Profesionálny pozorovateľ politiky je zvyknutý, že slová za veľa nestoja. Postavičky na seba brýzgajú, pľujú, intrigujú a vymýšľajú aféry, ale sme odsúdení na koaličné vlády, a tak sa nakoniec nejako dohodnú, aj keby išlo o úhlavných nepriateľov. Raz za pár rokov sa však niekto odhodlá na skutočne riskantný mocenský krok, ktorý môže ovplyvniť scénu na celé roky. Napríklad zo zrútenia vlády Ivety Radičovej sa pravicová scéna dodnes nespamätala. Do veľmi podobnej kategórie patrí aktuálny gambit Bohuslava Sobotku, ktorý oznámil demisiu vlastnej vlády.

Prvá úplne zrejmá otázka smeruje k tomu, prečo, preboha, premiér podáva demisiu, keď má problém jeho minister, ktorého môže odvolať. Nuž, výnimočne sa môžeme nazdávať, že politik neklame, keď tvrdí, že sa obáva, že z Andreja Babiša bude mučeník. Druhá otázka znie, čo vlastne chce, keď tvrdí, že sa po demisii chystá s koaličnými partnermi rokovať o novej vláde bez Babiša. Akože rokovať s Babišom o vláde bez Babiša? Uťahovať by si z nás zasa nemusel.

Takže, demisia je predovšetkým prejavom Sobotkovej bezradnosti. Babiš mu závratným tempom vyjedá elektorát a môže sa stať, že sa po najbližších voľbách dosť dobre zaobíde bez ČSSD. Vzhľadom na uvedené Sobotka čelí aj tlakom v materskej strane. Na leninskú otázku Čo robiť? teda odpovedá, že treba všetko staviť na jednu kartu a prezentovať sa ako „silný premiér“, ktorý nie je prilepený na stoličku a pre vyšší princíp je ochotný pustiť sa do boja s daňovým podvodníkom na pozícii ministra financií. 

Výsledok je, prirodzene, veľmi neistý. Sobotka však zjavne dospel k záveru, že vzhľadom na vývoj aj tak nemá čo stratiť, môže len získať. V pokrovej terminológii sa tomu hovorí blufovanie a český premiér práve stavil zvyšok svojho politického kapitálu na veľmi mizerné karty.