Na rodnú hrudu sa však presťahovalo len minimum z nich, k svojej národnosti sa vtedy hrdo prihlásilo vyše 300-tisíc.
Pri poslednom sčítaní ľudí v Českej republike sa za Slovákov považovala už len polovica z pôvodného počtu. Zdá sa však, že na českých Slovákov zabúda aj Slovenská republika. "Nemáme skoro žiadne kontakty," ťažká si Mária Klierová, predsedníčka Klubu slovenských dotykov v Českých Budějoviciach.
Spolok má približne 50 členov napriek tomu, že v okolí mesta žijú stovky roztrúsených Slovákov. "Mnohí už nepovažujú za potrebné byť Slovákmi v Česku, postupne sa asimilovali, ich potomkovia už rodný jazyk svojich rodičov ani nepoznajú," hovorí Klierová.
Schôdzky v krčme
So šéfkou Klubu slovenských dotykov a jej niekoľkými "vernými" som sa stretol v malej dedinke Šalmanovice na česko-rakúskych hraniciach. Slováci si v tejto podhorskej vieske dali cez víkend klubové rande. Dôvod bol jednoduchý. Ani po takmer ôsmich rokov slovenský klub nemá vlastné priestory, jednoducho na ne nemajú finančné prostriedky.
Každý mesiac sa preto stretávajú na klubových schôdzkach v krčme pri pive, preberú problémy komunity a tešia sa na nové stretnutie a pivo. Tentoraz sa však stretli pri opekačke prasiatka. To venoval klubu český podnikateľ, ktorý sympatizuje so Slovákmi, zvyšok sa hradil z členských príspevkov.
"Potĺkame sa už niekoľko rokov po krčmách, tak sme si povedali, že tentoraz sa stretneme tak trocha neformálne," usmieva sa Mária. "A sú tu s nami aj naši českí priatelia."
Medzitým, čo sa na ohnisku opeká prasiatko, do priestranného dvora staročeskej chalupy sa schádzajú členovia spolku, medzi nimi aj Josef Brázda. Podnikateľ, ktorý stretnutie spolku pravidelne podporuje, tiež niekoľko ďalších sympatizantov klubu z okolia.
Český básnik Josef Vrba dodnes píše do dotazníkov ako národnosť Čechoslovák. Snímka Jožo T. Schön
Vojaci a lekári
Mária Klierová pochádza z Prešova, jej manžel, bývalý pilot v československom stíhacom pluku v Českých Budějoviciach, je takisto Slovákom. Mária hovorí po slovensky, jej manžel po česky.
"Nemám žiadny problém s tým, že žijem v Českej republike, iba mi občas chýba slovenčina, tak sa snažím zachovať si ju," tvrdí Mária.
So slovenčinou je však v Českej republike "problém". Pomaly, ale isto sa vytráca aj z komunít, ktoré si ju ešte donedávna chránili ako oko v hlave. Slováci svoj rodný jazyk zabúdajú, možno aj preto, že je veľmi podobný tomu českému, a možno preto, že pre mnohých Slovákov je čeština "lepkavá".
Slovenskí lekárnici i lekári, ktorí pracujú v Českých Budějoviciach, ho napríklad takmer vôbec nepoužívajú a bývalí dôstojníci Československej armády, ktorí v južných Čechách tvoria jadro slovenskej komunity, hovorili takmer vždy "československy". Aj primátor Českých Budějovíc, Juraj Toma, je Slovák z Nitry, Mária hovorí, že sa považuje za kozmopolitu. Českobudějovickí Slováci si však spoluprácu s radnicou pochvaľujú.
"Podporuje naše snahy, veľmi nám pomáha napríklad počas slávností Dní slovenskej kultúry, ktoré každoročne pripravuje pražský Klub slovenských dotykov," informuje predsedníčka.
Meky a ja
Imrich Hevier, tiež bývalý pilot českobudějovického stíhacieho pluku, je možno príbuzný slovenského spisovateľa Dušana Heviera. Niekoľkokrát sa pokúšal so svojím slávnejším menovcom nadviazať kontakt, bohužiaľ, doteraz sa mu to nepodarilo. Imrich sa narodil vo Francúzsku slovenským rodičom, potom sa znova presťahoval na Slovensko a neskoršie odišiel do Česka. Napriek tomu, že v Českej republike žije už vyše polstoročia, rozpráva výlučne po slovensky a tvrdí, že on a Meky Žbirka sú asi jediní Slováci v Česku, ktorí stále rozprávajú po svojom.
"Môj starý otec odišiel za prácou do Ameriky, otec do Francúzska a obaja si zachovali svoj jazyk," rozohňuje sa. "Teraz odchádzajú do zahraničia mozgy a zabúdajú na reč."
Imrich Hevier chvíľu mlčí. Ťažké srdce má aj na niektorých Slovákov v klube, ktorí hovoria po česky. "Viete, čo ma trápi?" pýta sa a vzápätí si aj sám odpovedá: "Nikde v okolí nedostanete slovenskú literatúru ani noviny."
Hevier sa pokúšal o situácii informovať aj slovenské ministerstvo kultúry. "Odpísali mi, že ich teší môj záujem o slovenčinu a vyjadrili úprimné počudovanie nad tým, že mám záujem," trpko sa usmieva. "Podľa slovenského ministerstva kultúry by ich v Českej republike aj tak nikto nečítal."
Mária Klierová oponuje, podľa nej o slovenskú literatúru je obrovský záujem. Nedávno doviezol knihy do klubu slovenský podnikateľ a následne sa v kníhkupectve, v priebehu niekoľkých dní, doslova rozchytali.
Po rozvode
Na klubovom posedení Slovákov takmer nikdy nechýba ani český básnik Josef Vrba. Tento muž si dodnes do všetkých úradných dotazníkov píše ako národnosť Čechoslovák. Úrady mu to netrpia, Vrba si však vytrvalo píše československú národnosť naďalej.
"Milujem Slovensko a bolelo ma srdce, keď sme sa rozdelili," tvrdí člen Jihočeského klubu obce spisovateľov, ktorý si chodí na milované Slovensko po inšpiráciu, najmä do Vysokých Tatier.
"Keď som prvý raz prekračoval hranicu, mal som strach. Policajti, colníci, pasy, závory, to všetko ma desilo," hovorí. Vtedy sa v ňom zrodila báseň Prvýkrát po rozvode. Titul bol po slovensky, text po česky. Báseň publikoval v Česku aj na Slovensku.
Básnik Josef Vrba hovorí plynule po slovensky. Jeho výslovnosť by mu mohli závidieť aj českí Slováci z Klubu slovenských dotykov...