Aké sú slovenské top vysoké školy? Relevantné údaje v podobe úspešnosti absolventov vysokých škôl štatistiky neexistujú. Ako teda zistiť, ktoré školy, prípadne študijné odbory sú tie naj? Porovnávať školy podľa počtu prihlásených perspektívnych študentov by nebolo fér, pretože by boli zvýhodnené veľké školy v Bratislave, Banskej Bystrici či Košiciach. Istú, aj keď nie zásadnú vypovedaciu hodnotu by mohol mať údaj o počte prihlásených na jedno plánované študijné miesto. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) sa na najväčšiu slovenskú vysokú školu -- Univerzitu Komenského v Bratislave -- na školský rok 2003 -- 2004 hlásilo na jedno plánované miesto denného štúdia priemerne 2,4 študenta. Najväčší nával z tohto pohľadu bol na Akadémiu Policajného zboru v Bratislave, kde sa na jedno plánované miesto hlásilo 10,5 študenta. Veľmi dobre pri zohľadnení kritéria počtu uchádzačov na jedno miesto obstáli aj Akadémia umení v Banskej Bystrici a Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (4,5 a 5,6). Naopak, na Vysokú školu manažmentu v Trenčíne sa hlásil necelý študent na jedno plánované miesto. Podobné čísla vyšli aj Trnavskej univerzite v Trnave a Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Štatistika veľmi často konečné čísla skresľuje, a tak ani tento údaj nemožno pri hodnotení kvality vysokých škôl brať ako rozhodujúci.
Vzdelanie pedagógov
Vysoké školy možno rozdeliť aj podľa štruktúry dosiahnutého vzdelania ich pedagógov. Aj keď posledné zverejnené údaje (ÚIPŠ) sa viažu k roku 2001, je zaujímavé porovnať jednotlivé školy aj z hľadiska podielu profesorov, docentov a učiteľov s vedeckou hodnosťou na celkovom počte interných učiteľov. V priemere najväčší podiel profesorov spomedzi interných učiteľov mala v roku 2001 Akadémia umení v Banskej Bystrici (22 %), tesne nasledovaná Vysoká škola výtvarných umení s Vysokou školou múzických umení v Bratislave a Trnavskou univerzitou (17 -- 18 %). Podiel profesorov na ostatných vysokých školách sa pohybuje na úrovni okolo desať percent. Na opačnom konci rebríčka sú Katolícka univerzita v Ružomberku a Vysoká škola manažmentu (VŠM) v Trenčíne (5 a 3 percentá). Pri pohľade na podiel učiteľov s vedeckou hodnosťou, kde už sú zastúpení aj docenti a odborní asistenti, vychádzajú najlepšie košické školy -- Univerzita veterinárskeho lekárstva a Univerzita P. J. Šafárika -- ako jediné dosiahli viac ako 70 percent. Len o čosi menej má Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (68 %). Väčšina vysokých škôl sa pohybuje v rozmedzí 40 -- 60 percent podielu učiteľov s vedeckou hodnosťou. Pomyselný rebríček uzatvárajú trenčianska VŠM, banskobystrická Akadémia umení a bratislavská VŠMÚ. Podiel učiteľov s akademickou hodnosťou, prirodzene, ovplyvňuje aj charakter inštitúcie, ako je to napríklad pri vysokých školách umeleckého typu.
Ubytovanie
Značné rozdiely medzi vysokými školami sú aj v ubytovacích kapacitách a ich využití. Podľa výmery ubytovacích miestností (m2) na jedného ubytovaného by mali mať najväčší komfort študenti Technickej univerzity vo Zvolene (takmer 9 štvorcových metrov), vo väčšine ubytovacích zariadení vysokých škôl je to okolo 6 -- 7 m2. Najmenšiu výmeru majú na internátoch ubytovaní študenti Akadémie umení a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (približne 4 štvorcové metre). Údaje pochádzajú z roku 2001, situácia sa medzitým mohla zmeniť.
TOP fakulty
Zaujímavý pohľad ponúka štatistika o počte študentov podľa toho, aký typ fakulty navštevujú. Najväčší počet študentov je dlhodobo na tzv. univerzitných fakultách. Podľa údajov ÚIPŠ sa za posledných desať rokov počet študentov s bohosloveckým, prírodovedným, lekárskym, farmaceutickým, veterinárnym, humanitným, filozofickým, filologickým, právnickým a pedagogickým zameraním viac ako zdvojnásobil (viac ako 60-tisíc študentov). Veľmi prudký nárast študentov zaznamenali fakulty so zameraním na ekonomiku a manažment, ich počet sa za poslednú dekádu strojnásobil a chodí na ne približne 30-tisíc študentov, podobne ako na technické fakulty. S výrazným odstupom sú fakulty zamerané na poľnohospodárstvo a lesníctvo a umelecké fakulty, kde sa počet študentov približne zdvojnásobil. Veľké rozdiely v počte študentov na jednotlivých typoch fakúlt sú, prirodzene, dané šírkou ich záberu.