A je dobre, že máme slobodu, že sa presadzuje politika slobodnej voľby vzdelávacej cesty pre dieťa, voľby žiaka, študenta. Je dobre, že sa síce pomaly, ale predsa len tvorí trh vzdelávania. Už sa môžeme rozhodovať, napríklad, pri voľbe základnej školy, či dieťa dáme do Waldorfskej školy, alebo školy Integrovaného tematického vyučovania, alebo do tradičnej či cirkevnej alebo súkromnej školy, alebo školy pre nadané deti. Žiaľ, to nie je možné na dedinách, v malých mestách, kde je len jedna škola. Rovnako sa začínajú tvoriť rozdiely v kvalite stredných a vysokých škôl aj toho istého zamerania. Prirodzene, rodič pre svoje dieťa chce čo najlepšiu školu, pýta sa, čo je to "dobrá" škola, elitná, kvalitná.
Národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 15 - 20 rokov (projekt MILÉNIUM), ktorý bol schválený vládou SR a NR SR podčiarkuje a umožňuje diferencovať školy nielen tým, že posilňuje zavádzanie alternatívnych škôl, ale najmä tým, že sa postupne vytvoria štandardy, ktoré umožnia konkurenciu medzi školami, a prehľadnosť, ktorá škola aké výsledky dosahuje. Štátne maturity sú toho už prvým príkladom. Postupne sa podobné štandardy zavedú v deviatom a štvrtom ročníku základných škôl. Zjednodušene, rodič bude mať k dispozícii (cez média) poradie škôl podľa toho, ako dopadli jednotlivé školy v skúškach podľa celoštátnych štandardov. Je však veľmi náročne vypracovať dobré skúšky, pomocou ktorých sa budú hodnotiť školy. Nemali by obsahovať len úlohy na pamäť, ale aj na pochopenie, hodnotenie a tvorivosť. Mali by sa hodnotiť aj mimopoznávacie charakteristiky žiakov, študentov v školách.
Nie je ľahká odpoveď na otázku, čo je to elitná škola. Povesť Harvardskej univerzity sa budovala dlhé roky a jej slávu vytvorili najmä jej absolventi. Ak by sme chceli rozdeliť kritériá elitnej školy do veľkých, jednoduchých skupín, tak by sme mohli hovoriť o troch kritériách:
a) kritérium výkonu, množstva poznatkov, vedomostí, ktoré žiaci v škole získajú vrátane ich pochopenia, udržania v pamäti a využitia v praxi;
b) kritérium ovplyvnenia, utvárania mimopoznávacích charakteristík osobnosti, napríklad emócií, citov, motivácie na ďalšie poznávanie, vzdelávanie, sebazdokonaľovanie, ovplyvnenie hodnotového systému, cieľov života, ale aj sebaregulácie, socializácie a tvorivosti;
c) tretie kritérium je kombinácia, podiel dvoch uvedených kritérií - sú školy, ktoré kladú väčší dôraz na vedomosti, sú školy, ktoré kladú väčší dôraz na mimopoznávacie zložky osobnosti, napr. rogersiánske školy.
Skoro všetky alternatívne školy na Slovensku, je ich vyše dvesto, sa snažia najmä o posilnenie kvality osobnostného (nielen vedomostného) rozvoja. Vytvára to však problémy. Aj v Bratislave sú prípady, že klasický hodnotiteľ kvality školy, napríklad inšpektor, nehodnotí pozitívne alternatívnu školu, lebo podľa jeho kritérií škola žiakov naučila málo. Ale riaditeľka príslušnej školy tvrdí, že dokázali oveľa viac ovplyvniť samostatnosť žiakov, ich nezávislosť, chuť učiť sa, poznávať, tvorivosť, a to je, podľa nej, viac, ako naučiť ich informácie, ktoré sú pre život zbytočné a rýchle sa zabúdajú.
Excelentná škola, by podľa týchto kritérií bola škola, ktorá dokáže veľa naučiť a zároveň silne pozitívne ovplyvniť ostatné charakteristiky osobnosti, akými sú jeho city, motivácia, prosociálne správanie, komunikácia, hodnotový systém, morálka, vôľa, autoregulačný systém, kreativita.
Z iného zorného uhla elitná škola je tá, v ktorej sa systematicky realizuje globálne riadenie a zameranie na kvalitu výchovy a vzdelávania (TQM - total quality management). Takéto riadenie sa zameriava nielen na kvantitatívne ukazovatele (známky, záujem o školu, uplatnenie absolventov, umiestnenia v súťažiach a podobne), ale aj na správanie, hodnotové orientácie, vzťahy, motiváciu žiakov, študentov. Prostriedky na to sú:
- autoevaluačné procesy - škola, napríklad, každý rok vypracováva sebahodnotiacu správu, ktorú predkladá zriaďovateľovi školy, rade školy, školským komisiám, rodičom a pod. na posúdenie;
- správy expertov - vonkajšie hodnotenie školy inšpektormi, nadriadenými, ale aj vyžiadanými audítormi;
- hodnotenie školy, výchovno-vzdelávacích procesov a výsledkov samotnými žiakmi (vo vyšších ročníkoch) prípadne rodičmi, kde sa zahrnuje aj hodnotenie školy absolventmi škôl a ich uplatnením na trhu práce.
Výsledky takýchto hodnotení sa majú v škole analyzovať, majú sa prijímať a realizovať opatrenia na zlepšenie práce a zverejňovať, čím sa buduje povesť - imidž školy. Imidž školy môže tkvieť aj v procesoch permanentného sebazdokonaľovania školy, nielen v excelentných výsledkoch, napríklad vynikajúcich absolventov. Máloktorá škola sa pochváli absolventmi, ktorí sú vo väzení, alebo ktorí inak zlyhali v živote.
Existujú rozličné postupy pri hodnotení školy (skôr výchovy a vzdelávania, teda obsahu, procesov a nie školy ako inštitúcie). Často sa používa SWOT analýza, čo znamená, že hodnotenie sa riadi týmito bodmi: a) klady; b) nedostatky; c) príležitosti; d) ohrozenia. Na základných a stredných školách je pre kvalitu veľmi rozhodujúca kvalita riadenia školy (tvorivo-humanistický štýl riadenia), zameranie na zlepšenie práce, vzájomné analýzy vyučovacích hodín, lekcií, zamestnaní, otvorenosť v komunikácii a náročnosť na seba a spolupracovníkov.
Elitná vysoká škola, na rozdiel od stredných a základných škôl, sa má vyznačovať aj tým, že sa na nej realizuje kvalitná vedecko-výskumná práca, do ktorej sa zapájajú aj študenti. Nie je možné kvalitne učiť bez súčasného robenia výskumu v danej oblasti, bez poznania špičkových informácií z celého sveta. Nevyhnutnou zložkou excelentnosti školy, nielen vysokej, je ovládanie cudzích jazykov žiakmi, študentmi aj učiteľmi a s tým spojené pobyty v zahraničí, na konferenciách, štúdium zahraničnej literatúry. Rovnako nevyhnutnou podmienkou kvality je ovládanie informačno-komunikačných technológii žiakmi, študentmi aj učiteľmi.
V histórii skúmania kvality škôl sa identifikovali tri prúdy, typy výchovnovzdelávacích systémov:
Prvým je pragmatická škola - škola zameraná na prax, profesie, praktické spôsobilosti a životné kompetencie, napríklad stredné odborné školy. Na výstupe je dobre prakticky pripravený inžinier, lekár, kuchárka, automechanik, vedec - remeselník.
Druhým je škola zameraná na vedomosti, poznatky, informácie, vzdelanie. Napríklad takýmto typom je u nás gymnázium. Na výstupe je vysoko vzdelaný učiteľ, kňaz, vodič auta, predavačka, inžinier, vedec - encyklopedista.
Tretím typom školy, edukačného systému, je škola zameraná na tvorivosť, spoluprácu, pozitívne vzťahy, samostatnosť, kritické myslenie, citovú zaangažovanosť, dobrú autoreguláciu, silnú motiváciu na sebazdokonaľovanie - takýmto typom sú alternatívne školy, napr. waldorfského typu, rogersiánske školy, školy integrovaného tematického vyučovania. Na výstupe je človek produkujúci dobro, neustále sa zdokonaľujúci, sebautvárajúci a tvoriaci seba a svet okolo seba. Menej mu záleží na výkonoch, viac na vzťahoch a na tom, ako sa cíti. Je to humanistický a kreatívny učiteľ, lesník, baník, lekár, vedec - inovátor.
Ideálna excelentná elitná škola by bola tá, ktorá by dokázala spojiť praktickú profesionalitu s vysokým stupňom vzdelania a ľudským dobrom, humanizmom.
Dôležitým aspektom elitnej školy je, ako rozvíja poznávací systém žiaka, študenta.
Tradičné školy (základné, stredné aj vysoké) sa zameriavajú väčšinou len na prezentovanie informácií, ich zapamätanie, pochopenie žiakom, študentom a ich prezentáciu na skúške. Kvalitné elitné či excelentné školy sa sústreďujú na komplexný rozvoj poznávacích (kognitívnych) procesov s rovnakým dôrazom, váhou. Existujú mnohé delenia kognitívnych taxonómií, napr. B. S. Bloom, L. Anderson a i. Zjednodušene vyjadrené - ide najmä o tieto tri oblasti:
1. dať informácie, vedomosti a trvať na ich pochopení,
2. naučiť žiakov, študentov hodnotiť, kritizovať názory a hľadať kompromisy - učia sa samostatnosti, nezávislosti, ale aj kooperácii a sebapresadeniu,
3. naučiť ich tvoriť a tvorivosti nielen v myslení, ale aj cítení, konaní, tvoriť riešenia, vzťahy, riešiť konflikty, používať heuristické metódy - metódy tvorivého riešenia konfliktov a problémov.
Možno by bolo dobre, keby sa narodil nový Komenský, ktorý by dokázal spojiť všetky požiadavky na kvalitnú elitnú školu do jednej školy, do jedného výchovno-vzdelávacieho systému v danom čase, priestore a v daných podmienkach.