Vládcovia, filozofi, politici často hľadali modely usporiadania verejných vecí tak, aby sa k ideálu ich spoločnosti čo najviac približovalo. Problémom však vždy bolo, akými cestami sa k vysnenej spoločnosti dopracovať. Jedni hľadali cestu v diktatúre, iní v osvete a vo vzdelávaní. V dejinách nájdeme nespočetne veľa pokusov o dobrý výsledok usporiadania spoločnosti. Doteraz sa však nenašlo všeobecne platné optimálne riešenie. Dodnes nájdeme v každej spoločnosti chudobných, bohatých, veľmi bohatých i strednú vrstvu nachádzajúcu sa medzi týmito hlavnými pólmi.
Príbeh neúspešného študenta Gatesa
Americká spoločnosť je považovaná za meritokratickú, čo znamená, že každý, kto chce, kto sa o to usiluje, môže v tejto spoločnosti uspieť. O Amerike minulého storočia sa na dokreslenie tohto princípu zvykne hovoriť príbeh o tom, ako sa chudobný chlapec, ktorý začal s čistením topánok na ulici, vypracoval na milionára. Variantov tohto príbehu je nekonečne veľa. Okrem iných sa ako reálny príklad pripomína príbeh Billa Gatesa, neúspešného študenta vysokej školy. Tieto príbehy sa rozprávajú už malým deťom, ako model toho, ako možno v živote uspieť aj v tých najhorších podmienkach.
Americkí žiaci neodpisujú
Je známe, že americkí rodičia sú na svoje deti v živote oveľa tvrdší ako rodičia u nás. Americký riaditeľ a majiteľ fabriky nevytiahne svojho syna hneď po skončení školy do vysokej funkcie. Práve naopak, americký otec hovorí, že by mu tým veľmi ublížil. Dôležitejšie a výchovnejšie je, aby syn prešiel všetkými stupňami vo fabrike a aby si skúsil aj prácu robotníka. Často sa používa model, keď idú americké deti
na skusy najskôr do iných podnikov v iných mestách Ameriky, aby si otestovali svoje sily. Na túto filozofiu spoliehania sa na vlastné sily sa viaže aj fakt, že v americkej škole sa nezvykne odpisovať od spolužiakov. Je to nielen nečestné a nefér, ale poukazuje to na skutočnosť, že mladý človek je pripravený podvádzať aj neskôr v živote, čo ho poriadne defavorizuje medzi spolužiakmi i v okolí. Prirodzene, aj tam sa nájdu výnimky.
Dobrá známka za každú cenu?
V našich zemepisných šírkach sa nosí iná morálka. Študent nepozerá na svoje schopnosti, predpoklady, pracovitosť, on chce úspech, teda dobrú známku za každú cenu. Aj podvodu, klamstva. Ak by sa u nás pestovala americká filozofia úspechu, asi by neboli také problémy s maturitami, so zatajovaním otázok, zložitým a finančne náročným modelom ich doručovania do škôl tesne pred začatím maturít. Tejto filozofii napokon zodpovedá aj náš model hodnotenia žiakov. Tých u nás hodnotíme na základe chýb, ktoré urobia, Američania preferujú hodnotenie na základe toho, koľko študent vie.
V Amerike však platí aj iné pravidlo, ktoré hovorí o tom, že najúspešnejší ľudia majú vynikajúce vzdelanie na najlepších a najprestížnejších školách. Medzi nimi má osobitné meno Harvard, ktorý odchoval najviac nositeľov Nobelovej ceny, ale aj viacero amerických prezidentov.
Fenomén úspechu
Vzdelanie všeobecne je významným úspechovým fenoménom človeka. Podľa nedávneho výskumu sa ukázalo, že spomedzi obyvateľov, ktorí zarábajú
ročne menej ako 20-tisíc dolárov, je len 8 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Spomedzi obyvateľov, ktorých ročný príjem je viac ako 100-tisíc dolárov,
je až 82 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Pred pol storočím malo veľký význam pri dosahovaní vzdelania a úspechu človeka v USA vzdelávanie na súkromných školách. Študenti najexkluzívnejších súkromných univerzít pochádzali z elitných internátnych súkromných škôl, ktorí predtým študovali na elitných súkromných základných školách.
Dnes je situácia zásadne iná. Na jednotlivé školy sa prijímajú študenti omnoho viac na základe schopností uchádzačov o štúdium. Väčšina univerzít v Spojených štátoch teraz prijíma študentov na základe výsledkov celoštátnej skúšky SAT (Scholastic Achievement Test). Je to skúška schopností, zisťuje všeobecné predpoklady a schopnosti v matematike a angličtine. Je považovaná za spravodlivý nástroj a spôsob prijímania študentov na štúdium.
Miera bohatstva a vzdelania
Problémom dneška sa u nás paradoxne stáva pri dosahovaní vzdelania miera bohatstva a materiálneho dostatku rodičov detí. Pri nedávnom meraní kvality školstva PISA sa napríklad na Slovensku ukázalo, že u nás jestvuje najväčšia závislosť medzi sociálnym a materiálnym zázemím dieťaťa a dosiahnutým vzdelaním. Ukázalo sa, že čím v chudobnejšej rodine žiak žije a čím majú jeho rodičia nižšie vzdelanie, tým je nižší jeho predpoklad získať vysoké a kvalitné vzdelanie. Podobné závery sa ukázali aj pri vyhodnocovaní skúšok SAT. Tu sa ukázalo, že mladí uchádzači z bohatých rodín mali pri tejto skúške oveľa lepšie výsledky ako uchádzači z chudobných rodín.
Predškolská výchova
Vedci v USA hľadajú príčiny tohto stavu. Zatiaľ konštatujú predovšetkým to, že nech je už dôvod akýkoľvek, hlavná príčina je ukrytá zrejme v rodinách, zjavne v prvých rokoch života dieťaťa. Tento fakt podporuje aj to, že vo Fínsku, v krajine s najlepším školským systémom, je predškolská výchova dieťaťa a príprava na základnú školu povinná pre všetky deti. Platí to napokon aj o Slovensku. Ak sme mali aj my predškolskú výchovu, takpovediac, povinnú pre deti v predškolskom
veku, keď sa trvalo na tom, aby bol aspoň posledný rok pred nástupom do základnej školy povinný, dosahovala kvalita nášho vzdelávacieho systému nadpriemernú úroveň napriek nie príliš vysokému financovaniu. PISA potvrdila, že dnes je náš školský systém podpriemerný, ale, samozrejme, nielen preto, že sme materské školy presunuli ako originálnu kompetenciu pod samosprávu miest a obcí.
Investícia do vzdelania sa úročí 19-násobne
Život s vyšším sociálnym statusom sa odlišuje od života v chudobnej rodine. Bohatí rodičia s vyšším vzdelaním majú napríklad bohatšiu slovnú zásobu, zvyčajne deťom čítajú. V takýchto rodinách sa častejšie hovorí o tom, čo všetko treba robiť pre to, aby človek bol v zamestnaní úspešnejší, dieťaťu je k dispozícii oveľa viac pozitívnych vzorov. V tejto rodine sa dieťa dostáva častejšie do kontaktu so správnymi pravidlami komunikácie, riešenia konfliktov a problémov, častejšie sa stretáva s potrebou ovládania cudzieho jazyka a pod.
V USA v deväťdesiatych rokoch prepočítali, že 1 dolár investovaný do vzdelania sa za 10 rokov zúročí na 19 dolárov. Faktom je, že ľudia s vyšším vzdelaním majú vyššiu šancu získať zamestnanie, že sú v priemere lepšie platení a majú teda i vyššiu životnú úroveň. To vytvára predpoklady na to, aby aj ich deti dosiahli vyššie a kvalitnejšie vzdelanie. Problémom zostáva, ako dosiahnuť zmenu vzťahu k vzdelaniu v prípade sociálne slabých vrstiev a najmä to, ako pomôcť deťom z takýchto rodín eliminovať vplyvy materiálneho a finančného nedostatku v rodinách na kvalitu ich vzdelávania.
Sociálny status rodiny, vzťah rodičov k deťom, počet súrodencov, dostatok vedomostí rodičov pri výchove vlastných detí, podpora záujmu o múdrosť, vedomosti, knihy, prístup k informačno-komunikačným technológiám, kvalitná výchova prostredím, to všetko sú činitele, ktoré môžu výrazne ovplyvniť neskorší úspech človeka v živote.
Ukazuje sa, že predškolská príprava dieťaťa má oveľa väčší význam ako si na Slovensku uvedomujeme. Namiesto podpory tohto článku vzdelávacej cesty dieťaťa ho obmedzujeme, preniesli sme kompetencie v tejto oblasti na samosprávu, ktorá nemusí vždy dokázať ani pri dobrej vôli financovať takéto zariadenie. Túto
systémovú chybu na Slovensku bude asi potrebné opraviť. V záujme toho, aby sme ako štát s menším počtom obyvateľov mali viac kvalitne vzdelaných ľudí.