Ach, ja nešťastný zemepán

Najprv hrá Pištěk u Siakeľa, potom hrá Pištěk s Bielikom, Bielik u Friča, Ťapák u Bielika a nakoniec Króner u Ťapáka. Zamotaná história. Martin Ťapák už pri Bielikovom filme pomáhal ako asistent režiséra. Akoby sa história opakovala, keď Paľo Bielik presedlal z plátna na režisérsku stoličku, rovnako aj Martin Ťapák práve z Bielikovho stvárnenia Jánošíka, kde hral Uhorčíka, si vzal do ruky režisérske žezlo a kraľoval slovenskej komédii Pacho, hybský zbojník. No keď sa rozhodol vytvoriť túto antijánošíkovskú komédiu, Bielikovi sa to príliš nepozdávalo. "Pacho sa údajne Bielikovi veľmi nepáčil. Vnímal to ako podraz, že jeho vážnu ambíciu vytvoriť legendu podkopal Ťapák parodickým Pachom,“ objasňuje Hanáková i tento prípad.

Pacho v podaní Jozefa Kronera je pravým opakom ľudového hrdinu. Je to malý nepekný záletník, ktorý síce bohatým bral, no všetko statočne prepil aj so svojou družinou.

Hoci paródia predstavovala úplný opak hrdinstva, nadväzuje na jánošíkovskú tému, zbojnícku tradíciu a svojím humorným podaním rovnako kritizuje feudálny útlak a páchané krivdy.

Tvrdá realita v pastelkových tvaroch
Prevrat v animovanej tvorbe spáchal jánošíkovským počinom Viktor Kubal, herec, výtvarník, spisovateľ a zakladateľ slovenského kresleného filmu. Koncom sedemdesiatych rokov vytvoril animovaný film, ktorý pokladáme za prvý celovečerný animovaný slovenský film a potvrdzuje, že celá jánošíkovská tematika v kinematografii prináša veci nové, prvé a nevšedné. Kubalovo podanie kresleného Juraja Jánošíka môžeme vnímať ako Malého princa Antoina de Saint Exupéryho. Malých poteší, starších poučí. "To bolo dvojako kódované: aj pre toho malého diváka, ale aj pre toho dospelého,“ hovorí Hanáková.

Kubal podľa nej urobil Jánošíka naddimenzovaného s mnohými prvkami Pacha, ťahaného legendou Jánošíka, aj keď parodickou. Na jednej strane prináša rozprávkové fantastično, zveličovanie, nadprirodzené bytosti, legendy a ľudové povesti, na druhej strane sa za pastelkovými tvarmi skrýva obraz nerovností spoločnosti, ktorá sa odkláňa od predchádzajúcich romantických predstáv. Využívaním karikatúr ponúkol humorné spracovanie, ktoré získalo veľa ocenení na domácej pôde i v zahraničí. Juraj Jánošík, detský hrdina, v závere filmu nezomiera. Zomiera tak iba jeho figurína zavesená na hák.

A ešte viac Jánošíka
V 90. rokoch pripravil režisér Jaroslav Baran detskému divákovi ďalšiu lahôdku so zbojníckym opaskom. Každý večer po zaznení večerníčkovej zvučky si deti netrpezlivo sadali pred televízne obrazovky, aby si mohli pozrieť jeden z ďalších príbehov Zbojníka Jurošíka, ktorý vždy vedel, ako prekabátiť zemepána. Aj vďaka tomuto kreslenému seriálu majú slovenské deti vrytý v pamäti hlas Stana Dančiaka, ktorý celý seriál nahovoril.

"Pripomeňme na záver, že Jánošík mal vo filmoch zatiaľ sedem tvárí - Theodora Pištěka (1921), Paľa Bielika (1935), Vlada Černého a Františka Kuchtu (1962 - 1963), Mareka Perepečka (1973 - poľský film a tv seriál), kreslenú Viktorom Kubalom vo filme Zbojník Jurko (1976) a Václava Jiráčka (2002 - 2009). Dva filmy o Jánošíkovi neboli na Slovensku dokončené (1993, 1999),“ uzatvára filmový historik Vraštiak.

Ak filmového spracovania Jánošíka predsa len nemáte dosť, zavítajte koncom júla na komorný filmový festival Jánošík vo filme do Terchovej, kde si v kultúrnom dome Andreja Hlinku počas jediného víkendu môžete vytvoriť svoj vlastný názor na diela s jánošíkovskou tematikou (viac info na: janosik.terchova-info.sk/filmovy-festival).