Pamätníci si ešte pamätajú časy, keď boli aj knihy nedostatkovým tovarom. Nielen na škodovky sa čakalo v poradovníku, ani knihy sa neušli každému. Dnes, pri preplnených regáloch políc v kníhkupectvách, sa nám to zdá takmer neuveriteľné. Ale skúsili by ste vtedy zohnať Hrabala alebo Joycea! Tie časy sú, chvalabohu, za nami a dnes sa pojem "podpultová kniha" celkom vytratil. Naopak, nastal opak! Kníh je viac, koľko môže zvládnuť jeden človek, hocako je čitateľsky disponovaný. Všimol som si to na sebe -- jednu knihu dočítam, a pribudnú desiatky ďalších. A to hovorím iba o novinkách. Na tie staršie začínam rezignovať. A tak v mojej rozľahlej knižnici čakajú tituly, ktoré si chcem prečítať. Jorge Luis Borges tvrdil, že má množstvo kníh v knižnici, ktoré nikdy neprečíta. Napríklad jednotlivé zväzky veľknihy Tisíc a jednej noci. Stačí, že ich má, že sa ich dotýka dlaňami a že tie knihy vyžarujú vlastné svetlo, ktoré mu svieti na jeho dni. Ďalší fanatický čitateľ, Umberto Eco, na otázku o čítaní tých tisícok zväzkov, čo má v knižnici, zvykne odpovedať: To sú všetko knihy, ktoré ešte neprečítal. Tie, ktoré už prečítal, presunul inde. Načo by kto skladoval knihy, ktoré má už za sebou? Knihy sú trpezlivé. Vedia, že potrebujú jediného čitateľa, aby žili. A toho už stretli. Bol ním autor, ktorý ich napísal. Každý ďalší čitateľ je už navyše. Sú knihy, ktoré vedia, že majú pred sebou dlhý život hodnoty -- Dostojevskij, Balzac, Dante sa nemusia obávať krátkodychej existencie hitparádových bestsellerov. Majú pred sebou storočia. Raz na ne príde rad.