Karol Dobiaš
"Keď som mal šesť rokov, tak sa rodičia presťahovali z Trnavy do Handlovej," začína rozprávanie Karol Dobiaš, ktorý k futbalu privoňal v Baníku Handlová, kde začal hrať ako malý chlapec za žiakov. I keď jeho otec futbal hrával, Karol bol takým futbalovým samoukom. "Na lúke medzi stromami sme si postavili bránky a hrali sme od obeda do večera." V zime niekedy zakorčuľoval do hokeja, v lete sa zasa venoval stolnému tenisu. Ale futbal zo športov vyhral.
Spartak Trnava
Neskôr sa Karol Dobiaš v Trnave učil za sústružníka a voľný čas vypĺňal hraním za dorast v Spartaku Trnava, kde sa prepracoval až do ligy. "Predtým som bol radový dorastenec a v roku 1966 ma tréner zobral na prvý zájazd do Nórska." Tam začal hrať pravého obrancu a odvtedy hral ligu stále.
Reprezentačný dres si obliekol už o rok na to. "Bol som rád, že môžem hrať za Spartak Trnava a keď ma ešte aj nominovali, pre mňa to bola veľká pocta." Keď prišla šanca hrať na majstrovstvách sveta v Mexiku, tešil sa. "Tam sme trošku pohoreli, ale mali sme slabú aklimatizáciu, nevedeli sme dýchať."
O šesť rokov neskôr prišli majstrovstvá Európy v Belehrade. Spomienky sa predsa len po toľkých rokoch oprašujú veľmi ťažko a jedna z mála vecí, ktoré si z toho obdobia Karol Dobiaš pamätá presne, bola skvelá atmosféra v národnom tíme. "My sme boli veľmi radi, že sme sa dostali medzi štyri krajiny, aj keď sme tam boli ako piate koleso na voze."
Premiéra ľavej nohy
Do finálového zápasu išiel Karol Dobiaš s veľkým zapálením. "Vo finále som dal gól mojou drevenou ľavou nohou a potom ma vystriedali," spomína a pokračuje: "Ja som predtým nikdy nevystrelil ľavou nohou na bránku." Premiéra sa vyplatila a Dobiaš krásnym gólom prispel k víťazstvu, hoci situácia sa ešte otočila.
Počas strieľania penált sa na lavičke modlil, aby niektorý nemecký hráč penaltu stratil. "Tam už rozhodujú nervy a my sme ich mali lepšie ako Nemci." Zisk titulu majstra Európy ho teší dodnes. "To musíte zažiť, to sa nedá definovať. Tá spontánna radosť, v hoteli večera, popíjanie piva, šampanského." Ráno sa vyspali a leteli späť do Československa. "Celou cestou nás sprevádzali diváci, potom nás pozvali na Hrad," spomína si na úžasné chvíle.
Zvláštne okolnosti
Koncom sedemdesiatych rokov odišiel Karol Dobiaš do Bohemians Praha. "Za takých zvláštnych okolností," dodáva tajomne. V Bohemians Praha zostal tri roky a odtiaľ sa presunul do Belgicka. Po ukončení aktívneho hrania futbalu v belgickom Lokerene sa z Karola Dobiaša stal tréner. "Mal som tridsaťšesť rokov, v Trnave by mi žiadnu prácu nedali, tak som sa rozhodol žiť s rodinou v Čechách a sme šťastní a spokojní." O jeho živote futbalistu vyšla kniha Patino -- O futbalistovi, ktorý chcel stále iba vyhrávať, ktorá nesie názov podľa Dobiašovej prezývky z mladosti.
Karol Dobiaš plánuje zostať v Českej republike a na Slovensko chodiť s manželkou len na dovolenky na chatu do Smoleníc. Svoju budúcnosť má jasnú. "Sadnem si na terasu a budem sa pozerať, ako padajú listy." A popritom i súčasné majstrovstvá sveta. "Ja som Čechoslovák, ktorý má aj české, aj slovenské občianstvo. Chcem, aby postúpili aj Česi, aj Slováci."