Slovenskí modernisti žnú na trhu s umením najväčší úspech. Veď osobnosti výtvarnej moderny obsadili prvé tri miesta v rebríčku najdrahšie predaných umeleckých diel. Kraľuje Ľudovít Fulla s dielom V poli na jeseň z roku 1947, za ktoré zberateľ zaplatil na letnej aukcii spoločnosti SOGA rekordné 3 milióny korún. Dovtedy viedol rebríček obraz Antona Jasuscha Príšera vojny za 2,75 milióna korún, ktorý v roku 2007 vydražil aukčný dom DARTE. Trojku najdrahších uzatvára Železná brána, obraz Ladislava Mednyánszkeho, vydražený za 2,15 milióna korún.
Posilňovanie národného povedomia
Počiatky slovenskej moderny spadajú do roku 1890. Jej vývoj poznamenali obe svetové vojny, vznik Československa, vojnový slovenský štát a nástup socialistického režimu v roku 1948.
"Naša“ moderna sa vyznačovala hneď niekoľkými špecifickými znakmi, ktoré ju odlišovali od modernistických tendencií na západe. Významné špecifikum vychádzalo zo štúrovskej romantickej tradície. Tkvelo v neustálom oživovaní a posilňovaní národného povedomia. Na obrazoch sa to prejavilo v zdôrazňovaní ľudových motívov, kresťanskej tradície a posvätnosti vidieckeho života.
"Zhýralý Fulla“
Držiteľom aukčného rekordu je momentálne národne orientovaný maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg Ľudovít Fulla. Ideológovia vojnového slovenského štátu označili jeho umenie za "zhýralé a zvrhlé“. Dôvodom bolo jeho modernistické snaženie, ktoré chcelo reflektovať novú dobu a bojovalo proti starému umeniu.
S Mikulášom Galandom vydával Fulla v rokoch 1930 - 1932 Súkromné listy Fullu a Galandu, čo bol prvý a jediný manifest slovenského moderného maliarstva. Avšak jeho snaha nebola úspešná. "Politická zadubenosť a umelecká negramotnosť sa spájali k obrane stariny,“ hovoril. Aj tieto Fullove slová môžu byť vysvetlením prehlbovania ľudovej tradície a zdôrazňovania kresťanských základov slovenskej kultúry v jeho neskoršej tvorbe.
StoryEditor