Vážim si možnosť voľby

K textilu mala vždy blízko. V detstve však šila skôr bábky ako romantické šaty pre bábiky.
Počas dospievania ju očarili priadze a z ich osídiel sa jej už nepodarilo vymaniť. Aj vďaka tomu je dnes módnou návrhárkou, ktorej tvorba sa nedá zameniť s tvorbou kolegov z brandže. Z jej mena sa stáva vyhľadávaná značka.
Takmer rok prezentuje svoje textilné diela vo vlastnom odevnom a dizajnérskom štúdiu v centre Bratislavy.
Dana Kleinert.

Osudová vernisáž
Do sietí priadzí sa chytila, keď mala 13 rokov. Na vernisáži výstavy ju uchvátili diela akademickej maliarky Marty Bošelovej. "Páčilo sa mi, ako pleteniny posúva ďalej - až do sféry umeleckých textilných objektov," spomína.
Neskôr jej ukázala pletací stroj a možnosti, ktoré ponúka. "To bol najväčší zlomový bod v mojom ponímaní textilu."
Uvažovala o štúdiu na umeleckej priemyslovke, rozhodla sa však pre gymnázium, ktoré poskytovalo všeobecnejšie vzdelanie.
Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave si vybrala odbor textilný dizajn. Páčila sa jej možnosť byť pri zrode materiálu - jeho realizácii, výtvarnej úprave, deformovaní, strihaní či maľovaní. "Mám rada modely, kde už samotný textil je jedinečný kus - artefakt," odôvodňuje, prečo uprednostnila dizajn textilu pred módnym návrhárstvom.
V piatom ročníku štúdia absolvovala stáž na University of Art Design v Helsinkách. Tam nadobudla nové vedomosti o formách spracovania textílií, o ktorých sa v slovenských podmienkach v tom čase ani nechyrovalo.

Modely vo svete
Prvé odevy zhotovila pre mamu, kamarátov, pre seba. Neskôr prišli záujemkyne, ktoré ich uvideli na nich, či na prvých prehliadkach.
Modely diplomovej práce zaujali aj v Kanade, kde žila po skončení vysokej školy s budúcim manželom. "Vo Vancouveri sme zašli do štúdia a oslovili majiteľku. Ukázala som jej na fotkách práce a povedala mi, aby som ich na druhý deň doniesla."
Neskôr si oblečenie mohli záujemcovia kúpiť v pražskej galérii módnej návrhárky Ivany Follovej. Dnes ich predáva aj v iných európskych mestách.
Ďalšie kusy jej oblečenia sa dostávajú do sveta z Bratislavy zásluhou zahraničných návštevníkov. Napríklad v novembri si v jej salóne vybral darček pre priateľku svetoznámy herec Ben Kingsley. Jej dizajnové štúdio spomenul v článku venovanom Bratislave i New York Times.
Tvorí predovšetkým pre ženy, ktoré majú jasný názor na módu. Chcú vyzerať osobito a vyberajú si modely podľa originálneho rukopisu návrhára.
Ak robí v sériách, tak najviac päť kusov. Aj to len v prípade, ak sa jeden exemplár predal do Londýna a druhý napríklad do Paríža. "Vtedy viem, že môžem urobiť ďalšie, lebo sa ich majitelia zrejme nestretnú."
Oblieka manažérky, majiteľky firiem, ľudí z ambasád, osobnosti šoubiznisu, ale aj neznáme klientky. "So ženami i mužmi, pre ktorých robím, sme si ľudsky i vzťahovo sadli. To je zatiaľ pravidlo, ktoré vychádza."
Tvrdí, že pri navrhovaní modelov pristupuje rovnako k ľuďom zo sveta šoubiznisu ako k neznámym zákazníkom. "Je fajn, keď vás niekto mediálne prezentuje a veľmi si to vážim. Nie je to však cieľ, ktorý chcem dosiahnuť."

Príležitosť z televízie
Do povedomia verejnosti sa jej meno dostalo vďaka prvej sérii projektu Slovensko hľadá SuperStar. Moderátorom, porote i účinkujúcim zabezpečovala styling a Martinovi (Pycovi) Rauschovi navrhovala i oblečenie.
Možnosť zúčastniť sa na projekte považuje za veľkú príležitosť. Napriek tomu, že časť predstáv a nápadov musela na základe zmlúv, ktoré mala STV, s inými partnermi, okresať. "Mojim pôvodným zámerom bolo obliekať moderátorov do odevov slovenských módnych návrhárov," dodáva.
Za podstatné tiež považuje, že sa vďaka práci na projekte zoznámila a spriatelila s ľuďmi, s ktorými sa mohli navzájom ľudsky obohatiť.

Vlastná základňa
Štúdio s vlastnou textilnou tvorbou by si Dana Kleinert v centre Bratislavy otvorila aj bez účasti na televíznom projekte. Počas súťaže nebol na rozbeh vlastných podnikateľských aktivít čas, preto termín jeho otvorenia posunula.
K rozhodnutiu otvoriť si vlastné štúdio neprispel len zvýšený záujem klientov o tvorbu mladej textilnej dizajnérky. "Chcela som ukázať a sprístupniť slovenský textilný dizajn aj náhodným okoloidúcim a návštevníkom Bratislavy. Mojim snom je, aby bolo u nás viac obchodov či galérií, kde nájdete originálne oblečenie a doplnky. Je to súčasť prezentácie Slovenska," vraví.
Modely zhotovujú zamestnanci v pletiarenskej dielni v Mojmírovciach pri Nitre či v krajčírskej dielni v Bratislave. Ľudia, ktorí s ňou spolupracujú musia vedieť dostať do reálnej podoby jej výtvarnú predstavu, teda to, čo nakreslí a potom ešte ďalej upraví.
Spolupracovníkov a zamestnancov považuje za rovnocenných partnerov. Ľudsky ju dokážu obohatiť. "So mnou niekedy nie je jednoduché spolupracovať. Stále chcem od zamestnancov niečo nové, " vraví s úsmevom.

Ťažšia cesta?
Cesta, ktorou sa pri tvorbe odevov vybrala, je finančne, časovo i technologicky náročná. "Nestačí látku kúpiť a spracovať, materiál treba vyrobiť."
V tom, čo jej podnikanie mierne komplikuje, je zároveň osobitosť jej tvorby. Ľudia si môžu dať upliesť niečo, čo inde nenájdu. Ani vo svete sa to až tak bežne nerobí, hľadí sa totiž najmä na efektívnosť výroby.
Zameriava sa na výrobu odevov iného charakteru ako väčšina jej kolegov. Bola jej cesta k tomu, aby sa presadila na trhu, preto ľahšia? Myslí si, že možno aj áno.
Tvorbu kolegov sleduje, všíma si najmä výtvarný prínos. Ide však svojou cestou. Kritiku síce počúva, napriek tomu vie, že vnímanie módy je bytostne individuálnou záležitosťou.
Mrzí ju, že módna brandža na Slovensku stojí až príliš na kontaktoch. "Niekedy je to skôr o tom, kto sa kde v akom modeli ukázal. Je to však pre šoubiznis prirodzené a zrejme treba akceptovať tento stav."

Ženy veria mužom
Nerozdeľuje módu na mužský a ženský svet, vidí v nej len dobrých a horších návrhárov. Nepopiera, že zákazníčky inak vnímajú mužov - módnych návrhárov a ženy v tej istej profesii.
Má pocit, že mužom ľahšie uveria, ich cesta k zákazníčkam je jednoduchšia. "Od módnych návrhárov - mužov si oblečú aj niečo, čo potiera všetky atribúty ženskosti či zaujímavosti."
Dôležitejšie ako to, či je návrhár muž alebo žena je fakt, či sa vie dobre vcítiť do toho, čo je pre ženu pohodlné, v čom sa môže cítiť dobre. Myslí si, že to vie a nenatlačí nasilu klientku do niečoho, v čom sa nebude cítiť svoja.
Za ideálne pri práci Dana Kleinert považuje spojenie dvoch módnych návrhárov. Autori sa vzájomne obohacujú, každý z nich má iný prístup k tvorbe kolekcie. Sama mala tendenciu vydať sa na cestu podnikania vo dvojici. "Keď nájdem dizajnéra, ktorý by spĺňal moje ľudské a profesionálne kritériá, budem veľmi spokojná."
V návrhoch interiérov už teraz spolupracuje s manželom, ktorý sa venuje architektúre, ale má blízko aj k tvorbe dizajnérskych doplnkov.

Ľudia nablízku
Venuje sa práci, ktorá ju baví a váži si možnosť voľby, ktorú má.
Nemyslí si, že odev je najdôležitejší, uvedomuje si však, že oblečením sa dá zvýšiť sebavedomie.
S úsmevom vraví, že niekedy je sama prekvapená, ako sa mohla dostať do módneho biznisu. Keď v nákupných centrách vidí nepreberné množstvo vecí, vrátane šiat, má z toho až nepríjemný pocit. Aj to je ale jeden z dôvodov, prečo sa venuje tvorbe s individuálnym prístupom ku klientom.
Boli chvíle, keď mala tendenciu oľutovať, že sa vydala na cestu svetom módy. Ale nikdy to nebolo také silné, aby sa rozhodla pre definitívnu zmenu.
Vie si však predstaviť, že by sa nestratila ani v iných oblastiach. Ovláda svetové jazyky a má organizačné schopnosti.
Samu seba nepovažuje za veľmi ambicióznu ani cieľavedomú. Keď sa však do projektu pustí, urobí všetko, aby sa vydaril. Pred rokmi nad manželovou predstavou, že si raz otvorí vlastné štúdio dizajnu, neveriacky krútila hlavou. Dnes je realitou.
"Moja ambícia je prežiť život vo vnútornom šťastí a pohode." Dodáva, že všetko, čo dokázala, z nej vlastne vydolovali ľudia, ktorých mala v blízkosti a ktorí verili a stále veria v jej talent a schopnosti.