Ukrajinská kríza ukázala Európe dôležitosť hľadania vyššej úrovne energetickej bezpečnosti. Mohla by tiež urýchliť pohyby, ktoré sa tu dejú v súvislosti s bridlicovým plynom pri snahe kontinentu znížiť dodávky surovín z Ruska.
Európa v pohybe
Napätie medzi Moskvou a Kyjevom spustilo obavy z možného zastavenia toku ruského plynu do Európy cez Ukrajinu. Predstavitelia Európskej únie ťažbu bridlicového plynu nedávno klasifikovali ako „domáci zdroj energie“, ktorý dokáže znížiť dovoz. Zároveň ho nezaradili medzi zdroje s prísnejšími pravidlami ochrany životného prostredia, ktoré platia pre tradičný zemný plyn a ropu. Poľsko pritom predstavilo návrh zákona, ktorý ide v ústrety investorom do bridlicového plynu, pričom znižuje byrokraciu a regulačné prekážky.
„Očakávam, že vplyvom ukrajinskej krízy sa Európska únia pozornejšie pozrie na možnosti zníženia závislosti od ruských energetických zdrojov,“ hovorí spolupracovník londýnskeho inštitútu Chatham House John Lough. „Bridlicový plyn je voľba, ktorú je potrebné zvážiť.“
Stúpenci aj odporcovia
Británia aj Poľsko dlhodobo pretláčajú ťažbu bridlicového plynu s cieľom znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív. Ťažba v týchto krajinách, rovnako ako vo Francúzsku a v Bulharsku, čelí opozícii od občianskych aktivistov a skupín obávajúcich sa o možný dosah na životné prostredie. Na druhej strane sú stúpenci, medzi ktorých patria energeticky náročné odvetvia. Obávajú sa, že lacná energia dostupná v
Spojených štátoch, ktorú majú po rozmachu ťažby bridlicového plynu k dispozícii americké firmy, spôsobí zníženú konkurencieschopnosť
európskych podnikov.
„Vzhľadom na absolútnu nevyhnutnosť diverzifikácie zdrojov dodávok plynu musí Európa nájsť riešenie obrovského rozdielu cien energií, ktorý má voči hlavným obchodným súperom. Preto nevidíme inú možnosť, ako čo najrýchlejšie preskúmať možnosti využívania bridlicového plynu ako súčasti energetického mixu,“ hovorí Gordon Moffat, šéf zväzu oceliarskeho priemyslu Eurofer.
Podobné výzvy by mohli získať podporu, keďže sa argumentuje energetickou bezpečnosťou. Brusel sa tiež pasuje so skutočnosťou, že hoci Európska únia odmieta zabratie ukrajinského územia Ruskom, stále zostáva závislá od ruského plynu.
Ukrajinské zásoby
Ak by anexia Krymu zahŕňala aj prevzatie pobrežných ropných polí, Ukrajine by zostali k dispozícii dve veľké nevyužité náleziská bridlicového plynu. Ukrajina má tretie najväčšie európske zásoby tejto suroviny, ktoré dosahujú 1,2 bilióna kubických metrov. Kyjev podpísal zmluvu so spoločnosťou Chevron na využívanie poľa Olesska na západnej Ukrajine. Druhá dohoda je so spoločnosťou Royal Dutch Shell a týka sa ložiska Juzivska na východe.
„Nepokoje v ktorejkoľvek časti sveta sa týkajú produkcie a prepravy ropy a plynu, čo hovorí v prospech dlhodobej diverzifikácie dodávok,“ píše sa v stanovisku Medzinárodnej asociácie producentov ropy a plynu AOGP. Zatiaľ však rozmach ťažby bridlicového plynu v Európe naráža na problémy, ako je zníženie odhadu poľských zásob, odpor verejnosti v Británii a priame zákazy vo Francúzsku a v Bulharsku.
Európa pritom plánuje nový zákon, ktorý získal aj podporu Európskeho parlamentu. Podľa neho sa pri hodnotení infraštrukturálnych projektov, týkajúcich sa aj ropy a zemného plynu, bude skúmať vplyv na biodiverzitu a klimatickú zmenu. Predstavitelia ťažobného priemyslu tvrdia, že zákon sa vyhol zavedeniu nadmerných obmedzení najmä v počiatočných fázach projektov, keď ešte nie je jasná ich komerčná životaschopnosť.
„Nové pravidlá zaručia, že akákoľvek aktivita, vrátane prieskumu bridlicového plynu, bude podliehať prísnym environmentálnym normám,“ zhodnotil Roland Festor z asociácie AOGP. Konzorcium Shale Gas Europe, skladajúce sa zo spoločností Chevron, Total a Cuadrilla Resources, zákon víta. „Bridlicový plyn by mohol hrať dôležitú úlohu pri riešení súčasných energetických problémov Európe.“
Ochranári po svojom
„Zelení“ politici však hovoria, že ťažba, ktorá zahŕňa používanie chemikálií na získavanie plynu z bridlice, predstavuje riziko pre zdravie a životné prostredie. „Zelení veria, že je dostatok dôkazov na zakázanie ťažby. Minimom by malo byť uistenie, že povolenia sa vydajú až po dôkladnom zvážení environmentálneho vplyvu,“ myslí si hovorkyňa Európskej strany zelených Sandrine Belierová.
Pomoc z Ameriky
Americký boom bridlicového plynu by sa mohol použiť ako protiváha ruského plynu v Európe. Americkí zákonodarcovia zvažujú zmenu exportnej politiky vplyvom meniacej sa geopolitickej mapy. Európske obavy o bezpečnosť energetických dodávok sú v súvislosti s Krymom obrovské. V minulosti už Moskva prerušila dodávky plynu v prípade regionálnych nezhôd. Ukrajinská kríza priniesla do popredia pravidlá pre vývoz amerického skvapalneného plynu.
Senátori zisťujú, či preskúmanie dvoch tuctov vývozných žiadostí pomôže americkým spojencom znížiť závislosť od ruského zemného plynu. Ak sa vývozné projekty schvália, bude trvať niekoľko rokov, kým sa vybudujú a budú schopné dopravovať ich loďami. „Posledné, čo ruský prezident Putin potrebuje, je konkurencia v energetických pretekoch,“ hovorí predsedníčka senátneho výboru pre energetiku Mary Landrieuová.
Oleg Vukmanovic, Nina Chestneyová