Existuje ešte rodina?
Náhoda ma dostala do situácie, kde boli tri ženy a ja sám chlap. Jedna mala dieťa bez manžela, druhá mala dve deti, ale bola rozvedená a tretia bola vydatá, mala jedno dieťa, ale jej manžel takmer nikdy nebol doma a najradšej by bola, keby odišiel z domu. Ale ako platiteľ účtov je, podľa jej názoru, užitočný. Debata sa viedla o výhodách a nevýhodách ich postavenia ako žien, ako matiek, ako rodín. Napokon sa všetky tri zhodli, že manžela nepotrebujú -- nanajvýš im sem-tam stačí nejaký chlap...
Je to alarmujúci fakt. Čo to znamená pre výchovu detí? Kde sú príčiny tohto javu? A je to dobrý alebo zlý trend? Dá sa proti tomu niečo robiť alebo sa na to musíme len pozerať ako na nevyhnutnosť vývoja postmodernej spoločnosti?
Bolo by jednoduché zo všetkého viniť nefunkčnosť a rozpad klasickej rodiny. Téma krízy rodiny je však večnou témou. Každá generácia, ktorá chcela zmyť svoju konkrétnu vinu za zlo a deštrukciu, obvinila rodinu.
Tie "normálne" sú v menšine
Dnes sú k dispozícii fakty, ktoré svedčia o tom, že rodina sa skutočne významne menila a mení. Tieto zmeny niektorí odborníci označujú za postmodernú krízu rodiny, ba tvrdia, že rodina v klasickej podobe odumiera. A pritom neargumentujú len tým, že niektoré krajiny legalizovali partnerstvo homosexuálov. Našlo by sa veľa štatistických údajov a argumentov, ktoré potvrdzujú tvrdenie, že klasická rodina je už len vzácnosťou, raritou. Tradičná rodina sa nachádza len na niektorých dedinách, kde ľudia žijú zaostalo a so silnou vierou v Boha alebo s vierou v tradičné rodinné hodnoty. Komunita -- obec -- im pomáha kontrolovať dodržiavanie týchto tradičných noriem a hodnôt. Keď k tomu pripočítame úplné rodiny, ktoré sú funkčné len na papieri, rodiny, v ktorých rodičia nemajú čas na deti ani na seba, rodiny, ktoré nezvládajú svoje deti, kde je hádka alebo tichá domácnosť na dennom poriadku, kde deti vidia otca len z času na čas, tak sa zdá, že funkčných, "normálnych" rodín máme menej ako tých, o ktorých tvrdíme, že sú nefunkčné, ktoré sú v kríze, rozpade.
Sú tu však fakty, ktoré nemožno ignorovať a ktoré potvrdzujú, že by bolo potrebné, aby sa vedci, celá spoločnosť vrátane politikov začali vážne zaoberá otázkami renesancie a rehabilitácie rodiny, o ktorej dodnes tvrdíme, že je základom spoločnosti.
Znepokojenie vyvolávajú tieto fakty, trendy a skutočnosti zaznamenané na Slovensku:
-- 20 percent detí žije v neúplnej rodine
-- 30 percent detí žije v chudobe
-- ďalšie významné percento detí žije v rodine, kde otec alebo aj matka nie sú zamestnaní -- zdanlivo by mohli mať čas pre deti, ale atmosféra nervozity a nepokoja škodí výchove viac, ako keby rodičia boli zamestnaní
-- 24 percent detí sa rodí mimo manželstva
-- absolútnu väčšinu detí v detských domovoch tvoria siroty žijúcich rodičov -- 85,7 percenta, čo je asi desaťtisíc detí
-- 54 percent rodičov vo výskume priznalo, že prežívajú takmer denne stres a že nemajú čas pre deti
-- na Slovensku je 1 800 evidovaných týraných detí (syndróm CAN)
-- za posledných 15 rokov vzrástla trestná činnosť maloletých o 60 percent
-- nastupujú drogy -- až 40 percent 15- až 18-ročných dievčat a chlapcov má skúsenosti s drogou
Mestské deti sú agresívnejšie
Posledné demografické správy za rok 2005 hovoria o tom, že rastie rozvodovosť.
Ľudia z dedín sa sťahujú do miest -- jeden z našich výskumov zistil, že agresívnych detí už na prvom stupni základnej školy je v mestách okolo 18 percent, zatiaľ čo na dedinách len 4 percentá. V mestách je človek a osobitne deti v anonymnej mase, stráca sa verejná kontrola, zvyšuje sa riziko užívania drog, kriminálnej činnosti.
Menej komunikujeme
Pripočítajme k tomu skutočnosť, že je tu invázia modernej techniky do našich rodín. K televízii sa pridal masívne internet, mobily, počítače, ale aj globalizácia, možnosti cestovania a študovania v zahraničí. Zaznamenávame rozpad trojgeneračnej rodiny a zníženie komunikácie medzi rodičmi a deťmi, rodičmi a starými rodičmi. To všetko významne prispieva k devalvácii tradičných hodnôt a výchovy, ktorej úlohou bol prenos kultúry predkov na nové generácie. Prirodzene, že tieto skutočnosti nie sú špecifikom len Slovenska.
Emancipácia žien
Svoju rolu vo výchove detí v rodinách zohráva silnejúca emancipácia žien. Prejavuje sa to na Slovensku v posledných rokoch aj tým, že priemerný vek prvého sobáša u mužov je okolo 30 rokov a u žien 27 rokov. Ešte pred 20 rokmi sme konštatovali, že sa nám vydávajú a ženia 19- až 21-roční mladí ľudia. Dnes je to minulosť. Stúpa počet žien, ktoré nepotrebujú manžela, aby mali deti. Rastie počet žien, ktoré sa viac venujú práci, kariére, svojej kráse a záľubám a tieto hodnoty uprednostňujú pred klasickou rodinou a výchovou detí. Znížil sa počet detí v rodinách. Predpokladáme, že onedlho významne vzrastie počet rodín, ktoré budú využívať služby opatrovateliek detí, služby pomocníčok v domácnosti. Je tu obava, že bujnenie bohatstva a zábavy povedie k neúcte k hodnotám, kultúre a bude prispievať k biede chudobných.
Dnes nevieme dosť presne, čo všetko tieto zmeny v rodine a rodinnom živote prinesú a spôsobia. Zmeny sú také náhle a silné, že odborníci nestačia analyzovať ich dosahy na výchovu a pripravovať preventívne či korekčné opatrenia a programy. Sú to dosahy psychologické, sociálne a v konečnom dôsledku aj ekonomické a politické.
Virtuálne a reálne nebezpečenstvá
Z uvedených zmien v rodine pre výchovu sú ohrozujúce najmä skutočnosti týkajúce sa opustených detí, týraných detí, detí žijúcich v dysfunkčných rodinách, žijúcich bez rodičov alebo len s jedným rodičom, žijúcich na ulici... Rodiny majú tendencie prenášať zodpovednosť za výchovu na školu. Škola sa bráni a hovorí, že základ výchovy je v rodine. Aj škola, aj rodina nadávajú na spoločnosť, médiá, ktoré kazia deti.
Ťažko sa hľadá a formuluje uspokojivé východisko alebo aspoň návrhy na riešenia nebezpečenstiev, ktoré sú tu nielen virtuálne, ale aj reálne. V tejto chvíli a v tomto priestore možno len konštatovať, že systémové opatrenia by sa mali týkať troch okruhov pôsobenia, a to:
-- školy
-- rodiny
-- kultúry (najmä masmédií, ale aj internetu...)
Veľa zodpovednosti je na každom z nás, ale vzhľadom na novú vládu, ktorá sa hlási k sociálnej -- ľudskej politike, by bolo vhodné a očakávané, keby si do programu zakomponovala práve otázky zlepšenia podmienok rodiny, výchovy.