Takmer 63-tisíc žiakov z 1 465 škôl sa koncom februára zúčastnilo na testovaní Monitor 9, v rámci ktorého sa zisťovali vedomosti deviatakov zo slovenského jazyka a matematiky. Kým slovenčinu zvládli v priemere na 71,1 percenta, v matematike bola úspešnosť 65-percentná. Zverejnené výsledky rozpútali polemiky o tom, či je takéto testovanie objektívne a skutočne odráža získané vedomosti žiakov.
Monitor 9 na našich základných školách prebieha už tretí rok. Avšak len teraz sa na ňom museli povinne zúčastniť všetci deviataci a stredné školy by zároveň mali prihliadať na výsledky testovania pri prijímacích skúškach. To tu doteraz nebolo. "Prvé dva roky sa na testoch zúčastnili len tí, ktorí sa hlásili na gymnázium. Na vzorke týchto žiakov sa overovala logistika, pripravil sa celý proces testovania od tvorby otázok, cez distribúciu testov do škôl, až po ich opravu a vyhodnotenie. Tento rok sa už pristúpilo na testovanie celej populácie deviatakov. A to je rozdiel. Preto neobstojí porovnávanie vlaňajších testov s tými tohtoročnými, rovnako ako nemožno porovnávať ani ich výsledky," hovorí národný koordinátor projektu Monitor 9/2005 Jozef Kuzma. Naráža na fakt, že v mnohých periodikách sa objavilo porovnanie, podľa ktorého matematika dopadla v testoch lepšie a slovenčina horšie ako vlani. Zdôrazňuje, že minuloročné testy boli špeciálne pripravované len pre žiakov, ktorí chceli študovať na gymnáziách. Inými slovami, pre tých najlepších, ktorí musia splniť najvyššie požiadavky. Tento rok sa testy viac priblížili k vzdelávaciemu štandardu. Autori ich museli pripraviť tak, aby aj najslabší žiaci mali šancu dosiahnuť isté výsledky, hoci je jasné, že všetky úlohy zvládnuť nemohli. Školy s vyučovacím jazykom národností si pritom mohli zvoliť maďarský alebo ukrajinský jazyk.
Niektorí žiaci aj učitelia sa sťažovali, že otázky zo slovenského jazyka boli v porovnaní s matematickými úlohami tento rok ťažšie. Jozef Kuzma však niečo také nepripúšťa. Vysvetľuje, že otázky z oboch predmetov pripravoval tím odborníkov z radov učiteľov a pracovníkov Štátneho pedagogického ústavu a kým sa dostali do testu, všetky prešli prísnou oponentúrou a boli niekoľkokrát vyhodnocované zo všetkým strán. "Jednou zo základných požiadaviek testu je, že musí vedieť triediť. To znamená, že musí dať šancu každému, no s rôznou úspešnosťou. Ideálne by bolo, keby testy potvrdili podľa výsledkov jednotkára, dvojkára, trojkára či štvorkára. Teda, keby jednotkár získal v teste najviac bodov a najslabší žiak zase najmenej. A to sa nám celoplošne pravdepodobne podarilo," dodáva.
Žiakov, učiteľov, rodičov aj širokú verejnosť asi najviac zaujíma, ktorá škola dopadla v testovaní najlepšie, prípadne, aké rozdiely boli medzi jednotlivými školami v rámci miest a krajov. Takémuto porovnávaniu sa však Kuzma bráni. "Naším cieľom nebolo zisťovať, ktorá škola a ktorý kraj dopadli najlepšie či najhoršie. Nechceme robiť nijaké top tabuľky. Nám ide len o žiaka. A napokon, treba si uvedomiť aj to, že z jedného monitoringu nemožno hodnotiť školu ani učiteľov. Keby sme ich mali za sebou už viac a zistíme, že dva -- tri roky tá istá škola dosahuje slabšie výsledky, mohli by sme tušiť, že niečo nie je v poriadku, ale ani tak si netrúfam povedať, čo všetko by sme tam mohli objaviť -- od kvality prostredia až po kvalitu učiteľov... No v každom prípade urobiť z jedného testu porovnanie škôl je trúfalé. Veď o rok už bude deviatakov učiť iný učiteľ, v lavici budú sedieť iní žiaci a aj výsledky testov môžu byť úplne iné. Preto by zverejnený predčasný rebríček úspešnosti škôl mohol niektorým školám zbytočne ublížiť a iné, naopak, neprávom vyzdvihnúť," myslí si.
Samozrejme, verejnosť sa pýta aj na to, kto testy opravoval. Nemohlo sa stať, že niektorým žiakom "záhadne" pribudlo zopár bodov navyše? "Ľudský faktor bol pri opravovaní testov absolútne vylúčený. Na jednej strane je to veľmi dobré, no na druhej strane, napríklad v matematike, vie ľudský faktor žiaka akoby pochopiť pri riešení tej-ktorej úlohy. Keď sa opravuje matematická úloha a učiteľ vidí, že celý postup je dobrý, no žiak sa pomýlil v poslednom bode, keď chybne vynásobil dve čísla, určite sa na to pozerá inak, ako keď niekto s príkladom ani len nepohne. V takýchto testoch to však nejde," konštatuje Kuzma.
Väčšina úloh, s ktorými sa deviataci museli popasovať, bola s výberom odpovede. Inými slovami, tí slabší si mohli aj zatipovať. No a práve to bolo tŕňom v oku niektorých kritikov Monitoru 9, ktorí poukazovali na to, že za takýchto podmienok testovanie nemôže presne odrážať získané vedomosti žiakov. Jozef Kuzma však tvrdí, že úspešnosť tipovania s počtom úloh v teste výrazne klesá, takže celkové výsledky to podľa neho významne skresliť nemohlo. V podstate je to podobné ako pri Športke. Šanca, že človek bude tipovať správne všetky čísla, je minimálna.
Druhá vec je, že testy museli robiť aj integrovaní žiaci, napríklad dyslektici, čo tiež mohlo výsledky skresliť, keďže žiak s poruchou čítania sa ťažko môže v teste porovnať so zvyškom študentov. "Našou úlohou bolo pripraviť testy pre celú populáciu deviatakov. Fakt je, že na začiatku si zrejme málokto uvedomil, že tam patria aj žiaci v reedukačných domovoch, hospitalizovaní napríklad na onkológii, deti, ktoré sú s rodičmi v zahraničí, ale aj integrovaní. Až teraz sa ukazuje, že žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je veľmi veľa. Diagnóz ako dyslekcia, dysgrafia či rôznych autistických porúch je toľko, že keby sme mutovali všetky testy na požiadavky jednotlivých študentov, vyžadovalo by si to skutočne exemplárnu prípravu pri tvorbe testov aj prispôsobení meracích prostriedkov. To všetko sa zrejme bude musieť v budúcnosti ešte doriešiť. Na druhej strane, keby sme tentoraz nezahrnuli integrovaných žiakov do výsledkov testovania, ja sám by som to pociťoval tak, že ich diskriminujeme. Pritom na to nie je dôvod. Máme k dispozícii výsledky integrovaných žiakov a sú skutočne veľmi slušné. Jeden z nich urobil testy dokonca na 100 percent," hovorí J. Kuzma.
Sotva sa jedno testovanie skončilo, už dnes vieme, že Monitor 9 čaká aj budúcoročných deviatakov. Hoci je predčasné hovoriť o tom, ako budú testy vyzerať, podľa Jozefa Kuzmu určite budú porovnateľné z hľadiska náročnosti s tohtoročnými, aj keď je jasné, že otázky nebudú rovnaké. V každom prípade to vyzerá tak, že Monitor 9 sa v našich školách udomácni už natrvalo. Postupne by mal nahradiť prijímacie skúšky na stredné školy. "Myslím si, že by bolo dobré, keby Monitor nahradil klasické prijímačky. Žiak je predsa len menej stresovaný, keď píše testy z matematiky a zo slovenčiny v známom prostredí, v škole, ktorú navštevoval niekoľko rokov. Navyše, žiaci píšu celoplošne rovnaké testy, takže ich výsledky sú porovnateľné. Keď si totiž požiadavky na prijímacie pohovory stanovujú samotné školy, vidieť mnohé kvalitatívne i kvantitatívne rozdiely medzi nimi. Monitor je určite v tomto smere objektívnejší. Otázne však je, či naši učitelia a riaditelia základných škôl majú záujem o to, aby získali skutočne objektívne informácie o úrovni vedomostí svojich žiakov," konštatuje koordinátor projektu Monitor 9.
Úspešnosť v teste z matematiky na ZŠ -- 65 percent
Priemerný získaný počet bodov z matematiky -- 23,4 z
možných 36 bodov
Úspešnosť v teste zo slovenčiny -- 71,1 percenta
Priemerný získaný počet bodov zo slovenčiny -- 21,3 z
možných 30 bodov
Počet žiakov, ktorí urobili matematiku aj slovenčinu
na plný počet bodov -- 166
Školy s jazykom menšín:
Úspešnosť v teste z maďarčiny -- 66,6 percenta
Priemerný získaný počet bodov z maďarčiny -- 20 z
možných 30 bodov
Počet žiakov, ktorí urobili matematiku aj maďarčinu na
plný počet bodov -- 9
Úspešnosť v teste z ukrajinčiny -- 82,3 percenta
Priemerný získaný počet bodov z ukrajinčiny -- 24,7 z
možných 30 bodov
Počet žiakov, ktorí urobili matematiku aj ukrajinčinu na
plný počet bodov -- 0