduško nastúpil v Spojených štátoch v 30. rokoch minulého storočia do služieb biznisu a komercie. Firma Coca-Cola urobila z kresleného Santu človeka a dnes už nikto nepochybuje o tom, ako vyzerá, ani o tom, aký je jeho najobľúbenejší nápoj.
Kde sa vzali darčeky?
Etnologička Katarína Nádaská je presvedčená, že darčeky alebo celkovo obdarúvanie sa pramení ešte z predkresťanského obdobia. "V dávnej minulosti sa naši predkovia obdarúvali koledami a vinšmi, neskôr sa tieto krásne nemateriálne gestá premenili na jednoduché dary v prvej polovici dvadsiateho storočia,“ hovorí pre HN Nádaská. Bežní ľudia si nemohli dovoliť veľkolepé dary, skôr išlo o jednoduché veci ako ovocie, koláče neskôr o praktické ako knižka či korčule.
Počas éry červených Vianoc to s darčekmi tiež nebolo jednoduché. V 50. rokoch túžil každý po televízore. Ženy sa chceli roztopiť pri Pyšnej princeznej, muži fandiť národnému tímu, keďže Slovenská televízia priniesla Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Snom zostávali americké darčeky ako knižka Pán Prsteňov od Tolkiena, pre dievčatá Barbie, ktorá zažívala svoju premiéru na druhom kontinente.
Želania sa podobali ako vajce vajcu. Mladí ľudia v ďalšom desaťročí túžili po tranzistoroch, po platniach The Beatles, po zvonových nohaviciach a tí odvážnejší po Trabante, ktorý bol v 80. rokoch mimoriadne populárny v Československu. Túžby však narážali na železnú oponu, ktorá podobné "výstrednosti“ vykázala na kapitalistické popravisko. V pravej socialistickej spoločnosti sa darčeky sa dali zohnať len v uniformovaných predajniach, kde každý striehol na "luxusný“ podpultový predaj. Rodičia sa snažili u vekslákov získať bony, ktoré mohli utratiť v raji menom Tuzex. Práve "tuzemský export“ bol v čase socializmu sieťou obchodov, v ktorých sa za valuty alebo bony dal kúpiť zahraničný, väčšinou západný tovar, ktorý obvykle nebol v bežnej sieti k dispozícii.
Od žabích stehienok po vianočný stromček
Štedrá večera taktiež nie je novinkou vo vianočnom čase. Žabie stehienka, raky, ryby a oblátky boli podľa etnologičky Nádaskej bežným sviatočným, avšak skromným pokrmom. Kapor a zemiakový šalát sú záležitosťou 50. rokov minulého storočia, inšpirované aj cirkevnými tradíciami, ktoré nepovoľujú mäso v tomto pôstnom čase.
Štedrosti štedrovečerného jedla a celkovo Vianočných sviatkov nežičil ani minulý režim. V "zlatých“ časoch reálneho socializmu sa v rámci mikulášsko-vianočného zháňania dobrôt a darčekov bolo potrebné postaviť do nekonečného radu, na konci ktorého vás pri troche šťastia čakal prídel mandarínok, pomarančov či exotických banánov. Ľahšie to nebolo ani s vianočným stromčekom, teda správne po rusky s jóločkou. Ten v rámci bratskej jednoty vyzeral v každej rodine skoro rovnako. Poľské salónky, sušené plody a orechy sa balili do strieborno-zlatých papierikov na objednávku a slamené ozdoby patrili k bežnej rodinnej vianočnej výrobe. Neskôr sa na stromček dostávajú papierové, sklenené, keramické, textilné, ba i drôtené ozdoby, ktoré sa vyrábali v uniformovaných sovietskych továrňach.
Diskovianoce
Od pádu železnej opony u nás uplynuli skoro dve desaťročia. Kde sú Vianoce dnes? Historik a kulturológ Jozef Leikert si myslí, že v predchádzajúcom režime boli kresťanské Vianoce v ideologickej izolácii, ale ich duchovná hodnota neutrpela. "V rodinách sa vianočné tradície zachovávali, pretože žiadne spoločenské zriadenie nemôže prepísať históriu, zničiť tradície a zvyky, môže ich len zamlčovať alebo vedome obchádzať,“ povedal pre HN.
Svetská hodnota je asi zložitejšia. Po páde minulého režimu k nám prenikli pravé nefalšované konzumné Vianoce. Ak chcete držať krok s dobou, vyzdobte si dom blikajúcimi žiarovkami ako v americkom filme, nakúpte deťom rýchle pripojenie na internet, nezabudnite toto všetko zaplatiť kreditkou, aby ste mali ďalší rok čo splácať, a máte nalinkované moderné západné Vianoce.
Tradície a zvyky sa podľa Nádaskej vyvíjajú, reagujú na spoločenský vývoj. Je to prirodzený kolobeh. Mrázik je mŕtvy a dokonca aj americký vianočný hit Sám doma ustupuje reklamným telenovelám, ktoré propagujú lososa namiesto tradičného kapra, a stromček vyzdobený podľa najmódnejšej fialovej farby. Tolkiena strieda Harry Potter, rubeľ euro, miesto LP-čiek chceme mp3. Netreba sa nechať "rozhodiť“, psychológ liečiaci vianočné depresie je drahší ako carvingové lyže. Veselé Vianoce!
Vianočné darčeky pred a po roku 1989
Socializmus
● ponožky z tesilu a zo silonu, rifle, flanelové košele
● kolínska – jedna vôňa pre pánov i dámy
● ruská elektronická hra Počkaj zajac
● Hula-hop – kruh na cvičenie
● platňa Karla Gotta a časopis Burda
Dnes
● lyže, snoubord, stacionárny bicykel
● značkové parfémy, šperky, luxusné hodinky
● notebooky, mp3 prehrávače, mobilné telefóny
● zvieratko, nákupné poukážky