Nie je typickou predstaviteľkou žien v biznise. Tvrdí, že najbližšie k podnikaniu v praxi mala asi v 12 rokoch, keď s kamarátkou vo vlastnom obchode predávala rodičom potraviny.
Svoju profesijnú dráhu spojila s výtvarným umením a neskôr sa začala venovať dizajnu. Nerobí síce priamo dizajnérske návrhy, ale má prehľad o tom, s akými ťažkosťami sa presadzuje tunajší dizajn na trhu. Riaditeľka Slovenského centra dizajnu Katarína Hubová.
Cesta k dizajnu
Kreslenie ju bavilo od detstva, rodičia sa však s jej predstavou štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva nestotožnili. Od umenia ju to neodradilo, po maturite na gymnáziu absolvovala vedu o výtvarnom umení.
Jej prvým pracoviskom bola Slovenská národná galéria, no v čase, keď väčšina ľudí zotrvávala desaťročia na tom istom mieste, vystriedala niekoľko zamestnaní. Všetky boli späté s umením a kultúrou. Po odchode z galérie ju zamestnal Slovenský fond výtvarných umení. Neskôr sa presunula do výtvarnej redakcie vydavateľstva Mladá letá, odtiaľ v roku 1993 zamierila do Slovenského centra dizajnu. Jej ďalšiu profesijnú zastávku predstavovalo Výskumno-realizačné centrum pri katedre dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení, z ktorého zamierila späť do centra dizajnu.
V praxi sa k dizajnu prvýkrát dostala počas práce pre predajne Dielo, patriace v tom čase pod Slovenský fond výtvarných umení. Zorientovala sa, ako funguje spolupráca výtvarníka s výrobou. "Bola som v kontakte s výtvarníkmi, ale môj pohľad nemohol byť len čisto výtvarný. Musela som zohľadniť aj funkčné vlastnosti výrobkov."
Predajne Dielo mali pred novembrom 1989 osobitý charakter. Dal sa v nich zohnať tovar, ktorý zaujal tým, že sa odlišoval od vtedajšej bežnej ponuky na pultoch iných obchodov. "Niekedy mi je ľúto, že už tento typ predajní neexistuje. Stratili sa špecifické výrobky z textilu, keramiky a zo skla." Domnieva sa, že v minulosti mali autori paradoxne väčšiu šancu svoje návrhy v spomínaných oblastiach uplatniť aj na trhu.
Nástroj v boji
Možnosti dizajnérov dostať sa so svojimi návrhmi do výroby i do predaja sú dnes podľa nej malé. Väčšina z fabrík, ktoré prácu dizajnéra využívajú, uprednostňuje spoluprácu s jediným človekom. "Keď si majiteľ firmy s dizajnérom rozumie, nevidí dôvod poskytnúť priestor niekomu inému. Ale rolu hrá aj ekonomické hľadisko. Firma investuje do dizajnéra veľa času i peňazí, kým sa zžije s prostredím, technológiou, ľuďmi. Potom sa jej už nežiada spolupracovať ešte s niekým iným, absolvovať cyklus nanovo."
Počas nedávneho strojárskeho veľtrhu v Nitre si uvedomila, že mnohým vystaveným strojom by prospela pomocná ruka dizajnéra. "Mnoho fabrík využíva svojich inžinierov. Stroje potom zväčša sledujú len funkčné a technické riešenia. Dizajn, to, čo výrobok na prvý pohľad predáva, je na poslednom mieste."
Panuje názor, že vstup dizajnéra do procesu vývoja produkt predraží. Problém môže byť aj v takomto vnímaní. Pre našich výrobcov je cena stále rozhodujúcim faktorom. Tou slovenské firmy ešte stále dokážu konkurovať zahraničným spoločnostiam. Šéfka centra dizajnu si však myslí, že vizuálnou podobou produktov im už vedia konkurovať menej. "Výrobca si musí uvedomiť, že kvalitný dizajn v konkurenčnom boji zohráva dôležitú rolu."
Šanca pre grafický dizajn
Katarína Hubová má obavy, že sa postupne strácajú mnohé zručnosti, ktoré sa dokázali využiť v minulosti. Mnohé z nich sa cibria len v praxi a k tej si dnes dizajnéri v niektorých oblastiach len ťažko hľadajú cestu.
Na druhej strane vidí, akú perspektívu poskytuje mladým slovenským dizajnérom trh Európskej únie. Absolventi sa môžu dostať k práci v dizajnérskych štúdiách v zahraničí. "Ale naši mladí ľudia nie sú veľmi zvyknutí ponúkať svoje portfólio."
Oficiálne štatistiky o uplatnení absolventov škôl s výtvarným zameraním neexistujú. Podľa šéfky centra dizajnu ročne končí na štyroch školách, na ktorých sa študuje priemyselný a grafický dizajn, približne 60 študentov. Odhaduje, že len dve percentá z nich sa zamestnajú v cudzine. Väčšina absolventov sa uplatní v grafickom dizajne. "Nie všetkých absolventov dizajn živí. Ale viac ako polovicu áno."
Je slovenský dizajn v niektorej z jeho oblastí silnejší v porovnaní so zahraničným? Výroba a dizajn skla síce majú v tomto teritóriu tradíciu, Hubová však má pocit, že so zánikom sklárskych fabrík sa časť jeho osobitosti vytráca. "Ťažko dnes hovoriť o skle ako o veľkej doméne Slovenska." Podobne sa so zánikom textilných fabrík zúžilo pole pôsobnosti aj pre výtvarníkov, ktorí sa špecializujú na textilný dizajn.
Veľký skok dopredu urobil slovenský dizajn s pomocou producentov v oblasti nábytkárskej výroby. "Menšie firmy reagujú pružne a sú porovnateľné so zahraničím." V uplynulých rokoch sa aj smerom k cudzine výrazne posilnila pozícia grafického dizajnu. Jeho rozvoju pomohol i vznik samostatnej Katedry grafického dizajnu na VŠVU, ako aj reklamných agentúr, v ktorých grafici majú šancu sa uplatniť.
Záštita zhora
Funkciu na čele centra dizajnu pred niekoľkými rokmi prijala vďaka podpore časti dizajnérskej obce. K výtvarnému umeniu sa vrátiť neplánuje. "Mám pocit, že vizuálnemu odkazu dizajnu ľudia oveľa lepšie rozumejú ako voľnému či abstraktnému umeniu."
Navyše je presvedčená, že dobrý dizajn predmetov na každodenné použitie dokáže ľudí posúvať dopredu a kultivovať.
Dizajn dnes nesúvisí len s tvarovaním produktu. Fascinuje ju, že v sebe zahŕňa viac vecí než reálne vidno za produktom. Ak sa chce dizajnér presadiť a uspieť, nestačí, aby bol len zručný výtvarník.
Pohľad na to, čo je dobrý a čo zlý dizajn, je dosť subjektívny. Napriek tomu si myslí, že aj nekvalitný produkt so zlým dizajnom má, žiaľ, šancu uplatniť sa na trhu. Keď má výrobca o taký dizajn záujem a má možnosť predať ho, urobí to. "Často sa stáva, že nám výrobca povie: ´Taký dizajn, ktorý sa páči vám, sa práve ťažko predáva.´"
Mrzí ju, že Slovensko dosiaľ nemalo vládu, ktorá by na dizajn a jeho rozvoj kládla väčší dôraz. Podľa nej Tony Blair povzniesol ekonomiku svojej krajiny nielen, ale aj vďaka tomu, že mal pri sebe tím dizajnérov. Dizajnu a prezentácii poskytol veľký priestor. "Potreba kvalitných produktov išla zhora, nielen od dizajnérov a firiem. Takú záštitu Slovensko od roku 1990 nemá."
V pozícii, ktorú zastáva, cíti zodpovednosť. Tá má však inú podobu, ako tá vo vlastnom biznise. Sebakriticky priznáva, že do podnikania by sa zrejme nepustila.