O Britoch sa hovorí, že si ctia tradície a že novoty príliš radi nemajú. Minister školstva Charles Clarke však teraz s niekoľkými prišiel -- a tak po šesťdesiatich rokoch dochádza v systéme výučby na stredných školách k významným zmenám. Ale neboli by to Briti, ak by zvolené riešenie malo byť radikálne. Prispôsobovanie potrvá desať rokov, čo znamená, že v plnej miere sa novinky prejavia až v školskom roku 2014/15. O isté reformy sa pokúsila už bývalá ministerka školstva Estelle Morrisová. Problém maturity bol však nad jej sily a z postu šéfky rezortu vzdelávania napokon odstúpila. Jej nasledovníkom sa v októbri 2002 stal práve Ch. Clarke, skúsený politik s povesťou starého, ostrieľaného matadora. Všetko nasvedčuje tomu, že v tejto záležitosti bude mať šťastnejšiu ruku a dlho zvažovanú modernizáciu nakoniec dovedie do úspešného konca. "Ide o doteraz najväčšiu jednorazovú zmenu v systéme klasifikácie študentov," citovala jeho slová agentúra Reuters, keď široko koncipované plány obhajoval pred poslancami.
O čo ide? V snahe vyhovieť nárokom XXI. storočia na efektívny školský systém britská vláda zriadila pred časom odbornú komisiu, ktorá mala identifikovať slabé či prekonané miesta terajšej vzdelávacej sústavy a súčasne navrhnúť ich modernizáciu. Ako pre rozhlasovú stanicu BBC uviedol predseda komisie Mike Tomlinson, inak bývalý hlavný školský inšpektor, komisia teraz predkladá výsledky svojej práce. Navrhované úpravy sa týkajú troch oblastí: znalostí jazykov, matematiky a informatiky. Zamestnávatelia by po realizácii zmien mali mať istotu, že ten, kto riadne absolvuje stredoškolské skúšky, bude príslušnými znalosťami aj naozaj disponovať.
"Stredoškoláci vo Veľkej Británii v súčasnosti vo svojich šestnástich rokoch skladajú skúšku GCSE (základný certifikát druhého stupňa). V osemnástich rokoch ich potom čaká skúška zvaná "úroveň A" (A-Level), čo je vlastne obdoba našej maturity, oprávňujúca na štúdium na niektorej vysokej škole (podľa nového systému ju zrejme nahradí tzv. anglická bakalatúra -- English baccalaureate). Tunajším špecifikom je, že sa k nej dostáva len menej ako polovica stredoškolákov, čo znamená, že Veľká Británia má v tomto ohľade jedny z najhorších výsledkov medzi rozvinutými krajinami. Odborníci považujú za nedostatok aj to, že doterajší systém bol vo výbere predmetov až príliš liberálny a napríklad len 42 percent mladých ľudí malo skúšku GCSE súčasne z angličtiny aj matematiky.
Podľa návrhu komisie sa doterajší dvojstupňový systém zmení na štvorstupňový, pričom preferovať sa bude pripravenosť a schopnosti študentov, nie automaticky už len ich vek. Súčasne vzniknú nové, úzko špecializované odborné školy, ktoré budú zodpovedať vysokým štandardom modernej doby. Predstavitelia zamestnávateľov preto snahu vlády o reformu systému vítajú. "Zaujíma nás predovšetkým to, čo reforma prinesie, nie sme proti zmenám," uviedol pre denník The Financial Times John Cridland, predstaviteľ britských zamestnávateľov.
"Podobná reforma vedomostných skúšok sa ešte nikdy neuskutočnila," charakterizoval zmeny Steve Sinnot, ktorý stojí na čele profesijnej organizácie britských pedagógov (NUT). "Predtým chýbala dobrá príprava," znie jeho hodnotenie. Tentoraz preto Tomlinsonova komisia navrhuje niekoľko skúšobných projektov, prostredníctvom ktorých by sa reformy preverili najprv v praxi.
V protiklade s relatívne nízkou úrovňou stredného školstva sa britské vysoké školy, naopak, vo všeobecnosti považujú za veľmi kvalitné. I v zahraničí sa tešia dobrej povesti a napríklad Oxfordská univerzita je svojho druhu pojmom. Pravda, z hľadiska štátnej pokladnice nie sú lacné, a tak ministerstvo školstva ešte začiatkom tohto roku navrhlo radikálne -- až trojnásobné -- zvýšenie školských poplatkov, čo parlament potom aj schválil. V rámci kompenzácie budú môcť poslucháči počas štúdia čerpať vysoké pôžičky a splácať ich budú až po absolvovaní školy.
Do rámčeka?
Hlavné body britskej stredoškolskej reformy
˙ Postupnosť reforiem. V minulosti totiž narýchlo zavádzané zmeny spôsobovali zmätky a prinášali neraz viac škody ako úžitku. Predpokladá sa, že v plnej miere sa novinky prejavia až v roku 2014.
˙ Vzdelávanie sa zameria na zlepšenie znalostí angličtiny a ďalších jazykov, pričom preferovaná bude aj matematika a informatika ako veda budúcnosti.
˙ Školské povinnosti organicky doplní mimoškolská aktivita, napríklad dobrovoľná všeobecno-prospešná práca.
˙ Skúšky budú štvorstupňové a na ich zloženie už nebude rozhodujúci vek študenta, ale skôr jeho schopnosti. Získajú tým talentovaní jedinci.
˙ Nadaných záujemcov bude stredná škola motivovať na štúdium na vysokej škole, a to vo väčšej miere ako doteraz.
Zdroj: Hospodářské noviny