„Žijem jednoduchý život. Ohlodaný až na kosť. Som unavený. Nič nemám. A mal som, kým som to nerozdal alebo ma o to neobrali. A ani neviem ako, ale je mi to jedno,“ píše sa na úvodných stranách novej knihy slovenského autora Maxima E. Matkina. V románe Nie na ústa, ktorý sa necelý týždeň po vydaní stal bestsellerom internetového kníhkupectva martinus.sk, je mužského pohľadu, či už realistického alebo ľutujúceho, viac ako dosť. Fakt, že autor s mužským pseudonymom píše o vzťahoch, láske, nevere i sexe viac ženským pohľadom, bola jedna z vecí, ktorú mu erudovaní kritici vytýkali.
Iný a nový
V priebehu deviatich rokov bol každý jeho román vždy trocha iný a niektorým jeho fanúšikom sa strácal jeho typický rukopis. O tejto novinke sa však už pred vydaním hovorilo, že to bude Matkin, akého nepoznáme. A približne pol roka po vydaní poslednej knihy Aj ja teba, ktorej sa za minulý rok predalo 38-tisíc výtlačkov, prišiel román, ktorý naozaj trocha iný je. Hlavný hrdina je v stredných rokoch, rozvedený, ale so silným vzťahom k synovi, s niekoľkými ženami aktuálnymi, minulými i budúcimi, a s neobvyklou prácou. Robí pre ľudí niečo ako „citového sluhu“ a necháva si za to platiť. Dáva dokopy páry, píše listy na rozlúčku i s prosbou o odpustenie a ide mu to najlepšie.
Sám je však v depresii a skúša ju poraziť presne stanovením bdením počas desiatich nocí, pretože keď si na tú jedenástu ľahne a zobudí sa, bude mu ľahšie. A jemu sa za ten čas veľa aj zmení. Jeho práca sa zdá zo začiatku zaujímavá, ale keď už treba vymýšľať stále nové prípady, záujem trocha upadá. Vždy však nastane to, čo je jeho knihám vlastné. Uvedomenie si, že to všetko je vlastne tak.
A tak realista aj túto knihu so záujmom prečíta, ten krútiaci hlavou ju s pobúrením odloží. Keď sa hlavný hrdina ľutuje, ľutujete ho aj vy, neprekáža vám sex a chľast na každej desiatej strane, lebo to nie je prvoplánové. Vždy prekvapí. Prekvapí aj vás, mužov aj ženy, že v niektorých prípadoch ste ako on, ale zároveň aj všetci jeho „klienti“. A to dodáva knihe silu. Tá neobjaví nič nové, ľudské osudy nie sú iné, ale hravý štýl písania a ľahkosť, s akou sa kniha číta, je to, čo odlišuje „matkinovky“ od iných, možno i kvalitnejších kníh.
Prekvapenie nakoniec
Matkinovi hrdinovia dospievajú, alebo len proste idú s dobou. A ľudia čítajú pravdu radi, aj keď už bola rovnako napísaná v množstve kníh.
Sem-tam však skĺzne mimo reality aj on. V realite by vám asi prekážalo, že sa vám párkrát vlámala do bytu hlavného hrdinu mladá žena a on to nerieši, ani výmenou kľúčov, a záver je viac ako filmový. Zaklincuje dej knihy tak, že si ešte dlho po prečítaní hovoríte: ale to nie! A možno aj taký záver bol v pláne, pretože tak je to aj v živote.