Slovenský vidiek Bratislavu neznáša, lebo je mestom plným arogantných a protekčných "Blavákov“, ostatný svet ju naopak považuje za beznádejnú dedinku vo východnej Európe. Chúďatko Bratislava. Buď ju milujete, alebo preklínate. Zväčša niet strednej cesty. Aká je však v skutočnosti?
Stačí, aby hral hokejový klub ŠK Slovan Bratislava mimo domoviny, a už sa rozdúchava oheň voči namysleným Bratislavčanom, ktorí kávičkujú na korze za dve eurá. Najlepšie je, ak sa hrá priamo v srdci "šaleného výhodu“, v Košiciach... A možno si ešte pamätáte aj na národnú hystériu, ktorú rozpútalo finále prvej Superstar medzi chladnou Polus cicou - Martinou Šindlerovou a cezpoľnou, prirodzenou Katkou Koščovou.
Podľa psychologičky Evy Jaššovej (rodená Novozámočanka) ide o klasický sklon ľudskej povahy, ktorá má tendenciu "škatuľkovať“. "Ľudia majú celkovo predsudky a často si tých druhých zaradia aj podľa teritória. A tu sa k tomu priráta aj určitý pocit sociálnej nespravodlivosti.“ Poznáte to - možnosti v Bratislave sú väčšie a v mnohých to evokuje ľahšiu štartovaciu čiaru a chýbajúcu fair play... Aké sú však reálne názory na mesto, ktoré už bolo od maštale Viedne až po korunovačnú perlu skoro všetkým?
| "Pupok sveta, ako ho ironicky volá zvyšok krajiny, na seba prevzal plášť „Pártyslavy“, lákajúc Angličanov na lacné pivo a povoľné Slovanky" |
Romantika. Zn. medzi panelákmi
Slovač vníma Bratislavu najmä ako drahú, veľkú a rýchlu. Vyplýva to aj z prieskumu agentúry TNS SK. Ak oddelíme jablká od hrušiek, teda domácich a cezpoľných, oči Bratislavčanov sú láskavejšie. Podľa nich je mesto drahé a trochu agresívne, na druhej strane aj romantické a príjemné. Ak zoberieme do zorného uhla zvyšok Slovenska, vidia ju, možno aj vďaka vtáčej perspektíve, oveľa viac ako veľkú, modernú a atraktívnu. Jaššová v tom nevidí problém. "Malé mestá majú svoje komorné čaro, ľudia sa poznajú, centrum je úzke, je tam väčšia zodpovednosť v správaní sa, väčšia spoločenská kontrola. V Bratislave sa táto komornosť stráca.“ A to môže u ľudí vyvolávať pocit veľkosti a agresívnosti.
Bratislavčan je k svojmu mestu zhovievavý, pretože má k nemu vytvorený vzťah. Ľubomír Falťan, urbanistický sociológ zo Slovenskej akadémie vied (rodený Bratislavčan) si myslí, že je to prirodzené. "Rodák má k mestu nielen pragmatický vzťah, nenachádza tu len prácu, vzdelanie a podobné potreby. Má k nemu aj tú citovú väzbu. Prežil tu detstvo, prvé lásky, k určitým častiam sa viažu konkrétne spomienky.“ No bratislavskí Prešporáci, i rodáci sú skôr ohrozeným druhom.
A tento poznáte?
Viete, čo robí polovica Bratislavy v piatok večer? Sedí vo vlaku do Košíc... hovorí jeden z mnohých vtipov, ktoré parodujú život v hlavnom meste. To, kto obrusuje mačacie hlavy na starom korze, je viac ako otázne. Stačí, ak sa počas sviatkov prejdete po centre a okrem blikajúcich vianočných ozdôb vás objíme... ticho.
Kto je dnes Bratislavčanom? Falťan si myslí, že je tu už dnes silná generácia, ktorá sa narodila v hlavnom meste, no rodičov má z iného kraja. "Otázkou je, do akej miery udržiavajú putá k miestam, odkiaľ ich príbuzní pochádzajú.“ Práve to sú totiž ľudia, ktorí sem prišli po vzdelanie, prácu, kariéru i "neobmedzené“ možnosti.
Bratislavčanom je ten, kto k nej má vzťah, tvrdí Falťan. Podľa Jaššovej je však prirodzenejšie, ak je človek viac primknutý k rodisku, pretože tam sa väzby vytvárajú postupne od detstva a sú pevnejšie.
Neberte nám Bratislavu...
Bratislava má tiež svoj život. A nebol vždy ľahký. Jedno obdobie ju vynášali do neba, korunovali tu panovníkov, potom bola sčasti na smiech. Po prvej svetovej vojne pocítila prílev českých vzdelancov, v 60. rokoch sem prichádzali ľudia za prácou, pretože vystrkoval rožky lákavý priemysel. No až po nežnej revolúcii sa mesto muselo stať Mestom. Hlavným Mestom. "Šalený“ východ sa pritom vždy s ironickým úškľabkom obracal skôr smerom na Prahu, stred miloval národnejšiu Banskú Bystricu, no práve Bratislava sedela na bode, ktorý bol bránou k Západu. "Bratislava bola celý čas multikultúrnym mestom, stretávalo sa tu niekoľko kultúr: nemecká, maďarská, slovenská, ale napríklad aj židovská,“ pripomína Falťan. Toto mesto sa stáva cieľom už od pradávna a napriek mnohým politickým zmenám sa preň typická multikultúrnosť udržala.
"Už výskumy v 70. a 80. rokoch o pôvodných obyvateľoch hovorili o tom, že väčšina ľudí, ktorí tu žili, sa tu nenarodili.“ A pre mesto s takým meniacim sa osadením existujú podľa sociológa dva varianty: Buď sa prispôsobia prišelci, alebo sa mesto prispôsobí im. Tu potlačila betónová Petržalka to pôvodné. Mesto je v rámci svojej identity nejednoznačne vyprofilované.
| Pobavte sa s nami... na účet Bratislavy Turista ide po Bratislave a pýta sa malého Blaváka. – Prosím ťa, ako sa dostanem do múzea? – Dajte sa vypchať. Prechádzajú sa dvaja policajti po Bratislave a obzerajú si nočnú oblohu. Jeden vraví: – Nezdá sa ti, že ten malý voz nejako slabo svieti? – Veru! – pritaká druhý. – Mali by sme mu zobrať techničák. Ide Záhorák po Bratislave a drgne do okoloidúceho Bratislavčana: – Ty debil! – Ná Tescu! De bych biu?! Bratislavčan sa vráti z dovolenky v Tatrách a hovorí svojim kamošom: – Predstavte si, že v tých Tatrách majú vzduch, čo nie je vidieť... Nočná Bratislava: Letecká linka Moskva – Bratislava. Krátko po štarte vrazí k pilotovi chlapík s pištoľou: Dohadujú sa Angličan, Nemec a Slovák, kto má najťažšiu reč. Volá Móricko do rádia: Zdroj: smiechoty.sk, vtipy.vsetko.com |
Blava for sale
Dnes už nie sme hrdí na Prešporok/Pozyony/Pressburg, nemáme ani dámu na Dunaji. Je tu štrbavá paródia s kde tu vykúkajúcim mrakodrapom a panorámou, pre ktorú by napríklad v Londýne skákali z mosta. Pupok sveta, ako ho ironicky nazýva zvyšok krajiny, na seba prevzal na prelome milénia plášť "Pártyslavy“, lákajúc urastených Angličanov na lacné pivo a povoľné Slovanky. Ale keďže sme už Európania, decentný to národ - skúsme Little Big City. Však za Prešporok by sa mohlo dávať už aj šrotovné.
A na otázku z úvodu - aká je Bratislava - existuje aj odpoveď. Taká, akú si ju "Výhodňári“, praví Slováci a ten zvyšok urobíme. Však my si už (symbolicky povedané) na Podhradie a legendárnu Vydricu nepamätáme. A viete, ako sa hovorí - na čo sa nepamätám, to sa nestalo...
Autorka žije v Bratislave, jej rodiskom je zvyšok Slovenska
| Čísla, ktoré dávajú bratislavskému kraju tvár – Bratislavský kraj mal ku koncu roka 2008 spolu 616 578 obyvateľov, z toho skoro 53 percent žien. – ide o 11,39 percenta z celkového počtu ľudí na Slovensku – narodilo sa tu 6 840 detí, priemerný vek matiek bol niečo vyše 30 rokov, viac ako štvrtina detí sa narodila mimo manželstva – prisťahovalo sa sem skoro 8 500 osôb, z toho 2 205 bolo zo zahraničia – vysťahovalo sa 3 793 ľudí, z toho vyše 300 do zahraničia – počet obyvateľov vzrástol o 5 728 – Dopravný podnik, a. s., Bratislava prepravil počas roka 2008 spolu 249,9 milióna ľudí – denne vozidlá MHD prepravia priemerne približne 683-tisíc osôb – prepravu zabezpečuje priemerne 820 vozidiel, ktoré najazdili spolu 42,7 milióna kilometrov – výška priemernej hrubej mesačnej mzdy na jedného zamestnanca je 1 040,04 eura (31 332 Sk) – v porovnaní s priemerom v SR bola vyššia o 31,7 percenta – v roku 2008 bolo v Bratislave uzavretých 2 547 manželstiev – vek novomanželov: ženísi medzi 30. až 34. rokom, nevesty medzi 25. až 29. rokom – 1 399 rozvodových konaní v roku 2008 – priemerná dĺžka trvania manželstva dosiahla 14,6 roka |
| Prečítajte si aj: |
| Paštikári, Polus cice a... bratislavskí umelci Bratislava ma inšpiruje Mesto očami mladého spisovateľa Michala Hvoreckého Hrad je hore nohamiBásnik Ľubomír Feldek sa rád vracia do magického mesta. |
| Anketa: Aký máte vzťah k Bratislave? Čo sa vám na nej páči a čo chýba? Bratislava je milované i ironicky ponímané mladé hlavné mesto. Pre ľudí, ktorí žijú mimo nej, je drahá, rýchla a tak trochu agresívna. Pre jej obyvateľov je na druhej strane aj príjemná a romantická. Známi rodáci i prisťahovalci ju vnímajú skôr pozitívne. |