StoryEditor

Krásavica na Dunaji? Blava, ne!

28.08.2009, 00:00

Slovenský vidiek Bratislavu neznáša, lebo je mestom plným arogantných a protekčných "Blavákov“, ostatný svet ju naopak považuje za beznádejnú dedinku vo východnej Európe. Chúďatko Bratislava. Buď ju milujete, alebo preklínate. Zväčša niet strednej cesty. Aká je však v skutočnosti?

Stačí, aby hral hokejový klub ŠK Slovan Bratislava mimo domoviny, a už sa rozdúchava oheň voči namysleným Bratislavčanom, ktorí kávičkujú na korze za dve eurá. Najlepšie je, ak sa hrá priamo v srdci "šaleného výhodu“, v Košiciach... A možno si ešte pamätáte aj na národnú hystériu, ktorú rozpútalo finále prvej Superstar medzi chladnou Polus cicou - Martinou Šindlerovou a cezpoľnou, prirodzenou Katkou Koščovou.

Podľa psychologičky Evy Jaššovej (rodená Novozámočanka) ide o klasický sklon ľudskej povahy, ktorá má tendenciu "škatuľkovať“. "Ľudia majú celkovo predsudky a často si tých druhých zaradia aj podľa teritória. A tu sa k tomu priráta aj určitý pocit sociálnej nespravodlivosti.“ Poznáte to - možnosti v Bratislave sú väčšie a v mnohých to evokuje ľahšiu štartovaciu čiaru a chýbajúcu fair play... Aké sú však reálne názory na mesto, ktoré už bolo od maštale Viedne až po korunovačnú perlu skoro všetkým?

"Pupok sveta, ako ho ironicky volá zvyšok krajiny, na seba prevzal plášť „Pártyslavy“, lákajúc Angličanov na lacné pivo a povoľné Slovanky"

Romantika. Zn. medzi panelákmi
Slovač vníma Bratislavu najmä ako drahú, veľkú a rýchlu. Vyplýva to aj z prieskumu agentúry TNS SK. Ak oddelíme jablká od hrušiek, teda domácich a cezpoľných, oči Bratislavčanov sú láskavejšie. Podľa nich je mesto drahé a trochu agresívne, na druhej strane aj romantické a príjemné. Ak zoberieme do zorného uhla zvyšok Slovenska, vidia ju, možno aj vďaka vtáčej perspektíve, oveľa viac ako veľkú, modernú a atraktívnu. Jaššová v tom nevidí problém. "Malé mestá majú svoje komorné čaro, ľudia sa poznajú, centrum je úzke, je tam väčšia zodpovednosť v správaní sa, väčšia spoločenská kontrola. V Bratislave sa táto komornosť stráca.“ A to môže u ľudí vyvolávať pocit veľkosti a agresívnosti.

Bratislavčan je k svojmu mestu zhovievavý, pretože má k nemu vytvorený vzťah. Ľubomír Falťan, urbanistický sociológ zo Slovenskej akadémie vied (rodený Bratislavčan) si myslí, že je to prirodzené. "Rodák má k mestu nielen pragmatický vzťah, nenachádza tu len prácu, vzdelanie a podobné potreby. Má k nemu aj tú citovú väzbu. Prežil tu detstvo, prvé lásky, k určitým častiam sa viažu konkrétne spomienky.“ No bratislavskí Prešporáci, i rodáci sú skôr ohrozeným druhom.

A tento poznáte?
Viete, čo robí polovica Bratislavy v piatok večer? Sedí vo vlaku do Košíc... hovorí jeden z mnohých vtipov, ktoré parodujú život v hlavnom meste. To, kto obrusuje mačacie hlavy na starom korze, je viac ako otázne. Stačí, ak sa počas sviatkov prejdete po centre a okrem blikajúcich vianočných ozdôb vás objíme... ticho.

Kto je dnes Bratislavčanom? Falťan si myslí, že je tu už dnes silná generácia, ktorá sa narodila v hlavnom meste, no rodičov má z iného kraja. "Otázkou je, do akej miery udržiavajú putá k miestam, odkiaľ ich príbuzní pochádzajú.“ Práve to sú totiž ľudia, ktorí sem prišli po vzdelanie, prácu, kariéru i "neobmedzené“ možnosti.

Bratislavčanom je ten, kto k nej má vzťah, tvrdí Falťan. Podľa Jaššovej je však prirodzenejšie, ak je človek viac primknutý k rodisku, pretože tam sa väzby vytvárajú postupne od detstva a sú pevnejšie.

Neberte nám Bratislavu...
Bratislava má tiež svoj život. A nebol vždy ľahký. Jedno obdobie ju vynášali do neba, korunovali tu panovníkov, potom bola sčasti na smiech. Po prvej svetovej vojne pocítila prílev českých vzdelancov, v 60. rokoch sem prichádzali ľudia za prácou, pretože vystrkoval rožky lákavý priemysel. No až po nežnej revolúcii sa mesto muselo stať Mestom. Hlavným Mestom. "Šalený“ východ sa pritom vždy s ironickým úškľabkom obracal skôr smerom na Prahu, stred miloval národnejšiu Banskú Bystricu, no práve Bratislava sedela na bode, ktorý bol bránou k Západu. "Bratislava bola celý čas multikultúrnym mestom, stretávalo sa tu niekoľko kultúr: nemecká, maďarská, slovenská, ale napríklad aj židovská,“ pripomína Falťan. Toto mesto sa stáva cieľom už od pradávna a napriek mnohým politickým zmenám sa preň typická multikultúrnosť udržala.

"Už výskumy v 70. a 80. rokoch o pôvodných obyvateľoch hovorili o tom, že väčšina ľudí, ktorí tu žili, sa tu nenarodili.“ A pre mesto s takým meniacim sa osadením existujú podľa sociológa dva varianty: Buď sa prispôsobia prišelci, alebo sa mesto prispôsobí im. Tu potlačila betónová Petržalka to pôvodné. Mesto je v rámci svojej identity nejednoznačne vyprofilované.

Pobavte sa s nami... na účet Bratislavy

Turista ide po Bratislave a pýta sa malého Blaváka.
– Prosím ťa, ako sa dostanem do múzea?
– Dajte sa vypchať.
 
Prechádzajú sa dvaja policajti po Bratislave a obzerajú si nočnú oblohu. Jeden vraví:
– Nezdá sa ti, že ten malý voz nejako slabo svieti?
– Veru! – pritaká druhý. – Mali by sme mu zobrať techničák.
 
Ide Záhorák po Bratislave a drgne do okoloidúceho Bratislavčana:
– Ty debil!
– Ná Tescu! De bych biu?!
 
Bratislavčan sa vráti z dovolenky v Tatrách a hovorí svojim kamošom:
– Predstavte si, že v tých Tatrách majú vzduch, čo nie je vidieť...

Nočná Bratislava:
– Prepáčte, prosím vás, nevideli ste tu niekde na blízku policajta?
– Nie, nevidel.
– Tak dávaj hodinky a mobil!

Letecká linka Moskva – Bratislava. Krátko po štarte vrazí k pilotovi chlapík s pištoľou:
–Do Viedne!
Pilot pokojne odpovedá: – Nemožné.
Chlapík znervóznie a opakuje: – Hovorím, do Viedne, lebo budem strieľať!
– Nemožno, mladý muž, obzrite sa, za vami sedí babka, má bombu a už si objednala Mníchov...

Dohadujú sa Angličan, Nemec a Slovák, kto má najťažšiu reč.
Nemec hovorí: – My máme najťažšiu reč, píšeme nein a čítame najn.
Angličan hovorí: – My máme ťažšiu, my píšeme New York a čítame nju jork.
Slovák sa zasmeje a hovorí: – To je oproti nám nič, my píšeme Bratislava 5 a čítame Petržalka.

Volá Móricko do rádia:
– Pred chvíľkou som našiel na ulici peňaženku, bolo v nej asi 100-tisíc korún, 3 300 dolárov a okolo 4 000 mariek, dokonca je tu napísaná aj adresa: Peter Novák, Vajnorská 14, Bratislava. Prosím vás, zahrajte mu nejakú peknú pesničku.

Zdroj: smiechoty.sk, vtipy.vsetko.com

Blava for sale
Dnes už nie sme hrdí na Prešporok/Pozyony/Pressburg, nemáme ani dámu na Dunaji. Je tu štrbavá paródia s kde tu vykúkajúcim mrakodrapom a panorámou, pre ktorú by napríklad v Londýne skákali z mosta. Pupok sveta, ako ho ironicky nazýva zvyšok krajiny, na seba prevzal na prelome milénia plášť "Pártyslavy“, lákajúc urastených Angličanov na lacné pivo a povoľné Slovanky. Ale keďže sme už Európania, decentný to národ - skúsme Little Big City. Však za Prešporok by sa mohlo dávať už aj šrotovné.

A na otázku z úvodu - aká je Bratislava - existuje aj odpoveď. Taká, akú si ju "Výhodňári“, praví Slováci a ten zvyšok urobíme. Však my si už (symbolicky povedané) na Podhradie a legendárnu Vydricu nepamätáme. A viete, ako sa hovorí - na čo sa nepamätám, to sa nestalo...

Autorka žije v Bratislave, jej rodiskom je zvyšok Slovenska

Čísla, ktoré dávajú bratislavskému kraju tvár

– Bratislavský kraj mal ku koncu roka 2008 spolu 616 578 obyvateľov, z toho skoro 53 percent žien.
– ide o 11,39 percenta z celkového počtu ľudí na Slovensku
– narodilo sa tu 6 840 detí, priemerný vek matiek bol niečo vyše 30 rokov, viac ako štvrtina detí sa narodila mimo manželstva
– prisťahovalo sa sem skoro 8 500 osôb, z toho 2 205 bolo zo zahraničia
– vysťahovalo sa 3 793 ľudí, z toho vyše 300 do zahraničia
– počet obyvateľov vzrástol o 5 728
– Dopravný podnik, a. s., Bratislava prepravil počas roka 2008 spolu 249,9 milióna ľudí
– denne vozidlá MHD prepravia priemerne približne 683-tisíc osôb
– prepravu zabezpečuje priemerne 820 vozidiel, ktoré najazdili spolu 42,7 milióna kilometrov
– výška priemernej hrubej mesačnej mzdy na jedného zamestnanca je 1 040,04 eura (31 332 Sk)
– v porovnaní s priemerom v SR bola vyššia o 31,7 percenta
– v roku 2008 bolo v Bratislave uzavretých 2 547 manželstiev
– vek novomanželov: ženísi medzi 30. až 34. rokom, nevesty medzi 25. až 29. rokom
– 1 399 rozvodových konaní v roku 2008
– priemerná dĺžka trvania manželstva dosiahla 14,6 roka

Prečítajte si aj:
Paštikári, Polus cice a... bratislavskí umelci

Bratislava ma inšpiruje
Mesto očami mladého spisovateľa Michala Hvoreckého

Hrad je hore nohamiBásnik
Ľubomír Feldek sa rád vracia do magického mesta.

Anketa: Aký máte vzťah k Bratislave? Čo sa vám na nej páči a čo chýba?

Bratislava je milované i ironicky ponímané mladé hlavné mesto. Pre ľudí, ktorí žijú mimo nej, je drahá, rýchla a tak trochu agresívna. Pre jej obyvateľov je na druhej strane aj príjemná a romantická. Známi rodáci i prisťahovalci ju vnímajú skôr pozitívne.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/vikend, menuAlias = vikend, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
19. február 2025 18:10