Vyštudovala molekulárnu genetiku a myslela si, že jej bude vyhovovať skôr samostatná práca za dverami laboratória ako kontakt s ľuďmi. Pred jedenástimi rokmi, keď začala hájiť farby Slovenskej obchodnej inšpekcie, netušila, čo všetko bude jej práca obnášať. Postupne prešla viacerými pozíciami a dnes stojí na jej čele. Ústredná riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie. Nadežda Machútová.
Prednosť rodine
Ovplyvnená profesiami rodičov, uvažovala o štúdiu práva či medicíny. Napokon sa rozhodla pre molekulárnu genetiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, nie príliš vzdialenú od medicíny.
Považuje sa za racionálny typ, exaktná vedná disciplína jej vyhovovala. Pre ďalšie pôsobenie jej poskytla veľmi dobré základy. Po skončení školy v roku 1988 nastúpila do Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky. Ponuku venovať sa vede v Amerike odmietla. V tom čase už vychovávala prvé dieťa, druhé bolo na ceste. Rodina dostala pred kariérou prednosť.
Už na škole veľa ľudí prízvukovalo, že vo vede môže byť príslušnosť k nežnejšiemu pohlaviu nevýhodou. Po narodení prvého dieťaťa sa chcela vrátiť do brandže, s dvoma potomkami to už nešlo. Pokusy bežali deň i noc a charakter roboty vhodný čas nezohľadňoval.
| „Pod tlakom času viem byť veľmi kreatívna, napríklad pri tvorbe kľúčových materiálov.“ Snímka Štefan Laktiš |
Od patentov ku kontrole
Na vyštudovaný odbor nezanevrela ani na Úrade priemyselného vlastníctva, kam nastúpila v roku 1995. Dostala na starosť genetiku, ktorú v tom čase úrad nemal v medzinárodnom patentovom triedení obsadenú. Patentové právo ju chytilo, musela byť zdatným oponentom erudovaným patentovým zástupcom. Ostala by tejto oblasti verná možno dodnes, keby sa všetky zložky úradu po roku nepresídlili do Banskej Bystrice. Štvorčlennú rodinu nebolo možné presťahovať.
Vďaka pôsobeniu na úrade sa zorientovala nielen v oblasti duševného vlastníctva, ale aj v správnom práve. Znalosť oboch sfér bola v jej ďalšom pôsobení na Slovenskej obchodnej inšpekcii, kde začínala v skúšobni kozmetických výrobkov, nenahraditeľná. Postupne sa prepracovala až na post námestníčky. Po odchode šéfa sa prihlásila do konkurzu. Považovala to za prirodzený vývoj. "Priznala som si, že chcem mať aj rozhodovacie právomoci."
Konkurz vyhrala a chytila celý proces prípravy Slovenska na vstup do EÚ. Považuje to za najťažšie, ale aj najzaujímavejšie obdobie. V predvstupovom audite v roku 2004 získala SOI od Európskej komisie najvyššie možné hodnotenie. "To bol pre mňa pocit zadosťučinenia."
Silná osobnosť
Súhlasí s tým, že byť matkou je prirodzenou túžbou ženy. "Ale to neznamená, že sa musím zavrieť doma a žiť len pre rodinu."
Na čele inšpekčných orgánov v európskych krajinách nie sú ženy vzácnosťou. Ale nie je ich ani príliš veľa, vládnu inšpekciám hlavne v severských krajinách. Na ústrednom inšpektoráte SOI zastávajú ženy päť vysokých pozícií. Z ôsmich riaditeľov krajských inšpektorátov je žena len jedna, ale spolu pre inšpekciu pracuje 60 percent žien.
Je práca inšpektora vhodná skôr pre muža či ženu? Rozlišuje to nie podľa predmetu kontroly, skôr podľa miesta kontrolných akcií. "Do ťažších a nebezpečnejších prevádzok, nočných barov či problémových veľkoskladov nenasadíme ženu."
Aká je jej predstava ideálneho inšpektora? "Už po jeho príchode do prevádzky by malo byť cítiť, že vošiel pán inšpektor. Mal by vedieť viac ako podnikateľ, ale aj dokázať poradiť i pomôcť. Byť silná osobnosť, ktorá dokáže predvídať i zvládať konfliktné situácie." Za nevyhnutnú súčasť jeho povinnej výbavy považuje slušnosť, nech už sa druhá strana správa akokoľvek.
Ľudské limity
Dôveruje ľuďom, ktorých riadi, za malé prehrešky dá druhú šancu. Pri závažných pochybeniach postupuje nekompromisne.
Nebráni sa vyjadrovať k téme korupcie. Vie, že inšpekčná činnosť je oblasťou, ktorá ponúka príležitosť. Jeden inšpektor robí meno, zároveň však dokáže poškodiť renomé celej organizácie. Ale korupcia sa podľa nej neodvíja len od výšky platu. Je skôr otázkou osobnej zodpovednosti a limitov človeka. "Ak stratí zábrany, nezáleží na tom, či má plat desať- alebo stotisíc mesačne."
Vraví, že v boji proti korupcii v rámci svojich kompetencií urobila všetky kroky a inšpektorom zobrala akúkoľvek právomoc prejudikovať výšku pokuty.
Spoluprácu SOI s protikorupčnou jednotkou hodnotí veľmi dobre, väčšina podozrení sa nepotvrdila. Na jej stôl sa však nedávno dostalo prvé rozhodnutie Špeciálneho súdu týkajúce sa dvoch inšpektorov z Nitrianskeho kraja, ktorí vzali úplatok.
Krátka pamäť
Výsledky práce SOI neboli nikdy také medializované, ako v uplynulých rokoch. Pre obchodníkov je zverejnenie výsledkov kontrol väčším strašiakom ako pokuta. "Verejnosť by mala byť vždy v danom čase vhodnou formou informovaná. Ak nie je, nevie sa orientovať."
V oblasti vybavovania reklamácií, do ktorej SOI nemôže vstupovať, tento trh podľa nej ešte nedozrel. "Vo väčšine prípadov nie je cítiť, že platí dvojročná záručná doba a hlavne jej prvých šesť mesiacov, keď s reklamáciou musíte uspieť. "
Vraví, že si za túto "nevyspelosť" môžeme čiastočne sami. "Sme národ, ktorý má veľmi krátku pamäť. Radi nakupujeme. Ale nedáme obchodníkovi pocítiť, že ak si nesplnil zákonnú povinnosť, druhýkrát k nemu už nevstúpime."
Nevie si predstaviť, že by v našich podmienkach uspel spotrebiteľský bojkot. Potvrdili to aj informácie o správaní spotrebiteľov po zverejnení záverov kontrol pohonných látok. "Lojalita nášho zákazníka je bezbrehá."
Každý deň je iný
Súčasná robota ju baví, každý deň je iný. "Pokiaľ budem mať možnosť ju robiť, o zmene uvažovať nebudem." Možno aj vďaka tímu ľudí má pocit, že nechodí do roboty, ale do druhej rodiny.
Uvedomuje si, že na poste, ktorý zastáva, môže kedykoľvek skončiť. Vie si predstaviť, že by po prípadnej výmene vedenia v organizácii ostala, ale na nižšej pozícii? "Môžem pokojne kráčať po rebríku dole a pozrieť sa ľuďom do očí."
Neupiera nikomu právo vybrať si ľudí, s ktorými chce pracovať. Bola by len rada, keby sa zohľadňovalo kto, čo a ako robí.
Myslí si, že po profesionálnej stránke jej nikto nemôže nič vytknúť. Je rada, že obchodnej inšpekcii vtisla výraznú pečať.
Absolútne tu nie je cítiť, že platí dvojročná záručná doba a hlavne jej prvých šesť mesiacov, keď s reklamáciou musíte automaticky uspieť.
Prispôsobivosť a poddajnosť nie sú mojou silnou stránkou. Ale rada spolupracujem, najmä s argumentačne podkutými a korektnými ľuďmi, od ktorých sa môžem aj učiť, priznáva Nadežda Machútová.