Hovoriť o nejakej veci (vlastnosti, výkone), že je dobrá, výborná, elitná, môžeme zmysluplne len vtedy, ak ju porovnáme s inými. To platí nielen o veciach, ale napríklad aj o javoch a výkonoch. Takéto porovnanie stráca subjektívnosť tým viac, čím presnejšie meradlo máme a ako sme určili hranicu, od ktorej nameraná hodnota zodpovedá našej predstave napríklad elity.
Zdanlivo odbočme. Sú absolventi našich škôl (základných, stredných, vysokých) vybavení takými vedomosťami a zručnosťami, ktoré im pomôžu v podmienkach 21. storočia dobre sa uplatniť na trhu pracovných síl i v osobnom živote? Vedia efektívne analyzovať, zdôvodňovať a prezentovať svoje myšlienky? Budú schopní vzdelávať sa po celý svoj život? Odpovede na tieto a podobné otázky potrebujú poznať nielen žiaci a študenti, ale aj verejnosť a tvorcovia školskej politiky.
Nezáživne a zbytočne
Na konci minulého storočia sa zástupcovia členských štátov Organizácie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (OECD) zhodli v presvedčení, že ich školské systémy nereagujú dostatočne rýchlo na zmeny prebiehajúce v spoločnosti, že školy v ich štátoch odovzdávajú študentom stále rovnakým nezáživným spôsobom súbor vedomostí, ktoré pravdepodobne nikdy nebudú potrebovať, a ak áno, ľahko si ich nájdu v dostupných informačných zdrojoch. Preto sa rozhodli, že zorganizujú vlastný výskum, v mnohých ohľadoch odlišný od tradičných výskumov. Tak vznikla PISA, výskum, ktorý má poskytnúť tvorcom školskej politiky v jednotlivých štátoch možnosť prijímať kvalifikované rozhodnutia.
Slovensko, ako jediný člen OECD, sa v začiatkoch na tomto prieskume nezúčastnilo. Do programu PISA sa plnohodnotne zapojilo až v rokoch 2003 a 2006. Výskumy PISA (týkajú sa pätnásťročných žiakov) sa zameriavajú na čitateľskú, prírodovednú a matematickú gramotnosť. Ambíciou výskumov je zhodnotiť výkonnosť vzdelávacích systémov vo vzťahu k základným požiadavkám (tak, ako sú definované spoločnosťou), nie vo vzťahu k výučbe a osvojovaniu súboru akademických vedomostí. Takéto autentické merania OECD považuje za nevyhnutné, ak majú byť školy a vzdelávacie systémy motivované zamerať sa na moderné úlohy.
Súčasťou výskumov PISA sú aj dotazníky pre žiakov, školy a rodičov. Zisťuje sa napríklad zhoda medzi výsledkami v testoch a známkami žiakov, postoje žiakov k učeniu, ich životné ašpirácie, vplyv rodinného zázemia, podmienky vyučovania, vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi.
Rating a rankig sú rozdielne veci
Ako je to s naším monitorovaním? Aký obraz nám o výkonnosti vzdelávania na slovenských základných školách dáva náš, v uplynulých dňoch všade pretriasaný, Monitor?
V prvom rade treba povedať, že Monitor tak, ako sa doteraz prezentoval, nie je celostným pohľadom na vzdelávaciu prácu základných škôl. Ukazuje len aktuálny stav vedomostí v dvoch vyučovacích predmetoch (materinský jazyk a matematika). Najpodstatnejšie pre tvrdenie, že Monitor má minimálnu predikčnú hodnotu, je, že usporiadanie škôl (žiakov) podľa dosiahnutých bodov neukazuje schopnosť podávať požadované výkony. Inak povedané -- rating a rankig sú dve úplne rozdielne veci!
Častejšie merania
V koncepčných materiáloch týkajúcich sa monitorovania nájdeme tvrdenie, že získané výsledky majú slúžiť predovšetkým žiakom a školám, štátnej školskej správe, zriaďovateľom. Výhrady k tomuto tvrdeniu mať nemožno. Práve preto máme ďalší podnet na premýšľanie -- urobiť monitorovanie nástrojom na meranie a posúdenie výsledkov vzdelávania na výstupe z jednotlivých stupňov vzdelávania a v priebehu školskej dochádzky. Jednoducho -- monitorovanie vzdelávacej práce základných škôl nerobiť iba v deviatom ročníku, ale aj pri ukončení vzdelávania na 1. stupni základnej školy a v 7. ročníku. "Hustejšie" by sa získavali podnety na korekcie obsahu a metodiky vzdelávania, profitovali by z toho žiaci, škola aj spoločnosť. Porovnávaním výsledkov z troch monitorovaní by sa dala dobre ukázať aj efektívnosť práce na jednotlivých školách.
Rôzne skupiny rôznymi metrami neporovnáte
Každoročne sa meniaci obsah testov Monitora znemožňuje porovnávať zmeny vo výkonnosti jednotlivých škôl aj celého systému. Hovoriť o tom, či sú tohtoročné výsledky lepšie alebo horšie (a dokumentovať to percentom úspešne vyriešených úloh) je detinské. Výsledky doterajších monitorovaní sú pre posudzovanie zmien vo výkonnosti škôl nepoužiteľné. Jednoducho preto, že sa merajú rôzne skupiny žiakov rôznymi meradlami (testmi), s rôznymi subjektívnymi i objektívnymi predpokladmi dosiahnuť požadovaný výkon.
Cieľom monitorovania by malo byť -- dať školám, štátnej školskej správe, zriaďovateľom, ale aj pedagogickému výskumu podnety, ako by sa malo vyvíjať vzdelávacie úsilie, ukázať silné a slabé stránky metodiky vyučovania. Poskytuje aj nástroje, umožňujúce centru monitorovať výkonnostnú úroveň študentov aj vtedy, keď je správa škôl prevedená na iné subjekty. Takéto závery však v záverečných správach o monitore neboli. A to vyvoláva potrebu rozmýšľať o jeho efektívnosti.
Monitor a "nová" maturita, oboje vytvorené v snahe zlepšovať kvalitu a výkonnosť slovenského školstva, pôsobia ako nesystémové kroky. Ťažko by mohol byť úspešný výrobný podnik, ktorý by sa v presvedčení, že treba zvýšiť kvalitu jeho výrobkov, uspokojil s tým, že zlepší výstupnú kontrolu -- pridá v nej ľudí a nainštaluje citlivejšie kontrolné prístroje. Kým nebude mať kvalitnejšie suroviny, modernejšie výrobné linky a nebude vzdelávať svojich zamestnancov, vo svete zrejme neprerazí.
Myslíte si, že by ste mali šancu na plný bodový zisk v Monitore 2007 zo slovenského jazyka a z literatúry? Ak neviete, čo je metonymia, personifikácia, epiteton či epizeuxa, nádej si nerobte!
Dávame vám za pravdu, ak pochybujete, že práve toto patrí medzi najpodstatnejšie vedomosti, ktoré by mal deviatak mať a že práve toto je to, čo ho predurčuje úspešne študovať na ktorejkoľvek strednej škole.