Dan Bárta pre HN: Primitívna hudba je obľúbená (video)

Na festivale Bažant Pohoda ste naposledy hrali v roku 2007, ako si na to spomínate?
Bolo to výborné, pamätám si, že sa hralo dobre, pretože ľudia boli výborní. Všeobecne sa traduje, že Pohoda je dobrý a tradičný festival, ja to môžem potvrdiť, pretože mám s ním spojené len pekné veci.

Zvyknete hrávať na festivaloch svoje komerčné skladby alebo len džezové z vášho projektu Illustratosphere?
S Illustratosphere sa prispôsobujeme technickým podmienkam, máme veľkú aparatúru. Ale v zásade nám je to jedno, čo z našej tvorby predstavíme, cieľom je zahrať dobre.

Práve zabŕdnutie do komerčnej hudby vám v minulosti dosť vytýkali.
Chytili sa toho len novinári pri On My Head z filmu Snowborďáci. Podľa nich by bolo ideálne, keby na naše koncerty nikto nechodil a nikto by si nekupoval naše albumy, lebo tak by to bolo naozaj nekomerčné. Mali pocit, že naozajstný umelec sa má váľať v bahne, byť sfetovaný a nemať čo jesť. Mne je však jedno, či hrám na štadióne alebo v divadle, potrebujem mať dobrý zvuk.

A nie je pre hudobníka komplikované hrať džez a potom byť v tanečných projektoch s Darou Rollins?
Predstavte si, že máte obrovský oceľový štvorec, uprostred ktorého je vypálená diera a potom máte papierový obrúsok s malou dierkou. Podľa kritikov a hudobníkov je to prvé heavy metal a to druhé džez. Pre mňa je to proste štvorcová kompozícia s dierou v strede. Takže otázka štýlu ma vôbec nezaujíma, podľa mňa sú to hlúposti. Zaujíma ma len hudba.

Takže by vás pokojne mohli pristihnúť počúvať napríklad aj Lady Gagu?
Vždy počúvam piesne, ktoré sú pre mňa nové a zaujímavé, na smrť ma nudí klišé a hlúposti, ktoré sú hlúpe už od začiatku. Piesne na tri akordy, kde ani spevák, ani kapela nič nové neprinášajú, pretože vychádzajú z toho, že čím to bude primitívnejšie, tým to bude obľúbenejšie.

Je takých dnes veľa?
Väčšina ľudí rezignuje z remesla. Dnes je najpodstatnejšie číslo na svete HDP a hudobná produkcia bude čím ďalej tým primitívnejšia. Kultivovaných a vzdelaných hudobníkov je dnes menej, počítačové technológie tie veci suplujú.

Vy nepoznáte noty.
Tie, bohužiaľ, nepoznám. Hudbu buď musím počuť vnútri, keď sa učím svoje piesne, alebo zvonku, keď interpretujem skladbu niekoho iného. Na spev to vplyv nemá, hudobník musí hudbu počúvať, lebo tu bola skôr ako noty.

Využívate aj slovo, na našich koncertoch hovoríte po slovensky.
To je trochu súčasť hry, keby som vedel aj iné jazyky, napríklad arabsky, tak by som tak hovoril v Maroku. Pretože ako sa hovorí u vás: je fajn mať tú možnosť sa ľuďom prihovoriť. Niekedy tým len doplním vážnu hudbu, ktorej nemusia ľudia rozumieť, niekedy pobavím, lebo slovenčinu neovládam úplne.

A darí sa vám podobne džezom oslovovať ľudí?
Nemôžem sa sťažovať, ľudia chodia na naše vystúpenia v hojnom počte, usporiadatelia na nás neprerábajú. Pre ľudí je aj tak najdôležitejšie, či tá hudba nesie nejakú emóciu, či má hudobník kúzlo osobnosti. Takí U2 sú napríklad rytmicky pomerne primitívni, ale to ich posolstvo a energia sú také silné, že aj striktný znalec sa stane ich fanúšikom.

Vedeli by ste prejsť na nejaký iný štýl aj teraz?
Jedine kde sa ešte nepohybujem, je vážna hudba v zmysle klasickej hudby, na to nemám hlas, a potom to, čo ma nebaví, ako napríklad rap či ľudovky. Viem si však predstaviť, že keby ma už nič nenapadalo, ešte budem chvíľu spievať cudzie piesne a potom by som si našiel inú prácu.