Veľkomoravské knieža Svätopluk bol jedným z najlepších vojvodcov svojej doby, rozhodne ho však nemožno považovať za vzor cnosti a rytierskej cti. Ešte koncom 50. rokov deviateho storočia sa stal kniežaťom v Nitre pod patronátom svojho strýka Rastislava, vtedajšieho vládcu Veľkej Moravy. Čoskoro sa však prestal cítiť pohodlne v role druhých huslí a po opevnení Nitry odmietol rešpektovať Rastislavovu autoritu. V roku 870 strýka dokonca úkladne zajal a odovzdal jeho nepriateľom Frankom. Sľuboval si, že mocná Franská ríša ho za to odmení vazalským veľkomoravským trónom. Franský kráľ Karolman sa však odmietol stať nástrojom Svätoplukových mocenských ambícií. Správou nad veľkomoravským územím poveril franských grófov a v roku 871 preventívne uväznil i samotného Svätopluka.
Tomu však ďalší vývoj udalostí hral do karát. Zakrátko totiž proti franskej nadvláde vypukla v Nitrianskom kniežatstve vzbura. Karolman považoval za dobrý nápad, aby Svätopluka prepustil a postavil ho do čela elity franských vojsk. Znalosť domácich pomerov mu mala umožniť rýchle víťazstvo nad vzbúrencami, za čo mal získať vytúženú vládu na Veľkej Morave ako franský vazal. Karolman sa však prepočítal v ctižiadostivom a urazenom slovanskom vojvodcovi. Svätopluk v príhodnej chvíli prešiel na stranu vzbúrencov a v prekvapivom útoku väčšinu vyslanej franskej armády rozprášil. Podobne porazil i dve trestné výpravy, ktoré proti nemu Franská ríša poslala v nasledujúcom roku 872.
Karolman bol napokon nútený so Svätoplukom uzavrieť mierovú zmluvu, čo veľkomoravskému vojvodcovi otvorilo dvere na ďalšie výboje. V čase najväčšieho územného rozmachu za jeho vládnutia sa pod kontrolou Veľkej Moravy nachádzali územia dnešného Slovenska, Čiech, Sliezska a Vislianska v Poľsku, či veľkej časti dnešného Maďarska. Svätoplukovu nadvládu uznávali i polabskí Srbi na území dnešného Nemecka.
StoryEditor