Slovenská sporiteľňa je lídrom na slovenskom bankovom trhu. Kde je ešte potenciál rastu a ktorým smerom sa chcete uberať?
Sme lídrom na úverovom trhu a trhu depozitov. Túto pozíciu si chceme v každom prípade udržať, prípadne rozšíriť. Úverový trh má vysoký potenciál, ďalšou možnosťou rastu pre našu banku sú kreditné karty.
V Asset managemente sme druhí na trhu, myslím si, že je to dobrá pozícia a v tejto oblasti sa určite chceme dostať na prvé miesto. Ľudia sú čoraz bohatší a boli sme prví na Slovensku, kto hovoril, že klienti budú očakávať najmä kvalitné služby. S tým je spojený Asset management a správa majetku. Vieme im poradiť, ako a kam investovať. Rozhodnúť sa však musí sám klient. Ale musí mať skúsených poradcov, ktorí tieto možnosti vedia klientom lepšie vysvetliť.
Ktorí klienti sú pre banku najzaujímavejší?
Slovenská sporiteľňa je tradičná retailová banka, no staráme sa aj o segment malých a stredných podnikateľov. To sú naše dve priority. To však neznamená, že sa nevieme postarať aj o veľkých klientov, ale treba mať priority. V tomto smere chceme pokračovať aj naďalej. Slovenská sporiteľňa je tradične banka pre občana, čo chceme aj zostať. Viac však chceme získať aj v segmente bohatých klientov. Títo ľudia sú zatiaľ koncentrovaní najmä v Bratislave, ale postupne sa to bude rozširovať. Ľudia na Slovensku budú bohatší a budú zarábať viac, a to je výhoda našej banky, lebo máme pobočky všade.
| Biznis raňajky: Mám rada ľudí, ktorí mi oponujú „Rakúšania sa majú príliš dobre, pretože zabudli na to, že treba aj za niečo bojovať a že nie všetko spadne z neba. Myslím si, že Slováci sa v práci viac angažujú.“ |
Keďže sa zameriavate na retail, chcete posilniť svoju pozíciu aj v hypotekárnom úverovaní?
Klient si chce kúpiť byt alebo dom a úver zabezpečí nehnuteľnosťou. Je mu jedno, či ide o americkú alebo klasickú hypotéku, úver so štátnou podporou alebo úver na bývanie. O čom my hovoríme, to je investičný úver zabezpečený nehnuteľnosťou. V tejto oblasti sme lídrom a v tomto smere budeme pokračovať.
Hypotekárne úvery so štátnou podporou majú dve strany mince. Na jednej strane dostanete štátnu podporu, čo je skvelé. Na druhej strane musíte akceptovať obrovskú administráciu. Niektorých klientov to nezaujíma. Nie sú iba mladí klienti, ktorí potrebujú byt a dom, ale aj starší, a na nich nemôžeme zabúdať. V celkovom segmente investičných úverov na bývanie sme lídrom.
Privátne bankovníctvo je jeden z najrýchlejšie rastúcich segmentov na trhu. Čo plánujete v tejto oblasti?
Máme špeciálny úsek pre privátne bankovníctvo a poradcov, ktorí sa o klientov starajú. Je to skôr otázka, ako definujete privátne bankovníctvo, čo všetko táto služba obsahuje a koľko klientov je na Slovensku, ktorí majú toľko peňazí, že naozaj budú investovať aj na zahraničných burzách. Keď hovoríme o privátnom bankovníctve v úzkom zmysle, hovoríme o individuálnom investovaní do cenných papierov, do akcií v zahraničí. Obchodovať na zahraničnej burze sa nedá len s pol miliónom korún. Musíte mať viac. Treba sa pozrieť, aký je potenciál na Slovensku. Ten tu je, ale zatiaľ nie veľmi veľký.
U nás privátne bankovníctvo znamená špeciálny servis pre tých klientov, ktorí majú viac a môžu si dovoliť aj riskovať kapitál. Staráme sa o každú sumu. Máme portfóliá pre klienta, ktorý chce riskovať, a takisto portfóliá s malým rizikom.
Budú pribúdať na Slovensku aj bonitní klienti v takom množstve, že sa na nich oplatí banke orientovať?
Či sa to oplatí, je otázka toho, koľko takých ľudí tu je a aké investície potrebujete. My už systém v banke máme. Keď sa budú zvyšovať potreby, zvýšime aj počet ľudí. Samozrejme, že predpokladám, že ten potenciál bude na Slovensku časom väčší. Keď budú ľudia zarábať viac a budú mať pokryté všetky potreby, potom už človek môže rozmýšľať, čo ďalej s peniazmi.
V poslednom čase sa veľa hovorí o bankových poplatkoch. Je to vec, ktorá klientom prekáža. Ako vnímate túto diskusiu?
Myslím si, že táto diskusia je veľmi nešťastná. Je to silná téma, pretože bankové poplatky nikto nemá rád a veľa ľudí, ktorí nevidia dovnútra, nevie, prečo si ich banka účtuje.
Treba sa pozrieť aj na to, čo banka pre klienta robí. Keď idete k právnikovi alebo audítorovi, nikto sa nepýta, prečo si účtujú poplatky. Faktom je, že podľa prieskumov sú v priemere spomedzi krajín strednej Európy najnižšie poplatky na Slovensku. Poplatky si banky účtujú za to, že majú s niektorými úkonmi náklady. Nedá sa to robiť zadarmo.
Musíme však pracovať na tom, aby to klienti pochopili. Bankovníctvo nie je jednoduché a veľa ľudí sa oň nezaujíma. Finančná gramotnosť na Slovensku, ale aj vo svete, má svoje rezervy.
Ako euro ovplyvní hospodárenie bánk na Slovensku?
Prijatie eura ovplyvní najmä banky. Na jednej strane máme vysoké náklady. Všetky počítačové systémy v bankách musia prejsť na euro. Banky takisto prídu o veľkú časť výnosov zo zahraničného platobného styku, zmenárenských služieb, z treasury a z úrokových výnosov.
Napriek tomu sme za prechod na euro a implementujeme ho, lebo sme presvedčení, že euro výrazne podporí ekonomiku a bankám sa to vráti. Bolo to vidieť v krajinách, ktoré už majú euro.
Môže sa stať, že si banky budú chcieť straty nejakým spôsobom nahradiť napríklad zvyšovaním poplatkov?
Nedá sa to úplne vylúčiť. O poplatkoch sa na Slovensku vedie intenzívna verejná diskusia. Možnosti bánk zvyšovať poplatky sú ale obmedzené.
Môže dôjsť k presunom niektorých činností v bankách na Slovensku smerom k materským spoločnostiam?
Keď budeme používať iba jednu menu, niektoré veci nemá zmysel robiť dvakrát. Budú sa sústreďovať. Ale ostatné činnosti musia zostať v bankách na Slovensku.
Dajú sa náklady na zavedenie eura vyčísliť?
Presne to zatiaľ povedať nevieme. Pohybuje sa to medzi 20 až 30 miliónmi eur.
Ako môže banka na eure, naopak, získať?
Keď bude kreatívna a ponúkne nové služby a produkty. To otvorí nové možnosti. Hovorili sme o privátnom bankovníctve. Koľko ľudí investuje na Slovensku do cenných papierov? Kto má teraz odvahu kupovať akcie napríklad na Frankfurtskej burze? Keď budeme mať jednu menu, tá obava môže byť menšia. Trh sa otvorí, to bude pre banku príležitosť. Nebude to však ihneď. Nejaký čas to bude trvať.
Je na Slovensku možnosť na vstup ďalšej banky? Akým smerom sa bude vyvíjať bankový trh?
Dosah zavedenia eura na výnosy však zasiahne banky s rozdielnou intenzitou. Tie, ktoré sú veľmi sústredené na treasury, zahraničný platobný styk alebo obchod so zahraničnou menou, sa budú, samozrejme, trápiť oveľa viac ako my.
Bude veľmi zaujímavé sledovať, ktorým smerom sa trh uberie. Na Slovensku máme novú banku na trhu. Na špeciálne služby je tu stále priestor.
Či nejaká banka pribudne alebo ubudne, sa však ani v budúcnosti nerozhodne na Slovensku. Väčšina domáceho trhu je v zahraničných rukách. Budú o tom rozhodovať zahraniční majitelia. Vo svete majú niektoré banky v súčasnosti veľké problémy a aj to môže ovplyvniť náš trh. Principiálne si však myslím, že na Slovensku máme dosť bánk, ale my to lokálne ovplyvniť nemôžeme.
Ako vnímate príchod internetových bánk, môže to byť pre súčasne banky reálna konkurencia?
Do istej miery to môže byť konkurencia. Osobne som presvedčená, že klient bude chcieť isté veci robiť cez internet, ale to môže už v každej banke. O tom, či klient chce s hlavnou bankou komunikovať iba cez elektronické kanály, pochybujem. Vidíme to aj v iných krajinách Európskej únie. Klient potrebuje osobný kontakt. Keď novozaložená banka na verejnosti povie, že do ziskovej fázy sa dostane o päť až šesť rokov, je vidieť, že získať klientov nie je jednoduché.
Banka počas vášho pôsobenia dosahuje dobré výsledky. Čo považujete za svoj najväčší úspech?
To nie sú moje úspechy. Sú to úspechy ľudí, ktorí pracujú v Slovenskej sporiteľni. Ja môžem dať smer, ovplyvniť stratégiu a vytvárať dobré podmienky na prácu. To je moja úloha, ale úspechy robia ľudia. Najväčším úspechom banky za posledné roky je, že sa zmenila z ťažkopádneho kolosu, ktorý bral klienta ako rušenie pohodlného života, na banku, ktorá sa o klienta aktívne stará.
Obrátiť banku tak, aby bola orientovaná na klienta, nebolo jednoduché. Nehovorím, že to všade stopercentne funguje. Musíme na tom ešte pracovať. Klient je pre nás najdôležitejší, je náš poklad. Keď sa oňho nevieme postarať, vysvetliť mu, čo môžeme ponúknuť, výhody, ale aj nevýhody, potom nebudeme zarábať.
Na Slovensku ste už 13 rokov. Krajina za tento čas prešla veľkými politickými zmenami. Ako vnímate túto oblasť?
Musím povedať, že som veľmi vďačná za to, že som zažila tieto roky na Slovensku. Možno si to Slováci neuvedomujú, ale všetci, čo tu žijeme, dostávame veľký dar vidieť, ako sa buduje krajina. Ani nie pred dvadsiatimi rokmi tu bola hranica, ktorá sa nedávno úplne otvorila. Žijeme tu v historických časoch. Že prebiehajú politické zmeny a pohyby, je úplne prirodzené. Že niekedy dochádza k extrémnejším situáciám, je tiež prirodzené. Ale keď sa pozrieme na to, čo Slovenská republika od jej vzniku doteraz dosiahla, klobúk dole. Neviem, koľko krajín na svete v takomto krátkom čase vedelo implementovať také zmeny a dosiahnuť taký ekonomický rozvoj. Politické zmeny budú vždy. Tak isto je to aj v Rakúsku. Ekonomika bude vždy spojená s politikou, ale musí byť nezávislá tak, ako je to len možné. Ukázalo sa to aj v iných krajinách. Musí tam byť spolupráca, ale závislosť nie je dobrá. Myslím si, že to sme na Slovensku dosiahli. Politické zmeny budú aj naďalej, veď na Slovensku je demokracia mladá. Krajina je však už silná a stabilná. Musíme veriť, že to vieme dosiahnuť aj v budúcnosti, musíme mať sebaistotu, veď sme dosiahli veľa a musíme ísť ďalej.
Ako sa vám komunikuje so súčasnou vládou?
Nedá sa povedať, že banky sú najobľúbenejšie objekty terajšej vlády. Ale nebolo to tak ani počas predchádzajúcej vlády. Myslím si, že s ministrami sme si vybudovali dobrý komunikačný základ. Samozrejme, že sa to vždy dá zlepšovať. Bolo to vidieť aj v predchádzajúcich mesiacoch, keď sme vedeli diskutovať a nájsť lepšie riešenia v niektorých zákonoch, ktoré boli akceptovateľné pre obe strany. Že minister financií chce mať najväčšie príjmy z daní, aké môže získať, nie je vôbec prekvapujúce. Ani to, že podnikateľ alebo banka nechcú platiť vysoké dane, nie je prekvapenie. Treba trafiť niekde medzi to. Myslím si, že sme to dokázali a som presvedčená, že to tak bude pokračovať. Mali sme určité diskusie, ale to sme ako banková asociácia mali s každou vládou. Je to prirodzené, veď niekedy sme na opačných stranách. Aj s Národnou bankou niekedy diskutujeme. Je to prirodzený konflikt, ktorý tam musí byť. Konflikty nás motivujú učiť sa a rozvíjať.
Je nejaký výrazný rozdiel medzi klientom na Slovensku a napríklad v Rakúsku?
Rakúski klienti sú trochu náročnejší ako slovenskí. Je to však otázka rozvoja. Bankové produkty tu nie sú tak dlho na trhu ako v Rakúsku. Ľudia sú tam viac zvyknutí na niektoré veci ako u nás. Principiálne je to však veľmi podobné, lebo mentalita síce nie je rovnaká, ale veľmi podobná.