Uznávaný ruský spisovateľ, bývalý sovietsky disident a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, zomrel v nedeľu o 23.45 hod moskovského času na srdcový infarkt vo veku nedožitých 90 rokov. Médiám smutnú správu oznámil syn Stepan.
Telo ruského spisovateľa a disidenta Alexandra Solženicyna dnes vystavia v budove Ruskej akadémie vied v Moskve. Urobia tak predtým, ako sa v stredu uskutoční pohreb.
Symbol odporu
Vo svojich dielach odhaľoval svet hrôzy stalinských "koncentračných“ táborov. Kvôli svojej ostrej kritike politiky, morálky a zločinu páchanom na nevinných ľuďoch ho mnohí nazývali aj "jedným z najväčších svedomí Ruska v 20. storočí“. Symbol intelektuálneho odporu proti komunistickému režimu však nebol prozápadne orientovaný, práve naopak - bol človekom so silným národným cítením.
Solženicyn sa narodil 11. decembra 1918 v kúpeľnom meste Kislovodsk v severnom podhorí Kaukazu. Preslávil sa dielami, odhaľujúcemi neľudskosť sovietskeho systému, ktoré okúsil na vlastnej koži. Bojoval v druhej svetovej vojne. Za poznámky, ktorými v tom čase "okorenil“ sovietske vedenie, bol zatknutý a na osem rokov si mohol "vychutnávať“ pobyt v neslávne známom tábore Gulag.
Nakoniec ho v roku 1953 zo zdravotných dôvodov prepustili, a napriek tomu, že sa mu podarilo vyhrať nad rakovinou, vo vyhnanstve si požil ešte ďalšie tri roky.
Debutoval v čase, keď bol pri moci Nikita Chruščov. Jeden deň Ivana Denisoviča (1962) bol prvým umeleckým príbehom z prostredia sovietskych koncentračných táborov, ktoré legálne publikovali v Sovietskom zväze. Pravdivé zobrazenie krutostí, ktorý stalinizmus páchal na nevinných ľuďoch, obleteli svet a Solženicynovi zaistili svetový obdiv. V roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru. Ocenenie si však osobne neprevzal kvôli obavám, že mu vláda nedovolí návrat do vlasti. Už v tom čase bol tŕňom v oku "mocným“ v Rusku. Prvý z troch dielov trilógie Súostrovie Gulag vydal prvýkrát vo Francúzsku. Kronika Gulagu, ako Solženicyn zvykol o trilógii vravieť, je dosiaľ najvierohodnejším opisom moci stalinizmu v ZSSR.
Na Rusko nezanevrel
Netrvalo dlho, a v roku 1974 sa Solženicyn dočkal ortieľa - zatkli ho, zbavili sovietskeho občianstva a vypovedali na Západ. Nakoniec sa usadil až v roku 1976 v americkom Vermonte. Tu mal dostatok času písať, a práve tu postupne vyšli všetky jeho diela Súostrovie Gulag, V prvom kruhu i Rakovina. Nebál sa kritizovať Západ. Na prestížnej Harvardskej univerzite sa búril nad ľahostajnosťou a mravným úpadkom spoločnosti, ktorá bola založená na materializme. "Svoje“ vyriekol aj na margo Severoatlantickej aliancie, ktorú v roku 1999 kvôli zásahom v Juhoslávii prirovnal k Hitlerovi.
Na Rusko však nezanevrel. Do svojej rodnej krajiny sa vrátil hneď po páde sovietskeho režimu, ruskú politiku a morálku však neprestal kritizovať. V roku 2000 publikoval svoje posledné veľké dielo - Dvesto rokov pospolu, v ktorej rozpráva o postavení Židov v ruských dejinách a ich úlohe v boľševickej revolúcii.
V posledných rokoch sa na verejnosti neukazoval iba zriedka. Posledný rozhovor médiám poskytol minulý rok pre nemecký týždenník Spiegel.
Bibliografia
Dvesto rokov pospolu
Jeden deň Ivana Denisoviča
V kruhu prvom
Prípad na stanici Kočetovka
Červené koleso
Súostrovie Gulag I. - III.
Rusko v troskách
| Prečítajte si aj: |
| Solženicyn nebol politikom Rozhovor. Profesorka Mária Kusá pre HN: Až po Stalinovej smrti bolo možné odhaliť zverstvá, ktoré jeho režim páchal na nevinných ľuďoch. V čom bol debut Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča prelomový? Vtedy sa prvýkrát oficiálne začalo hovoriť o pracovných táboroch, teda o obdobe koncentračných táborov. K čomu sa okrem režimu ešte často vyjadroval? Solženicyn nebol v prvom rade politikom, ako si mnohí myslia, ale človekom morálnym. Najviac zo všetkého ho zaujímala morálka, politike sa venoval iba preto, že sa vďaka nej stala práca nemorálnou. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Ušetriť môžete aj na vodoinštalatérskych prácach Medzi jedny z najbežnejších, no zároveň i veľmi nepríjemných problémov v domácnostiach sa radia tie, ktoré sú späté s vodou a jej tvrdosťou. Upchatie vodovodného filtra, zle utesnený kohútik a následné kvapkanie vody znamenajú nielen zvýšenú spotrebu energií, ale aj otázku, či volať odborníka alebo sa podujať na opravu sám. Pri tomto type opráv máme pre vás dobrú správu. Pokiaľ máte v rodine domáceho majstra, respektíve ním ste vy, väčšinu z tých drobnejších si dokážete urobiť sami. Ušetríte tak nemalé sumy, ktoré si môžete užiť napríklad na letnej dovolenke. Celý článok >> |