Písal sa 9. február 1881, keď zomrel jeden z najvýznamnejších autorov ruskej i svetovej literatúry Fiodor Michajlovič Dostojevskij. Spisovateľ bol považovaný za priekopníka existencialistickej literatúry a preslávil sa najmä románmi Zločin a trest a Bratia Karamazovci. Svoju literárnu prvotinu, román v listoch, nazvaný Chudobní ľudia, vydal Dostojevskij už v roku 1846. Nechýbalo veľa, a mohlo ísť o jeho posledné dielo. Krátko na to bol totiž odsúdený na trest smrti za členstvo v skupine utopických socialistov. Na poslednú chvíľu mu však trest zmiernili na pobyt v tábore nútených prác na Sibíri. Zrejme aj tento zážitok prebudil v Dostojevskom záujem o ľudí stojacich na okraji spoločnosti - zločincov, revolucionárov či duševne chorých. V roku 1866 uzrel svetlo sveta mnohokrát sfilmovaný román Zločin a trest, vzápätí nasledovaný nemenej známou knihou Idiot. Svoje opus magnum, za ktoré býva považovaný psychologicko-filozofický román Bratia Karamazovci, vydal krátko pred smrťou, v roku 1879. Schopnosť nahliadnuť do najtemnejších kútov ľudskej duše a opísať rozporuplnú podstatu ľudskej existencie urobili z Dostojevského jedného z najoceňovanejších spisovateľov všetkých čias.